Lublinské vojvodstvo (po poľsky województwo lubelskie) je jedno zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa na východe Poľska. Susedí z Podleským, Mazovským, Svätokrižskym a Podkarpatským vojvodstvom a ďalej s Bieloruskom a Ukrajinou.
Geografia Geografické oblasti: Lublinská pahorkatina, Sandomierska kotlina, Roztocze, rovinaté Lublinské Polesie a Južné Podlesie.
Mestske powiaty powiat lubelski powiat chełmski powiat zamojski powiat bialski
Vidiecke powiaty powiat biłgorajski powiat hrubieszowski powiat janowski powiat krasnostawski powiat kraśnicki powiat lubartowski powiat łęczyński powiat łukowski powiat opolski powiat parczewski powiat puławski powiat radzyński powiat rycki powiat świdnicki powiat tomaszowski powiat włodawski
Mestá Vo vojvodstve je 51 miest, z toho 4 najväčšie majú práva powiat. Počet obyvateľov a povrch podľa GUS z 31.12.2022 24px Lublin – 331.243 (147,50 km²) 24px Zamość – 58.942 (30,48 km²) 24px Chełm – 57.933 (35,26 km²) 24px Biała Podlaska – 54.768 (49,41 km²) 24px Puławy – 44.397 (50,61 km²) 24px Świdnik – 36.992 (20,35 km²) 24px Kraśnik – 31.744 (26,10 km²) 24px Łuków – 27.453 (35,75 km²) 24px Biłgoraj – 25.039 (21,10 km²) 24px Lubartów – 20.000 (13,92 km²) 24px Tomaszów Lubelski – 18.061 (13,33 km²) 24px Łęczna – 17.826 (18,98 km²) 24px Krasnystaw - 17.519 (42,07 km²) 24px Hrubieszów - 16.191 (33,03 km²) 24px Międzyrzec Podlaski - 15.557 (20,03 km²) 24px Radzyń Podlaski - 14.452 (19,29 km²) 24px Dęblin - 14.330 (38,51 km²) 24px Włodawa - 12.266 (18,67 km²) 24px Janów Lubelski - 11.046 (15,42 km²) 24px Parczew - 10.298 (8,05 km²) 24px Ryki - 9.098 (27,38 km²) 24px Poniatowa - 8.367 (15,20 km²) 24px Opole Lubelskie - 7.954 (15,12 km²) 24px Bełżyce - 6.020 (23,46 km²) 24px Terespol - 5.163 (10,20 km²) 24px Szczebrzeszyn - 4.784 (29,04 km²) 24px Bychawa - 4.540 (6,68 km²) 24px Rejowiec Fabryczny - 4.029 (14,36 km²) 24px Nałęczów - 3.618 (13,84 km²) 24px Kazimierz Dolny - 3.257 (30,42 km²) 24px Tarnogród - 3.161 (10,86 km²) 24px Krasnobród - 2.999 (6,99 km²) 24px Kock - 2.888 (16,79 km²) 24px Zwierzyniec - 2.829 (6,19 km²) 24px Piaski - 2.433 (8,44 km²) 24px Stoczek Łukowski - 2.389 (9,13 km²) 24px Józefów - 2.342 (5,28 km²) 24px Annopol - 2.325 (7,75 km²) 24px Lubycza Królewska - 2.163 (3,90 km²) 24px Rejowiec - 2.000 (6,51 km²) 24px Łaszczów - 1.982 (5,01 km²) 24px Ostrów Lubelski - 1.976 (29,77 km²) 24px Tyszowce - 1.852 (18,52 km²) 24px Izbica - 1.718 (9,46 km²) 24px Kamionka - 1.699 (5,89 km²) 24px Urzędów - 1.688 (12,92 km²) 24px Modliborzyce - 1.413 (13,15 km²) 24px Siedliszcze - 1.345 (13,15 km²) 24px Frampol - 1.343 (4,67 km²) 24px Goraj - 879 (7,64 km²) 24px Józefów nad Wisłą - 817 (3,65 km²)
Hospodárstvo V roku 2006 (podľa údajov z roku 2004) bolo vojvodstvo podľa Štatistického úradu Európskej komisie (Eurostat) označené za najchudobnejší región Európskej únie s priemerným príjmom 3 538 eur na obyvateľa (33% priemeru únie).
Zdroje minerálnych surovín Kamenné uhlie v okolí Łęcznej, Puchaczovej, Bogdanky, Momentálne dobývanie v bani v Bogdanke Neveľké ložiská ropy a zemného plynu v okolí Lublina (Minkowice, Ciecierzyn, Abramow) v okolí Zamośčia – dnes vyťažené. Vápenec – v oblasti Roztocza Hlinka (slieň) na území západne od Chełma (povrchová ťažba v Rejowci), a tiež pri brehoch Wisły – v súčasnosti zastavená ťažba.
Priemysel Najvýznamnejšie závody: Ambra - výrobca vína - Biłgoraj Black Red White - producent nábytku – Biłgoraj, Zamość Cementáreň Chełm Cukrovar "Krasnystaw" - Siennica Nadolna Kogeneračná elektráreň - Lublin Cukrovináreň "Solidarność" Sp. z o.o. - Lublin Ložiskové závody – Kraśnik Potravinárska firma Lubella S.A. - Lublin Ťažba uhlia – Bogdanka Textilný závod Mewa - Biłgoraj Obvodné družstvo mliekarenské Krasnystaw - Krasnystaw "Pol-Skone" - výrobca okien a dverí - Lublin, Biłgoraj Spracovanie ovocia "Ybbstaler" - Chełm Výroba poľnohospodárskeho náradia "Sipma"- Lublin Tsubaki - Hoover Polska Sp. z o.o. - Kraśnik Chemický závod Zakłady Azotowe Puławy Nábytkárske závody - "Meblotab" - Chełm Obuvnické závody "Escott" – Chełm
Ochrana prírody Nachádzajú sa tu významné lesné komplexy: Lasy Janowskie a Puszcza Solska
Národné parky: Poleski národný park Roztoczský národný park
Chránené krajinné oblasti: Chełmski Park Krajobrazowy Kazimierski Park Krajobrazowy Kozłowiecki Park Krajobrazowy Krasnobrodzki Park Krajobrazowy Krzczonowski Park Krajobrazowy Nadwieprzański Park Krajobrazowy Park Krajobrazowy Lasy Janowskie Park Krajobrazowy Podlaski Przełom Bugu Park Krajobrazowy Pojezierze Łęczyńskie Park Krajobrazowy Puszczy Solskiej Poleski Park Krajobrazowy Południoworoztoczański Park Krajobrazowy Skierbieszowski Park Krajobrazowy Sobiborski Park Krajobrazowy Strzelecki Park Krajobrazowy Szczebrzeszyński Park Krajobrazowy Wrzelowiecki Park Krajobrazowy
Turistika a odpočinok thumb|right|Potockého palác v meste Międzyrzec Podlaski thumb|right|Kostol sv Mikołaja Międzyrzec Podlaski thumb|right|Bazylika NMP v Chełme thumb|Stará kaplnka Międzyrzec Podlaski thumb|Rieka Krzna Biała Podlaska – Zvyšky pevnosti a zámku Radziwiłłovských Bełżyce – zámok a kostol z pol. 17.stor Biłgoraj – skanzen "Zagroda sitarska", kostol sv. Jerzego, kostol Nanebovstúpenia najsvätejšej Panny Márie, kláštor Františkánov v Puszcze Solskej Chełm Kostol sv. Apoštolov Kriedové pivnice Bazylika Najsvätejšej Panny Márie, v areáli s kláštorom Bazylianów, biskupským palácom, špitálom a tiež Uściługskou bránou zo začiatku 17., jediný zachovaný zvyšok Dolného Zámku Mestský park Park "na hore" Reformátorský kostol Pravoslávny chrám sv. Jána Teologa Chodel - renesančno-gotický kostol z polovice 16. stor., ruina Jezuitského kostola na ostrove z polovice 18. stor. Dęblin – pevnosť Firlej – jazero, drevený kostol z 19. stor. Gołąb – kostol sv. Floriana a Katarzyny, Hrebenne – Gréckokatolícky chrám sv. Mikołaja Hamernia – prírodná rezervácia Czartowe Pole Janowiec – ruiny zámku Piotra Firleja, kostol zo 16. stor., Jabłeczna – pravoslávny monastier Janów Podlaski žrebčín zvyšky biskupského palácu jaskyňa Naruszewicza Kazimierz Dolny zámek námestie kostol sv. Jana Chrzciciela sprašové úžľabiny Józefów - kostol Nepoškvrneného počatia najsvätejšej Panny Márie Kodeń – kostol sv. Anny Kraśnik netypické urbanistické rozloženie mesta neskorogotický kostol Nanebovzatia Najsv. Panny Márie Barokový kostol Ducha sv. Synagóga zo 17. stor. XVII Zámočné návršie zo zvyškami zámku z prelomu 14-15. stor. Krasnobród – kláštor Kurów – kostol Nasjv. Panny Márie z 15. stor. Lublin – množstvo pamiatok od 13. stor. až po súčasnosť Lubartów - barokové kostoly z prvej pol. 18. stor. Nałęczów Kúpelný park vily Opole Lubelskie kostol zo 17. stor. XVII wieku z cennou barokovou výzdobou z piaristickým kláštorom a školou palác Tarłovských a Lubomirských, postavený v 18. stor. zo staršieho zámku letný palác kniežaťa Aleksandra Lubomirského mestské centrum zo 17-19. stor. Puławy – Palácový komplex s parkom Radzyń Podlaski palác Potockých kostol sv. Trojce, náhrobokJerzyho Mniszecha Tomaszów Lubelski – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie Uchanie – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie Zamość urbanistické usporiadanie mesta katedrála Zmŕtvychvstania Pána a Sv. Tomasza Apostoła
Zaujímavé sú tiež regióny Roztocze a Puszcza Solska.
História Vojvodstvo v rokoch 1474-1795 Terajšie územie vojvodsta patrilo v uvedenom období do vojvodstiev Lubelského, Ruského a Bielskeho. Časti powiatu radzynského a powiat bialski patrili do Brzesko-litewského vojvodstva Veľkeho litovského kniežatstva.
Vojvodstvo v rokoch 1918-1939 Sídlo voj. Lublin Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, garwoliński, hrubieszowski, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, sokołowski, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski. Główne miasta: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość, Kraśnik. Vojvodovia: Stanisław Moskalewski 1919 - 1926 Antoni Remiszewski 1926 - 1930 Bolesław Świdziński 1930 - 1933 Józef Rożniecki 1933 - 1937 Jerzy Albin de Tramecourt 1937 - 1939
Vojvodstvo v rokoch 1946-1950 Sídlo voj.: Lublin Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski. Hlavné mestá Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Krasnystaw, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość.
Vojvodstvo v rokoch 1950-1975 Sídlo voj.: Lublin Powiaty: mesto Lublin, bełżycki, bialski, biłgorajski, bychawski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, tomaszowski, włodawski, zamojski. Hlavné mestá: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Zamość.
thumb|Lubelské vojvodstvo v rokoch 1975-1998
Vojvodstvo v rokoch 1975-1998 Sídlo voj.: Lublin Hlavné mestá: Puławy, Kraśnik, Lubartów, Dęblin, Ryki, Lubartów, Poniatowa, Opole Lubelskie, Łęczna.
Vojvodstvo od roku 1999 V roku 1999 po reforme vzniklo Lubelské vojvodstvo z území vojvodstiev lubelskiego, chełmskiego, zamojskiego tiež časti bialskopodlaskiego, siedleckiego a tarnobrzeskiego.
Počet obyvateľov 1975 – 885 000 1980 – 935 200 1985 – 985 400 1990 – 1 016 400 1995 – 1 026 700 1998 – 1 027 300
Referencie
Iné projekty