Pop alebo pop music je hudobný žáner, ktorý vznikol v modernej podobe v Spojených štátoch amerických a v Spojenom kráľovstve v polovici 50. rokov 20. storočia. Pojmy „popular music“ (populárna hudba) a „pop music“ sa často vzájomne zamieňajú, no v súčasnom chápaní ide o dva odlišné pojmy. Populárna hudba je všeobecný pojem slúžiaci na označenie širokej škály hudobných žánrov, ktoré sú obľúbené u veľkej časti populácie,Allen, Robert. "Popular music". Pocket Fowler's Modern English Usage. 2004. zatiaľ čo pod pojmom pop music sa obyčajne myslí špecifický hudobný žáner v rámci populárnej hudby.Laurie, Timothy (2014). „Music Genre As Method“. Cultural Studies Review. 20 (2), str. 283-292. Až do konca šesťdesiatych rokov, keď sa začali čoraz väčšmi od seba vzďaľovať, sa pojmy „pop" a „rock“ používali v synonymickom význame.
Aj keď pop music býva vnímaná ako hudba hitparád, nedá sa povedať, že by hitparádam dominovala. Pop je eklektický a často si vypožičiava prvky iných hudobných štýlov, napr. prvky urban music, tanečnej hudby, rocku, latina či country; napriek tomu všetkému existujú určité kľúčové prvky definujúce pop music: popové skladby sú zväčša kratšie či stredne dlhé, majú jednoduchú štruktúru (zvyčajne sa opakujú slohy a refrén) a obsahujú jednoduché, chytľavé melódie.
Definícia a etymológia Britskí hudobní publicisti David Hatch a Stephen Millward definujú pop music ako „hudobný súbor na nerozoznanie od populárnej, džezovej či folkovej muziky“.D. Hatch and S. Millward, From Blues to Rock: an Analytical History of Pop Music (Manchester: Manchester University Press, 1987), , str. 1. Podľa Peta Seegera, pop music je „profesionálna hudba, ktorá čerpá jednak z ľudovej hudby, jednak z umeleckej hudby.“ Aj keď pop music býva vnímaná ako hudba hitparád, nedá sa povedať, že by hitparádam dominovala. V hudobných rebríčkoch sa umiestňujú piesne z rôznorodých oblastí, napríklad z oblasti vážnej hudby, džezu, rocku či kabaretu. Pop, ako žáner, je považovaný za svojbytný a rozvíjajúci sa samostatne.R. Serge Denisoff and William L. Schurk, Tarnished Gold: the Record Industry Revisited (New Brunswick, NJ: Transaction Publishers, 3. vyd., 1986), , str. 2–3. Čiže pod pojmom pop music sa obyčajne myslí špecifický hudobný žáner, ktorého cieľom je oslovovať čo najviac poslucháčov, preto býva charakterizovaný aj ako „instantná, na hitoch založená, hudba zameraná na tínedžerov“. Naproti tomu rocková hudba býva vnímaná ako „hudba pre dospelých založená na albumoch“.
Pop music sa neustále vyvíja a spoločne s týmto vývojom sa neustále mení aj definícia tohto pojmu. Kniha New Grove Dictionary Of Music and Musicians definuje populárnu hudbu ako „hudbu, ktorá vznikla v priebehu industrializácie v 19. storočí, a ktorá odráža vkus a záujmy mestskej strednej triedy.“ Pojem „popová pieseň“ sa prvýkrát objavil v roku 1926 na označenie skladby, obľúbenej u širokej verejnosti.J. Simpson and E. Weiner, Oxford English Dictionary(Oxford: Oxford University Press, 1989). , cf pop. Hatch a Millward naznačujú, že ku zrodu modernej populárnej hudby prispeli technologické zmeny, ktoré zasiahli nahrávací priemysel v 20. rokoch 20. storočia, a následkom ktorých prišlo ku vzniku populárnych štýlov ako country, blues či hillbilly music.D. Hatch and S. Millward, From Blues to Rock: an Analytical History of Pop Music, , str. 49.
thumb|left|Podľa rôznych zdrojov sa pojem „pop“ vzťahuje na hudbu takých skupín ako je the Rolling Stones (fotografia z vystúpenia roku 2006).http://www.rollingstones.com/band/
Podľa encyklopédie The New Grove Dictionary of Music and Musicians pojem „pop music“ „vznikol v Británii v polovici 50. rokov, kedy sa tým myslel rock and roll a ním ovplyvnené nové hudobné mládežnícke štýly.“R. Middleton, et al., "Pop", Grove music online. Dátum prístupu: 6. august 2017 V hudobnom lexikóne The Oxford Dictionary of Music sa uvádza, že zatiaľ čo „pôvodne sa týmto pojmom myslela koncertná hudba, ktorej cieľom bolo osloviť čo najširšie publikum, od konca 50. rokov sa naproti tomu pop začína vymedzovať ako opozícia klasickej hudby, čo bolo badateľné najmä inou štruktúrou skladieb, ktoré produkovali interpreti typu the Beatles, the Rolling Stones, ABBA, atď.“"Pop", The Oxford Dictionary of Music. Dátum prístupu: 9. marec 2010. Grove Music Online okrem iného tvrdí tiež, že „začiatkom 60. rokov prebiehal v Anglicku terminologický boj medzi [pojmom] 'pop music' a beat music, zatiaľ čo v USA sa významovo prekrýval (a aj stále prekrýva) s termínom 'rock and roll'".
Približne od roku 1967 sa začína pojem pop čím ďalej tým väčšmi vymedzovať voči pojmu rock, čo malo markantný dopad na oba žánre.Kenneth Gloag in The Oxford Companion to Music (Oxford: Oxford University Press, 2001), , str. 983. Zatiaľ čo rock si zakladal na autenticite a na posúvaní možností populárnej hudby, pop bol väčšmi komerčne orientovaný, prchavejší a dostupnejší.T. Warner, Pop Music: Technology and Creativity: Trevor Horn and the Digital Revolution (Aldershot: Ashgate, 2003), , str. 3–4. Podľa britského muzikológa Simona Fritha pop music vzniká „z obchodným, a nie umeleckým zámerom, ... má sa páčiť každému ... a nepochádza z žiadnej konkrétnej oblasti ani sa nevyznačuje žiadnym konkrétnym vkusom“. Ako ďalej uvádza, hybnou silou popu nie je nič iné ako finančný zisk a komerčný úspech a „po hudobnej stránke je v zásade konzervatívny“. Vzniká „zhora (čiže za pomoci nahrávacích spoločností, rádiových moderátorov a koncertných promotérov) a nie zdola; Pop nevyznáva filozofiu do-it-yourself – je to profesionálne vyfabrikovaný a zabalený produkt“.
Charakteristické znaky Ako si všíma Frith, cieľom pop music je osloviť čo najširšie publikum, a nie konkrétnu subkultúru alebo ideológiu, a dôležitejšie než formálne „umelecké“ kvality je preň celkové remeselné spracovanie. Hudobný publicista Timothy Warner uviedol, že v pope sa kladie na prvé miesto nahrávanie, produkcia a technologické vychytávky, a nie živé vystúpenia. Má tendenciu odrážať najnovšie trendy a nie progresívny vývoj; a má za cieľ podporovať tanec alebo využíva tanečné rytmy.
Ústrednú úlohu v pop music zohráva pieseň, obyčajne v trvaní medzi dva a pol až tri a pol minútami, ktorú zväčša charakterizuje konzistentný a nápadný rytmický prvok, mainstreamový štýl a jednoduchá konvenčná štruktúra.W. Everett, Expression in Pop-rock Music: A Collection of Critical and Analytical Essays (London: Taylor & Francis, 2000), str. 272. Medzi najbežnejšie variácie patrí forma verš-refrén a 32-taktová harmonická forma (AABA), opierajúce sa spravidla o chytľavé, ľubozvučné melódie. Refrén je obvyklou súčasťou skladieb pop music, kontrastujúc melodicky, rytmicky i harmonicky s veršom.J. Shepherd, Continuum Encyclopedia of Popular Music of the World: Performance and production (Continuum, 2003), str. 508. Rytmus a melódie bývajú zväčša jednoduchšie, neobsahujúc zložitejšie harmonické prvky.V. Kramarz, The Pop Formulas: Harmonic Tools of the Hit Makers (Mel Bay Publications, 2007), str. 61. Texty moderných popových skladieb sa spravidla zaoberajú nenáročnou tematikou – najmä láskou a romantickými vzťahmi – no známe sú aj výnimky z toho pravidla.
Harmónie a akordové progresie v pop music vychádzajú z tradície európskej vážnej hudby, i keď sú veľmi zjednodušené.Winkler, Peter (1978). "Toward a theory of pop harmony", In Theory Only, 4, str. 3–26. K zavedeným klišé patria kadenčné akordové progresie (napr. ii – V – I) a bluesom ovplyvnené harmónie.Sargeant, p. 198. cited in Winkler (1978), str. 4. V období medzi koncom 50. a koncom 70. rokov 20. storočia sa dostáva do úzadia tradičné poňatie kvintového kruhu, s čím súvisí oslabená pozícia harmonickej funkcie dominanty.Winkler (1978), str. 22.
Vývoj a vplyvy Štylistický vývin
thumb|left|250px|Elvis Presley je často považovaný za „Kráľa rokenrolu“ alebo zjednodušene za „Kráľa“. (Propagačná fotografia pre televízny program stanice CBS Stage Show zo 16. januára 1956.) V priebehu svojho vývoja absorboval pop vplyvy z ďalších žánrov populárnej hudby. Forma raného popu bola ovplyvnená sentimentálnymi baladami, vokálne harmónie čerpal z gospelu a soulu, inštrumentálnu stránku prevzal z džezu a rocku, orchestráciu z vážnej hudby, tempo z tanečnej hudby, backing z elektronickej hudby, rytmické prvky prebral z hip-hopu, a hovorené pasáže sú inšpirované rapom.
V 60. rokoch spadala väčšina mainstreamového popu do dvoch kategórií: na jednej strane stáli skupiny opierajúce sa o gitary, bicie a basy, a na druhej strane spektra stáli speváci a speváčky opierajúci sa o tradičný orchester. V priebehu celého tohto desaťročia bolo bežným javom u popových producentov, skladateľov a technikov otvorené experimentovanie s hudobnou formou, orchestráciou, nezvyčajnými reverbami či inými zvukovými efektmi. Medzi najznámejšie príklady možno zaradiť Zvukovú stenu Phila Spectora a elektronické zvukové efekty podomácky vytvorené zvukovým inžinierom Joeom Meekom pre skupiny typu the Tornados. V tomto období sa popová hudba z rádií, a z anglických a amerických filmov, začína výrazne posúvať od vycibreného štýlu Tin Pan Alley k väčšmi excentrického prístupu ku skladaniu piesní a jej súčasťou sa stáva reverbom nasiaknutá rocková gitara, symfonické prvky a rohy; tieto nové nástroje majú na starosti organizované a profesionálne partie štúdiových hudobníkov.
V polovici 60. rokov robí pop opakované nájazdy na nové zvuky, štýly a techniky, čoho následkom je verejná debata medzi poslucháčmi. Hojne sa používa označenie „progresívny“, čím sa mienilo, že každá pieseň je „progresiou“ od tej predošlej. Hudobný kritik Simon Reynolds tvrdí, že počnúc rokom 1967 sa začala jasne vymedzovať hranica medzi „progresívnym“ popom a „masovým/hitparádovým“ popom, deliaca čiara bola podľa neho badateľná tiež medzi „chlapcami a dievčatami, či medzi strednou a pracujúcou triedou“. Pred príchodom progresívneho popu na konci 60. rokov sa interpreti obyčajne príliš nestarali o umeleckú stránku svojej hudby. Jedným z následkov ekonomického boomu polovice 60. rokov bol fakt, že nahrávacie spoločnosti začali väčšmi investovať do interpretov, dávajúc im väčšiu slobodu pri experimentovaní; umelcom bola dokonca umožnená čiastočná kontrola nad marketingovými aktivitami. Koncom 70. rokov tieto priaznivé okolnosti upadli do nemilosti a nenavrátili sa až do doby rozmachu Internetových hviezd. Indie pop, ktorý sa vyvinul koncom 70. rokov, znamenal ďalší odklon od graciózneho moderného popu, keď sa nezávislé gitarové kapely rozhodli aplikovať vtedy novú myšlienku, že môžu vydávať albumy aj bez toho, aby museli mať uzatvorenú zmluvu u niektorej z veľkých nahrávacích spoločností. V súčasnosti preniká do svetovej pop music elektronická tanečná hudba.
Podľa štúdie vedeckého internetového žurnálu Scientific Reports, ktorá skúmala 464 000 nahrávok populárnej hudby medzi rokmi 1955 a 2010, sa ukázalo, že populárna hudba, po tom čo koncom 60. rokov dosiahla svoj umelecký vrchol, upadá do uniformity, Joan Serrà, Álvaro Corral, Marián Boguñá, Martín Haro & Josep Ll. Arcos, "Measuring the Evolution of Contemporary Western Popular Music", Nature.com, 26. júl 2012. Dátum prístupu: 27. august 2017 v inštrumentácii sa stáva čoraz väčšmi šablónovitejšia. John Matson z amerického populárne vedeckého časopisu Scientific American tvrdí, že „tento fakt očividne podporuje obľúbenú anekdotu, že pop music za starých dobrých čias bola lepšia, alebo prinajlepšom rozmanitejšia, než sú dnešné hity z top 40.“
Technológie a média