Kašubovia sú samostatný slovanský národ v poľskom Pomoransku hovoriaci po kašubsky. Sú potomkami slovanských Pomoranov. Krajina nimi obývaná sa nazýva Kašubsko.
História Prvá zmienka o Kašuboch je z 13. storočiam kedy pomoranský vojvoda prijal ako svoj titul aj vojvoda kašubský. Medzi rokmi 16481720, kedy bola oblasť súčasťou Švédska, sa švédski králi titulovali aj ako kašubskí vojvodovia. V roku 1843 bol v Kašubsku, už ako súčasť Pruska, v duchu germanizačnej politiky zmenený oficiálny cirkevný jazyk z poľštiny na nemčinu, no čoskoro bolo toto nariadenie zrušené. Od roku 1852 bola dokonca vyučovaná samotná kašubčina na gymnáziu vo Wejherowe. V roku 1858 niekoľko stoviek Kašubov emigrovalo do Kanady, kde založili osadu Wilno, ktorá existuje dodnes.
Prvým dielom v kašubčine bol Lutherov katechizmus z roku 1643. Ďalšími dielami zaoberajúcimi sa kašubčinou boli: Slownik jezyka pomorskiego, czyli kaszubskiego, 1893 od S. Ramulta; Slovinzische Grammatik, 1903, Slovinzische Texte, 1905, a Slovinzisches Wörterbuch, 1908 od F. Lorentza.
Prvou národno-buditeľskou aktivitou Kašubov/Pomoranov bolo hnutie Florian Ceynowa po r. 1846. Prijali kašubskú abecedu, spisovný jazyk a gramatiku (1879), vydali dielo o živote a histórii Kašubov (Skórb kaszébsko-slovjnckjé mòvé, 18661868), a napísali niekoľko diel.
Obývané oblasti V Poľsku Kašubovia žijú prevažne v Pomoranskom vojvodstve (Województwo pomorskie). Územie súčasného Kašubska zahrňuje 43 tzv. gmin; Kašubovia tam tvoria viac ako tretinu obyvateľstva.
Powiat pucki: 1. mesto Hel, 2. mestská gmina Jastarnia, 3. mesto a gmina Puck, 4. mestská gmina Władysławowo, 5. gmina Kosakowo, 6. gmina Krokowa Powiat wejherowski: 1. mesto Reda, 2. mesto Rumia, 3. mesto a gmina Wejherowo, 4. časť gminy Choczewo, 5. gmina Gniewino, 6. gmina Linia, 7. gmina Luzino, 8. gmina Łęczyce, 9. gmina Szemud Powiat lęborskičasť: 1. časť gminy Cewice. Powiat bytowskičasť: 1. mesto a gmina Bytów, 2. gmina Czarna Dąbrówka, 3. gmina Lipnica, 4. gmina Parchowo, 5. gmina Studzienice, 6. gmina Tuchomie Powiat kartuski: 1. mesto a gmina Kartuzy, 2. mesto a gmina Żukowo, 3. gmina Chmielno, 4. gmina Przodkowo, 5. gmina Sulęczyno, 6. gmina Sierakowice, 7. gmina Somonino, 8. gmina Stężyca. Powiat kościerski: 1. mesto a gmina Kościerzyna, 2. gmina Dziemiany, 3. gmina Karsinčasť, 4. gmina Lipusz, 6.Nowa Karczmačasť Powiat chojnickičasť: 1. mesto a gmina Brusy, 2. gmina Chojnicejej severná časť, 3. gmina Konarzyny Powiat człuchowskičasť: 1. gmina Przechlewočasť
mestá: Gdansk (s výnimkou jeho východnej časti), Gdyňa, Sopotv ktorých spolu žije okolo 70 000 Kašubov
V týchto oblastiach či hraniciach, ktoré stanovil pracovník Gdaňskej Univerzity Dr. Jan Modrawski vo svojom diele „Geografia współczesnych Kaszub“ (Gdańsk 1999), má Kašubsko približne 6 200 km².
Počet Počet Kašubov sa odhaduje v dnešnom Poľsku na 300 000, i keď rôzne odhady udávajú číslo medzi 50 000 až 500 000. V sčítaní obyvateľov v Poľsku v roku 2002 len 5 100 ľudí uviedlo ako národnosť kašubskú, hoci 51 000 ako svoju materčinu uviedlo kašubčinu.
Jazyk Kašubčina patrí k západoslovanským jazykom. Je príbuzná poľštine asi ako slovenčina češtine. Niektorí poľskí lingvisti ju považujú len za poľský dialekt. Centrami Kašubov v Poľsku sú mestá Gdansk a Gdyňa, v niektorých obciach sú aj dvojjazyčné nápisypoľské a kašubské a kašubčina je používaná ako druhý jazyk. Kašubčina sa rovnako vyučuje na niektorých školách.
Známi Kašubovia Florian Ceynowa Gerard Labuda Henryk Muszyński David Shulist Danuta Stenková Abdon Stryszak Bernard Sychta Donald Tusk Günter Grass
Galéria
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Kašubskohistória a súčasný stav regiónu Malý kašubsko-poľsko-slovenský slovník
Kategória:Etniká, národy a národnosti v Poľsku