Predložka alebo prepozícia je neohybný a neplnovýznamový slovný druh, ktorý vyjadruje určovacie vzťahy podstatného mena (alebo výrazu rovnakej platnosti, napr. zámena či číslovky) k nadradeným slovesám, prídavným menám, podstatným menám (alebo výrazom rovnakej platnosti) ako odraz mimojazykových vzťahov vecí k iným veciam, k procesom či príznakom.
Existuje predložková väzba predložky so zámenom, číslovkou alebo podstatným menom.
Delenia Delenie 1: jednoduchá predložka - len jedna morféma (od, z, k, pre...), vrátane historicky odvodených (proti, okrem...) odvodená predložka a zložená predložka - iné: jednoslovná (spoza, niže, hore, začiatkom, počínajúc) viacslovná (v súlade s, vzhľadom na)
Delenie 2: prvotná predložka (primárna predložka) - vyskytuje sa len v predložkovej funkcii (do, k, na...); patrí sem: jednoduchá prvotná predložka: bez, cez, do, k, medzi, na, nad, o, od, okrem, po, pod, pre, pred, pri, proti, naproti, oproti, s, skrz, u, v, z, za zložená predložka: jednoslovná: podvojná: ponad, popod, popred, poza, popri, pomedzi, znad, spred, zmedzi, spod; napred, vopred, odpred potrojná: spopred, sponad, spopod, spoza, spopri, spomedzi viacslovná: vzhľadom na...
druhotná predložka (sekundárna predložka)- máva aj inú než predložkovú funkciu (okolo, v oblasti...) jednoduchá druhotná predložka: blízko, dolu, hore, konca, kraj, miesto, mimo, niže, kolo, kol, prosto, prostred, stred, vyše odvodená predložka: jednoslovná: kvôli, namiesto, naprieč, napriek, navzdor, navzdory, neďaleko, obďaleč, okolo, počas, podľa, vedľa, povedľa, pozdĺž, poniže, povyše, pozdola, pozhora, pokraj, pomimo, naprostred, vprostred, uprostred, doprostred, sprostred, strán, strany, vnútri, voči, vôkol, zdola, zhora, skraja, skraj, znútra, sponiže, vrátane, včítane, ohľadom, ohľadne viacslovná: v zmysle, v súlade s, v závislosti od, v oblasti, so zreteľom na, v protiklade k ...
Delenie 3 (etymologické): vlastná predložka (pôvodná predložka) = prvotné predložky okrem predložiek medzi, okrem, proti, skrz nevlastná predložka (nepôvodná predložka) = ostatné
Fonetika V slovenčine (podobne napríklad v ruštine a češtine) sa niektoré predložky za určitých okolností vokalizujú (pridáva sa o resp. u): k - ku z - zo s - so v - vo od - odo