Krahulčie vrchy sú geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho juhovýchodnú časť. Najvyšší vrch podcelku je Marhát (748,2 m n. m.)
Vymedzenie Plošne najmenší podcelok Považského Inovca zaberá širšie okolie vrchov Marhát a Gajda (). Na východe a severe susedí s Nízkym Inovcom, západným smerom pokračuje pohorie Inoveckým predhorím. Južným smerom krajina pozvoľne klesá do Nitrianskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.
Geologická stavba Západná časť územia je tvorená vápencami a dolomitmi, miestami bridlicami a pieskovcami stredného až vrchného triasu, východnú časť tvoria hercýnske granity, granodiority a tonality z obdobia vrchného devónu až spodného permu. Centrálna časť je rôznorodého geologického zloženia, okrem spomenutého horninového obalu sú ostrovčekovito rozložené aj areály slienitých vápencov, slieňovcov, ílovcov a pieskovcov spodnej až strednej kriedy, ďalej piesčité, krinoidové, škvrnité, rádiolaritové a hľuznaté vápence, rohovce a bridlice z obdobia jury a taktiež vápnité bridlice, ílovce, pieskovce a kremence spodného triasu, ako aj areál pararúl, svorov a migmatizovaných rúl s polohami amfibolitov zo staršieho paleozoika.
Klíma Územie patrí do mierne teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, júlové teploty vzduchu dosahujú 16 až 18 °C, okrajové polohy na juhu 19 až 20 °C. Januárové teploty sa pohybujú v rozmedzí -5, -4 °C na severe, resp. -4, -3 °C na juhu. Ročný úhrn zrážok predstavuje cca 700.
Vodstvo Prevažná časť územia patrí do povodia Nitry, odvodňujú ho Bojnianka s Čížovcom a Radošinka s Hlavinkou. Malá severozápadná časť je súčasťou povodia Váh, odvodňuje ho Striebornica s prítokmi.
Pôdy Najjužnejšie polohy pokrývajú hnedozeme, východnú časť nasýtené kambizeme a pôdny kryt severnej časti reprezentujú rendziny (na severozápade, na vápencovom podloží) a kyslé kambizeme.
Flóra Z drevín prevažujú druhy rodu dub, v najvyšších polohách sa vyskytuje aj buk lesný.
Ochrana prírody náhľad|Visiace skaly. Na juhovýchodnom svahu vrchu Gajda () bola vyhlásená prírodná pamiatka Mačacia jaskyňa. Meria 160 metrov a vyznačuje sa pozoruhodnou fluviokrasovou výzdobou a archeologickými nálezmi. Druhým chráneným územím je prírodná pamiatka Visiace skaly s ochranou lesných a trávnatých spoločenstiev v dubovom stupni s výskytom niektorých ohrozených druhov flóry i fauny. Severne sa nachádza prírodná pamiatka Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa.
Turistika Po hrebeni Krahulčích vrchov vedie červeno-značkovaná trasa zo sedla Havran () ďalej na sever na vrch Bezovec (). V sedle Marhát () sa križuje so žlto-značkovaným chodníkom, ktorý vedie k samote Svätý Juraj a v lokalite Jurko sa napája na zeleno-značkovaný chodník. Ten vedie z doliny Striebornice cez sedlo Gajda () do obce Nitrianska Blatnica.
Zaujímavosti Severne od obce Nitrianska Blatnica sa v lesnatom prostredí nachádza rotunda Svätého Juraja z 9. - 10. storočia. Pôvodné murivo siaha do výšky 57 metrov. V juhozápadnom svahu vrchu Krahulčie vrchy () leží tzv. Veľká dolnosokolská jaskyňa. Na ostrohe v Heťkovej doline sa nachádzajú pozostatky hradiska z doby halštatskej, ktoré ležalo na starej ceste spájajúcej Považie s Ponitrím.
Referencie
Kategória:Považský Inovec Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0705 Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 5131