Emil Černý (v Rusku Emilij Vjačeslavovič Černyj, ; * 21. marec 1840, Banská Bystrica – † pravdepodobne 1913, Voskresensk, Moskovská gubernia) bol slovenský pedagóg, klasický filológ a autor učebníc.
Profesijnú dráhu začal v Banskej Bystrici a od roku 1868 žil a pôsobil v Rusku. V 60. rokoch 19. storočia vyučoval klasické jazyky a slovenčinu v Banskej Bystrici a zapájal sa do činnosti Matice slovenskej. V Moskve vyučoval klasické jazyky na Treťom moskovskom gymnáziu.
Zostavil dvojdielnu Slovenskú čítanku a napísal viacero opakovane vydávaných ruských príručiek gréckej gramatiky, syntaxe, čítania a prekladu.
Životopis
Slovenské obdobie
Narodil sa 21. marca 1840 v Banskej Bystrici. Jeho otcom bol organista Václav Černý, matkou Františka, rodená Paulíková. Mal brata Karola, ktorý bol tiež klasickým filológom a pedagógom.
Študoval v Banskej Bystrici a Bratislave, potom absolvoval filozofickú fakultu Viedenskej univerzity. V rokoch 1862 – 1867 vyučoval klasické jazyky a slovenčinu na banskobystrickom katolíckom gymnáziu, dnešnom Gymnáziu Andreja Sládkoviča. V slovenskej tlači používal aj pseudonymy Emil Pohronský, Miloš Pohronský a Milko. V časopise Slovesnosť uverejnil prehľad dejín slovenskej spisby Literatúra slovenská.
V rokoch 1864 – 1865 vyšli dva diely Černého diela Slovenská čítanka. V roku 1865 vydal učebnicu latinskej morfológie Latinská mluvnica: Tvaroslovie. Podľa Jany Borguľovej bol členom výboru Matice slovenskej a pracoval v jej jazykovom odbore a odbore školských kníh.
Jedným z Černého žiakov bol Svetozár Hurban-Vajanský. Podľa spomienok Vajanského Černý vyzval členov žiackeho vzdelávacieho spolku, aby pri príležitosti menín Andreja Sládkoviča napísali básne. Vybral Vajanského prácu a žiacka delegácia ju potom odovzdala básnikovi.
Černý bol ženatý a mal tri dcéry. Jeho manželka zomrela v roku 1867 vo veku 26 rokov po pôrode tretej dcéry. Podľa Borguľovej Černý po jej smrti a po zmenách na gymnáziu v období silnejúcej maďarizácie prijal ponuku ruských priateľov a odišiel do Ruska.
Pôsobenie v Moskve
Do Moskvy prišiel na jeseň 1868. V rokoch 1868 – 1870 vyučoval v gymnaziálnych triedach Katkovovho lýcea a od augusta 1869 aj klasické jazyky na Treťom moskovskom gymnáziu.
V Rusku vydával najmä učebné pomôcky k starogréčtine. Uverejnil aj porovnávaciu gramatickú prácu o vzťahu ruského slovesného vidu ku gréckym časom.
Po tridsiatich rokoch služby odišiel do dôchodku; jeho služobný spis je datovaný rokom 1899. V roku 1903 získal za rusko-grécky slovník Cenu Petra Veľkého. V predslove k dielu Novaja naučnaja sistema russkoj stenografii (Новая научная система русской стенографии; doslova: Nový vedecký systém ruskej stenografie), vydanému v roku 1912, uviedol ako svoje bydlisko Železnikovo pri Voskresensku.
Borguľová uvádza rok úmrtia ako „1913?“ a miesto „Iskra v Rusku“. Názov „Iskra“ je pravdepodobne preklepom dnešného názvu Istra; mesto sa v tom čase nazývalo Voskresensk. Presný dátum Černého smrti ani miesto jeho pochovania nie sú známe.
Dielo
Slovenské učebnice
náhľad|page=7|Titulný list prvého dielu Slovenskej čítanky (Viedeň, 1864)
Učebnicu Latinská mluvnica: Tvaroslovie pripravil podľa gramatiky F. Schultza a určil ju pre gymnáziá. Vyšla v Pešti v roku 1865.
Dvojdielna Slovenská čítanka pre nižšie gymnasia bola určená pre nižšie triedy gymnázií. Prvý diel vyšiel vo Viedni v roku 1864 a druhý v Banskej Bystrici v roku 1865. Obsahovala umelecké a náučné texty rôznych žánrov vrátane diel autorov slovenského romantizmu. Niekoľko rokov sa používala ako školská učebnica, potom ju uhorské úrady zakázali.
Stenografia
V roku 1868 uverejnil Černý v piatom zväzku Letopisu Matice slovenskej článok Slovenský tesnopis, v ktorom predstavil vlastný systém slovenskej stenografie. V práci na stenografii pokračoval aj v Rusku; v roku 1912 vyšlo jeho trojdielne dielo Novaja naučnaja sistema russkoj stenografii: Po osnovnym načalam F. Gabelsbergera (Новая научная система русской стенографии: По основным началам Ф. Габельсбергера; doslova: Nový vedecký systém ruskej stenografie: Podľa základných princípov F. Gabelsbergera).
Práce o starogréčtine
náhľad|page=1|Titulný list druhého dielu diela Načaľnaja grečeskaja chrestomatija (4. opravené vydanie, 1899)
V rokoch 1876 – 1877 uverejnil Černý v časopise Žurnal Ministerstva narodnogo prosveščenija (Журнал Министерства народного просвещения; doslova: Časopis Ministerstva ľudovej osvety) štúdiu Ob otnošenii vidov russkogo glagola k grečeskim vremenam (Об отношении видов русского глагола к греческим временам; doslova: O vzťahu vidov ruského slovesa ku gréckym časom). V roku 1877 vyšla aj samostatne. Práca navrhovala pravidlá, podľa ktorých sa mali ruské slovesné vidy vyjadrovať prostriedkami starogréčtiny.
Morfologická časť diela Grečeskaja grammatika gimnazičeskogo kursa (Греческая грамматика гимназического курса; doslova: Grécka gramatika gymnaziálneho kurzu) bola prepracovaním učebnice E. Kocha pre potreby ruských gymnázií. Syntaktická časť vychádzala z Černého vlastného porovnávania starogréčtiny, ruštiny a latinčiny. Jednotlivé časti gramatiky opakovane vychádzali v nových vydaniach: v roku 1897 vyšlo 10. a v roku 1900 11. vydanie diela Grečeskaja etimologija (Греческая этимология; doslova: Grécka etymológia).
Gramatiku dopĺňali Kniga upražnenij v grečeskoj etimologii po rukovodstvu P. Vezenera (Книга упражнений в греческой этимологии по руководству П. Везенера; doslova: Kniha cvičení z gréckej etymológie podľa príručky P. Wesenera), dvojdielna Načaľnaja grečeskaja chrestomatija (Начальная греческая хрестоматия; doslova: Úvodná grécka čítanka), grécko-ruský a rusko-grécky slovník k tejto čítanke a Kratkoje rukovodstvo po grečeskomu sintaksisu (Краткое руководство по греческому синтаксису; doslova: Stručná príručka gréckej syntaxe). Tieto knihy tvorili ucelený učebný súbor, v ktorom gramatiku dopĺňali cvičenia, texty na čítanie a preklad a slovník k čítanke.
Ohlas a nové vydania
V roku 1879 ruský filológ Fiodor Jevgenievič Korš posúdil Černého štúdiu o vzťahu ruského slovesného vidu ku gréckym časom prevažne kladne. Vyzdvihol jej samostatnosť, hoci s niektorými Černého závermi polemizoval.
Štvrté vydanie syntaktickej časti sa v roku 1894 stalo predmetom tlačenej polemiky so Sergejom Ivanovičom Sobolevským. Po Sobolevského recenzii v časopise Filologičeskoje obozrenije (Филологическое обозрение; doslova: Filologický obzor) Černý uverejnil odpoveď v časopise Gimnazija (Гимназия; doslova: Gymnázium) a Sobolevskij následne reagoval v Filologičeskom obozrenii.
Černého učebnice vychádzali aj v 20. a 21. storočí. V roku 1998 vyšlo 12. vydanie diela Kniga upražnenij v grečeskoj etimologii (Книга упражнений в греческой этимологии; doslova: Kniha cvičení z gréckej etymológie). V roku 2008 moskovské vydavateľstvo Akademičeskij projekt vydalo spojené vydanie Grečeskaja grammatika (Греческая грамматика; doslova: Grécka gramatika), ktoré obsahovalo diela Grečeskaja etimologija a Grečeskij sintaksis (Греческий синтаксис; doslova: Grécka syntax), s predslovom filológa D. V. Bugaja. Bugaj vysvetľoval pretrvávajúci záujem o Černého knihy ich praktickým zameraním: mali viesť k samostatnému čítaniu antických autorov a písaniu v atickom dialekte, nie iba k osvojeniu gramatických pravidiel.
Katedra klasickej filológie Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova zaradila elektronickú kópiu Černého Knihy cvičení z gréckej etymológie do svojho výberu učebníc a učebných pomôcok.
Výber z diela
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
Elektronické knihy, slovníky a učebné pomôcky ku klasickej filológii na stránke Katedry klasickej filológie Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova Emilij Vjačeslavovič Černyj – diela autora na ruskojazyčných Wikizdrojoch
Kategória:Osoby s neistým dátumom úmrtia Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice Kategória:Slovenskí klasickí filológovia Kategória:Slovenskí stredoškolskí pedagógovia Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity Kategória:Slovenskí autori učebníc