MVDr. Mikuláš Ferjenčík (* 5. december 1904, Polomka † 4. marec 1988, Denver, Colorado, USA) bol slovenský veterinárny lekár, vojak, významný organizátor SNP, neskôr generál. Protifašisticky orientovaný účastník odboja, blízky spolupracovník a zástupca Jána Goliana vo Vojenskom ústredí. Čechoslovakisticky a protikomunisticky orientovaný činiteľ, predseda Československej národnej rady v Amerike.

 Rodina otec: Samuel Ferjenčík matka: Margita rod. Krištoffyová

Životopis Mladosť, štúdium a vojenská kariéra v ČSR Ferjenčík absolvoval meštiansku školu v rodnej Polomke. Následne v rokoch 19151923 študoval na gymnáziu v Rožňave, v roku 1928 absolvoval Vysokú školu veterinárnu v Brne. Pôsobil vo vojenskej veterinárnej službe. Najprv od roku 1929 ako slobodník, resp. neskôr podporučík a nadporučík pri jazdeckom pluku v Berehove. V roku 1930 sa krátko presunul do delostreleckého pluku v Mukačeve, v rokoch 19301934 pracoval opäť pri jazdeckom pluku v Berehove ako veterinár, od roku 1933 v hodnosti kapitána. V roku 1934 ho premiestnili na Vojenské jazdecké učilište do Pardubíc, kde pracoval ako zástupca šéfveterinára a profesor hipológie. Od roku 1937 bol povýšený na štábneho kapitána. V tomto čase tiež úspešne súťažil na jazdeckých dostihoch. Počas mobilizácie na jeseň 1938 velil veterinárnej službe pri divízii v Humpolci.

Obdobie 19391945 Po rozpade 2. ČSR a vzniku Slovenského štátu bol prevedený k slovenskej brannej moci, v máji 1939 bol povýšený do hodnosti majora a ustanovený za prednostu veterinárnej služby HVV v Bratislave. Zúčastnil sa ťaženia slovenskej poľnej armády Bernolák do Poľska v auguste a septembri 1939 ako prednosta veterinárnej služby. V septembri 1940 bol premiestnený na Veliteľstvo pozemného vojska (VPV) do Banskej Bystrice. S výnimkou ťaženia slovenskej armády proti ZSSR na východnom fronte, kedy bol v júni až septembri 1941 ako dôstojník na fronte, pôsobil od septembra 1940 do augusta 1944 ako prednosta veterinárnej správy VPV. V júli 1941 ho povýšili na podplukovníka.

V máji 1942 nadviazal kontakt s občianskou ilegálnou odbojovou skupinou okolo Vavra Šrobára. Ako blízky spolupracovník a zástupca Jána Goliana vo Vojenskom ústredí SNR sa podieľal na prípravách SNP, Goliana zastupoval v politických otázkach. 4. augusta 1944 odletel ako člen delegácie ilegálnej SNR za antifašistov v armáde, ktorej úlohou bolo informovať predstaviteľov ZSSR o situácii na Slovensku. Po návrate na povstalecké územie pôsobil ako prednosta veterinárnej služby pri veliteľstve 1. čs. armády na Slovensku. 5. septembra 1944 bol vymenovaný za Povereníka SNR pre národnú obranu. Ferjenčík kritizoval, že niektoré partizánske oddiely sa odmietali podriadiť veleniu povstaleckej armády. V októbri 1944 bol povýšený na plukovníka. Po potlačení SNP pôsobil v horách v čs. prápore Prvosienka, neskôr spojenom s partizánskou skupinou Stalin majora Šukajeva. V januári 1945 prešiel cez front k Červenej armáde a opätovne sa stal povereníkom SNR pre národnú obranu, v apríli sa stal štátnym tajomníkom ministerstva národnej obrany.

Po druhej svetovej vojne, exil 26. apríla 1945 ho prezident Edvard Beneš povýšil do hodnosti generála. Ferjenčík bol v júli 1946 odvolaný z funkcie štátneho tajomníka, v auguste 1946 sa stal povereníkom pre veci vnútorné v Zbore povereníkov v Bratislave. Kritizoval nástup komunistov, 27. februára 1948 sa po komunistickom prevrate vzdal funkcie povereníka a odmietol účasť v novej Gottwaldovej vláde.

Vrátil sa do armády, no bol sledovaný tajnou službou s cieľom skompromitovať ho. Preto spolu s manželkou Miladou a bývalým prednostom Vojenskej kancelárie prezidenta, armádnym generálom Antonínom Hasalom a jeho rodinou v júli 1948 emigroval do Nemecka, kde bol umiestnený v americkej zóne v internačnom tábore pri Frankfurte nad Mohanom. V auguste 1949 sa dostal do exilu v USA, po pobyte na ostrove Ellis Island a v internačnom tábore.

V USA najprv pracoval ako robotník, než sa mohol vrátiť k práci veterinára. Medzitým v ČSR mu boli odňaté vojenské hodnosti, vojenské a občianske zásluhy, bol mu skonfiškovaný majerok a v roku 1955 vydali naňho zatykač.

Usadil sa v Chicagu. Ako čechoslovakisticky a protikomunisticky orientovaný činiteľ bol Ferjenčík dlhoročným aktívnym členom a skoro 25 rokom predsedom Československej národnej rady v Amerike (Czechoslovak National Council of America). V exile bojoval proti falšovaniu faktov o povstaní uskutočňovanom komunistami. Od roku 1963 pracoval ako veterinár a riaditeľ žrebčinca na chov dostihových koní v meste Wadsworth v štáte Illinois. V roku 1988 zomrel v Denveri. V decembri 1991 bol povýšený do hodnosti armádneho generála in memoriam.

Referencie

Literatúra FERJENČÍK, Mikuláš. In:

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrike riadok 7 - farnosť Brezno; pokrstený ako Miklós Andras Ferjentsik

Kategória:Osobnosti z Polomky Kategória:Absolventi Veterinárnej univerzity Brno Kategória:Osobnosti SNP Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti Kategória:Povereníci vnútra Kategória:Povereníci národnej obrany Kategória:Slovenskí veterinári Kategória:Slovenskí generáli Kategória:Nositelia Radu čestnej légie Kategória:Nositelia Radu Milana Rastislava Štefánika