Félix Jozef Litva, SJ (niekedy písané aj ako Felix Litva; * 11. máj 1919, Mikšová, dnes súčasť Bytče† 1. február 2006, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jezuita, univerzitný profesor, národný a kultúrny pracovník a literárny a cirkevný historik a prekladateľ.

Jeho bratom bol náboženský spisovateľ, teológ a jezuita Alojz Litva.

Litva býva považovaný za jednu z najväčších osobností jezuitskej rehole slovenského pôvodu.

Životopis Narodil sa v roku 1919 v Mikšovej pri Bytči, no vyrastal v Trnave, kde navštevoval ľudovú i strednú školu. Stredoškolské štúdium však nakoniec dokončil v roku 1938 Kláštore pod Znievom. Už v roku 1934 ako 15-ročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, ktorej členom bol aj jeho starší brat Alojz. Rehoľné sľuby zložil v roku 1936 v Ružomberku. Po stredoškolských štúdiách študoval filozofiu v Benešove pri Prahe. V roku 1942 však odišiel študovať teológiu na kňazský seminár v Banskej Bystrici. Počas Slovenského národného povstania (1944) a prechodu vojnového frontu pomáhal prepravovať ranených do nemocnice. Štúdium teológie zakončil v roku 1945, keď zároveň z rúk biskupa Andreja Škrábika prijal kňazské svätenie.

Od roku 1946 študoval dejiny a francúzsku literatúru na Slovenskej univerzite v Bratislave a popri tom vykonával aj pastoračnú a pedagogickú činnosť. V rokoch 1947 až 1948 absolvoval štúdium francúzskej literatúry v Paríži. V apríli roku 1950 bol počas barbarskej noci (akcia K) komunistami internovaný v Jasove a neskôr v Podolínci. V lete sa mu však podarilo ujsť a ukrýval sa na Morave. Patril k ôsmim jezuitom, ktorí mali riadiť rehoľu v prípade, že by tak nemohol robiť provinciál. V roku 1951 sa mu podarilo emigrovať do Talianska a následne našiel uplatnenie v redakcii slovenského vysielanie Vatikánskeho rozhlasu (19511952). V roku 1952 bol na študijnom pobyte v Dubline (Írsko) a v rokoch 1953 až 1957 študoval cirkevné dejiny na Gregorovej univerzite v Ríme. Dizertačnú prácu písal na tému financovania pápežskej kúrie v 16. storočí (L’attivita finanziaria delle dattaria durante il periodo Tridentino). Po dokončení štúdia prednášal dejiny vatikánskej administratívy, teóriu a dejiny archivistiky na Gregorovej univerzite a na archivárskej škole vo Vatikáne. Už v Ríme podporoval slovenský povojnový exil. Bol jedným z iniciátorov založenia Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda.

V januári 1968 bol zvolený za provinciála slovenských jezuitov v zahraničí. Z tohto dôvodu sa v roku 1970 presťahoval do Kanady, kde v misijnom dome Galte-Cambridgei pomáhal budovať významné duchovné a kultúrne stredisko Slovákov v zahraničí. Bol iniciátorom založenia vydavateľstva Dobrá kniha, ktoré počas svojej existencie len v Kanade vydalo stovky slovenských kresťanských publikácií. Na pozícii provinciála jezuitov zotrval až do roku 1975 (neskôr pozíciu zastával ešte v rokoch 1989/1990).

Od roku 1974 pôsobil v Svetovom kongrese Slovákov, kde bol predsedom Kultúrnej komisie. Ako spolupracovník a priateľ predsedu kongresu Štefana Boleslava Romana organizoval mnohé náboženské, kultúrne a národné podujatia. Koncom 70. rokov 20. storočia odišiel opäť pôsobiť do Ríma, kde pracoval vo Vatikánskom rozhlase (v rokoch 1983 až 1984 bol vedúcim slovenskej sekcie) a v rokoch 1983 až 1990 pôsobil tiež znovu ako profesor na Gregorovej univerzite.

V roku 1990 sa presťahoval na Slovensko, kde pomáhal jezuitom v obnove rehole a viedol aj do Trnavy prenesené vydavateľstvo Dobrá kniha. Podieľal sa tiež na vzniku Trnavskej univerzity (1992) a stal sa jej prorektorom. Od roku 2000 žil v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji, kde aj 1. februára 2006 zomrel. Je pochovaný v Trnave.

Dielo Litva napísal množstvo odborných článkov a štúdií. Jeho dizertácia vyšla v časopise Archivum Historiae Pontificiae (Vol. V/1967). Bol tiež spoluautorom Enciclopedia moderna del cristianesimo (Rím, 1958). Spolu s Jánom Moravským zredigoval publikáciu Pamätnica slovenských jezuitov v Kanade, 19521977. V roku 1982 prevzal vydávanie ročenky Slovak Studies a zaslúžil sa aj o zachovanie časopisu Most po smrti jeho zakladateľa Mikuláša Šprinca v roku 1986. Študentom Gregorovej univerzity vydal skriptá Historia Curiae Romanae (Dejiny rímskej kúrie, 1960) a Archivistica (1962). V roku 1969 spolupracoval na vydaní príručky pre slovenských pútnikov Rím a Vatikán. V roku 1960 pripravil do tlače modlitby v duchu Liturgie svätého Jána Zlatoústeho Nesmierny Bože, sláva Tebe.

Na vydanie tiež pripravil knihu Štefan B. RománČlovek v rozdvojenom svete (1981) a v roku 2005 pripravil publikáciu Kanadský experiment, ktorá poskytuje prehľad polstoročia dlhej slovenskej jezuitskej misie v Kanade.

Prekladal z taliančiny, francúzštiny a angličtiny.

Referencie

Ďalšia literatúra

Externé odkazy

Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany Kategória:Slovenskí literárni historici Kategória:Cirkevní historici Kategória:Slovenskí jezuiti Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti Kategória:Osobnosti z Mikšovej