Jozef Štaudinger (* 8. marec 1908, Lučenec – † 8. marec 1981, Bratislava) bol dôstojník, funkcionár KSČ a protifašistický bojovník.
Rodina otec Štefan Štaudinger matka Juliana rod. Breznická
Životopis Vyučil sa za obuvníka. Robotník v Prešove, v Lučenci, v Banskej Bystrici (19281933), robotník na stavbe železnice Banská Bystrica-Diviaky (19381940). Od roku 1945 dôstojník z povolania. Inštruktor oblastného a člen ilegálneho vedenia KSS v Banskej Bystrici. Účastník protifašistického odboja. Zatknutý a väznený v Banskej Bystrici (1940), od roku 1941 v Ilave. Z ilavského zaisťovacieho tábora utiekol so skupinou politických väzňov 1. septembra 1944. Počas SNP veliteľ zaisťovacieho tábora v Slovenskej Ľupči s kontroverzným pôsobením.
Po vojne sa venoval politickej práci v armáde, prispieval do straníckej a vojenskej tlače. Bol prísediacim v retribučnom súdnom procese s Jozefom Tisom, ako sudca z ľudu bol členom senátu v procese s masovým vrahom Karolom Pazúrom, kde ešte pred procesom vyhlasoval, že nedovolí trestať „poriadnych odbojárov“. V 50. rokoch 20. storočia nebol politicky perzekvovaný, naopak v roku 1954 vystupoval ako svedok v procese s buržoáznymi nacionalistami, kde Gustáva Husáka obvinil z držania ochrannej ruky nad v Slovenskej Ľupči zaistenými „fašistami“ (ktorých následne v závere povstania nechal Husák prepustiť) a z popravy partizánov zodpovedných za vraždenie v Hájnikoch. Nositeľ viacerých vyznamenaní.
Referencie
Literatúra Slovenský biografický slovník
Externé odkazy
Kategória:Osobnosti z Lučenca Kategória:Osobnosti SNP