Tomáš Šteler (Steller, Šteller) (* 1640, Slavošovce – † 1715, Banská Bystrica) bol evanjelický kňaz, pedagóg, náboženský spisovateľ.
Životopis Študoval v Banskej Bystrici, Levoči od roku 1665 na univerzite vo Wittenbergu, roku 1668 magister. V roku 16681674 konrektor gymnázia v Banskej Bystrici, v roku 16831687 kazateľ v Špitáli sv. Alžbety v Banskej Bystrici. Pri prenasledovaní evanjelikov po odhalení Vešeléniho sprisahania odsúdený v Bratislave na trest smrti, trest mu pozmenili na galeje. Väznený v Leopoldove, v roku 1675 predaný v Neapole na galeje. Po oslobodení pôsobil vo Wittenbergu, počas Tököliho stavovského povstania v Banskej Bystrici, zakrátko následkom mučenia v Leopoldove oslepol, žil v Banskej Bystrici z milodarov do smrti. Autor barokových náboženských dišpút a príležitostných gratulačných veršov.
Dielo An universale et singulare sit peculiaris disjuncta entis affectio?, Levoča roku 1665 In disputatione pneumatices quinta..., Wittenberg roku 1667 Posteriore disertatione theologica... Wittenberg b.r.
Literatúra Slovenský biografický slovník
Externé odkazy
Kategória:Narodenia v 1640 Kategória:Úmrtia v 1715 Kategória:Osobnosti zo Slavošoviec Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi Kategória:Slovenskí náboženskí spisovatelia Kategória:Slovenskí pedagógovia