Rudolf Viktorin (* 13. júl 1898, Tešice - † 3. jún 1986, Bratislava) bol československý dôstojník a protifašistický bojovník.
Rodina otec Martin Viktorin matka Mariana Mazáčová
Životopis Študoval na reálnom gymnáziu v Hodoníne, na lesníckej škole v Písku. V roku 1917-1918 vojak rah.-uh. armády, potom úradník na rôznych miestach, 1945-1950 dôstojník ZNB. Po rozbití republiky organizátor ilegálneho protifašistického hnutia na severozápadnom Slovensku udržiaval kontakty so skupinou Flóra, signatár jej Memoranda (1943). Spolupracovník partizánskych skupín, ilegálnej SNR. Člen povstaleckého ÚV KSS a Vojenského ústredia SNR v Banskej Bystrici. Účastník zjednocovacieho zjazdu KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici (17. september 1944). Bezpečnostný veliteľ v Banskej Bystrici (máj 1945)).
V povojnových rokoch sa zúčastnil na budovaní novej Verejnej a Štátnej bezpečnosti na Slovensku. Politicky prenasledovaný, v roku 1953 odsúdený v procese s Oskarom Valáškom a spol., väznený, 1963 rehabilitovaný.
Ocenenie Roku 1945 vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939; 1945 a 1946 Radom SNP I.tr; 1946 Za zásluhy I0.st.; 1973 Radom Víťazneho februára
Literatúra Slovenský biografický slovník
Pozri aj Proces s Oskarom Valáškom a spol.
Externé odkazy
Kategória:Odsúdení vo vykonštruovaných procesoch v Česko-Slovensku Kategória:Príslušníci Česko-slovenskej armády Kategória:Osobnosti SNP