Otto Vízner (* 6. jún 1920, Ľubietovᆠ11. február 1990, Ľubietová) bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ.
Životopis Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (do roku 1939), teológiu v Bratislave. Kaplán v Ľubietovej, Spišskej Novej Vsi, Necpaloch a v Prešove, profesor-katechéta na gymnáziu v Martine (od roku 1946). Politicky prenasledovaný, odsúdený vo vykonštruovanom procese proti skupine evanjelických kňazov. Po prepustení robotník vo Zvolene a Banskej Bystrici. Činný v obrodnom hnutí cirkvi (1968). Autor učebnice Vierouka a mravouka (1949), v rukopise ostala dizertačná práca Božie ustanovenie života (1953). Prekladateľ diela Symbolické knihy (preklad pripravený 1951, vyšiel až 1992), odborných článkov. Niekoľko statí publikoval v Lutherische Rundschau. Zomrel v Ľubietovej 11. februára 1990 vo veku 69 rokov na infarkt.
Referencie
Literatúra Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 12552000 Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry
Externé odkazy
Otto Vízner - študentská práca spracovaná v rámci projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom, Martin 2015 Dostupné online
Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Politicky prenasledovaní v Česko-Slovensku Kategória:Osobnosti z Ľubietovej