Plastická látka/hmota alebo zriedkavo plast môže byť aj všeobecné označenie akéhokoľvek materiálu, ktorý možno plasticky deformovaťNOVÁK, J. PROBLÉMY PLASTIKÁŘSKÉHO A GUMÁRENSKÉHO NÁZVOSLOVÍ. In: Československý terminologický časopis č. 4 1963 plast. In: , pozri pod plastická deformácia. thumb|Plastové výrobky
Plast (iné názvy: plastická látka; menej vhodne: plastická hmota, umelá hmota) je pojem majúci dve rôzne základné definície: a) umelo alebo čiastočne umelo vyrábaný (technický či konštrukčný) materiál pozostávajúci z nejakej makromolekulovej látky (resp. polyméru) a spravidla aj z rôznych prísad, pričom podľa niektorých definícií musí byť spomínaný materiál organickou látkou; b) materiál z bodu a) (alebo alternatívne akýkoľvek polymér), ktorý možno za určitých okolností (spravidla na určitom stupni jeho výroby) plasticky deformovať, t.j. z tejto definície sú vylúčené elastoméry (=elasty) a prípadne aj fluidoplasty. Ojedinele sa terminologicky rozlišuje medzi umelou hmotou (môže byť anorganickou alebo organickou látkou) a plastom/plastickou látkou/plastickou hmotou (môže byť len organickou látkou)Kunststoffe. In: Lexikon der Chemie. [CD-ROM] Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., 2003. ISBN 978-3-8274-1151-8.
Rozdelenie Plasty vo význame b) sa delia na termoplasty a reaktoplasty: Termoplasty pri zahrievaní mäknú a možno ich opakovane tvarovať pri vyšších teplotách; pri zahrievaní sa nemení ich chemická štruktúra, mení sa len ich fyzikálny stav. Reaktoplasty (iný názov: termosety) sú taviteľné a tvarovateľné len počas určitého obdobia po zahriatí. Pri ďalšom zahrievaní dochádza k vytvoreniu polymérnej siete, polymér je potom netaviteľný a nerozpustný. Tento proces je nevratný.
Vo význame a) sú plastami aj elastoméry a fluidoplasty.
Prídavné látky Plasty často obsahujú prídavné látky (aditíva) na zmenu chemických alebo fyzikálnych vlastností, napr. pružnosti, farby, odolnosti a pod.
Zdroje
Iné projekty