Ozbrojené sily Slovenskej republiky je názov profesionálnych vojenských síl Slovenskej republiky. Vznikli 1. júla 2002 reorganizáciou dovtedajšieho obranného systému. Skladajú sa z Pozemných síl OS SR, Vzdušných síl OS SR, Síl pre špeciálne opperácie a ďalších útvarov a jednotiek podriadených priamo Generálnemu štábu. Sily výcviku a podpory Slovenskej republiky boli zrušené 30. novembra 2014. 1. júna 2019 vznikli Sily pre špeciálne operácie na úrovni Pozemných a Vzdušných síl. Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky je od roku 2026 generál Miroslav Lorinc. Hlavným veliteľom Ozbrojených síl je však prezident Slovenskej republiky, v súčasnosti Peter Pellegrini.
Organizácia Ozbrojených síl thumb|right|500px|Štruktúra OS SR 2024 (po anglicky) Ozbrojené sily riadi vláda a ministerstvo obrany a velí im prezident Slovenskej republiky, náčelník generálneho štábu a ostatní ustanovení velitelia vo svojej podriadenosti. Velenie ozbrojeným silám odborne, organizačne a technicky zabezpečuje Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky na čele ktorého je náčelník generálneho štábu.
Základné zložky ozbrojených síl tvoria: Pozemné sily Vzdušné sily Sily pre špeciálne operácie
a ďalšie jednotky a útvary podriadené priamo Generálnemu štábu.
Organizačne sa ozbrojené sily členia na zväzky, útvary, jednotky, úrady a zariadenia. Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenska. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ozbrojené sily sa tiež podieľajú na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Zákon presne špecifikuje použitie ozbrojených síl v čase bezpečnosti, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Vláda pri riadení ozbrojených síl schvaľuje základnú koncepciu pre ich rozvoj a výstavbu, použitie, rozhoduje o umiestnení, zväzkov, útvarov, úradov a zariadení, o počtoch hlavných druhov vojenských zbraní, systémov a techniky a o použití vojakov.
Ministerstvo obrany pri riadení ozbrojených síl spracúva základné koncepčné dokumenty, spracúva plány ich použitia, navrhuje počty techniky a osôb, zodpovedá za doplňovanie, prípravu a riadenie mobilizácie a vykonáva vnútornú kontrolu v ozbrojených silách.
O vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenska rozhodujú príslušné ústavné orgány. Súhlas na vyslanie mimo územia Slovenska sa od profesionálneho vojaka nevyžaduje. Ozbrojené sily sú financované zo štátneho rozpočtu. Majetok štátu, ktorý je v užívaní ozbrojených síl spravuje ministerstvo obrany. Štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje ministerstvo obrany.
Pred vstupom do NATO sa Slovensko zaviazalo rezortu obrany venovať 2% ročného HDP. V súčasnosti tento pomer klesá k 1%. Koncom júla 2012 vláda rozhodla o viazaní rozpočtových kapitol vo výške 120 miliónov €. Podľa ministra obrany, Martina Glváča sa šetrenie nebude vzťahovať na medzinárodné misie ani na stíhačky MiG 29.
K 1. aprílu 2021 v Banskej Bystrici vzniklo Spoločné operačné veliteľstvo, transformáciou Doktrinálneho centra a organizačného jadra. Jeho veliteľom je generálmajor Ondřej Novosad. Aktuálne plní úlohy dosiahnutia plnej operačnej spôsobilosti na plánovanie a riadenie operácií na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí.
1. júla 2022 transformáciou Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl vzniklo Veliteľstvo vojenského zdravotníctva. Jeho prvým veliteľom je brig. gen. Roman Jantoš.
Vrcholní predstavitelia Prezident – hlavný veliteľ ozbrojených síl Ing. Michal Kováč, CSc. – inaugurácia 2. februára 1993 Ing. Rudolf Schuster, CSc. – inaugurácia 16. júna 1999 doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. – inaugurácia 15. júna 2004 Ing. Andrej Kiska – inaugurácia 15. júna 2014 Mgr. Zuzana Čaputová – inaugurácia 15. júna 2019 Ing. Peter Pellegrini – inaugurácia 15. júna 2024
Minister obrany
Ing. Imrich Andrejčák – vymenovanie 16. marca 1993 PhDr. Pavol Kanis, CSc. – vymenovanie 15. marca 1994 Ing. Ján Sitek – vymenovanie 13. decembra 1994 PhDr. Pavol Kanis, CSc. – vymenovanie 30. októbra 1998 Ing. Jozef Stank – vymenovanie 3. januára 2001 Ing. Ivan Šimko – vymenovanie 30. októbra 2002 Ing. Juraj Liška – vymenovanie 30. októbra 2003 Mgr. Martin Fedor – vymenovanie 1. februára 2006 Mgr. František Kašický – vymenovanie 4. júla 2006 Ing. Jaroslav Baška – vymenovanie 3. januára 2008 Mgr. Ľubomír Galko – vymenovanie 9. júla 2010 Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD – poverenie 28. novembra 2011 JUDr. Martin Glváč – vymenovanie 4. apríla 2012 Ing. Peter Gajdoš – vymenovanie 23. marca 2016 PhDr. Jaroslav Naď, PhD - vymenovanie 23. marca 2020 PhDr. Martin Sklenár – vymenovanie 15. mája 2023 JUDr. Robert Kaliňák – vymenovanie 25. októbra 2023
Náčelník Generálneho štábu
generálporučík Ing. Július Humaj – ustanovenie 18. marca 1993 (ako veliteľ Armády Slovenskej republiky) generálplukovník Ing, Jozef Tuchyňa – ustanovenie 1. septembra 1994 generálmajor Ing. Marián Mikluš – ustanovenie 19. augusta 1998 generál Ing. Milan Cerovský – ustanovenie 4. decembra 1998 generál Ing. Ľubomír Bulík, CSc. – ustanovenie 21. decembra 2004 generálporučík Ing. Peter Vojtek – ustanovenie 15. decembra 2011 generál Ing. Milan Maxim – ustanovenie 6. mája 2014 generál Ing. Daniel Zmeko – ustanovenie 7. mája 2018 generál Ing. Daniel Zmeko – druhé obdobie, vymenovanie 4. mája 2022. generál Ing. Miroslav Lorinc – ustanovenie 6. mája 2026.
Dejiny Armáda Slovenskej republiky náhľad|vľavo|Znak vojenských vozidiel OS SR náhľad|vpravo|Príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia počas cvičenia vo vojenskom priestore Lešť náhľad|vpravo|Príslušníci vojenskej polície počas cvičenia na vojenskom polygóne Hohenfels v Nemecku, 27. marec 2014
Do 30. júna 2002 boli ozbrojené sily tvorené tromi samostatnými zložkami – Armádou Slovenskej republiky, vojskami Ministerstva vnútra a Železničným vojskom. Od 1. júla 2002 sa Armáda Slovenskej republiky oficiálne premenovala na Ozbrojené sily Slovenskej republiky a rozčlenila sa na Pozemné sily SR, Vzdušné sily SR a Sily výcviku a podpory SR), s tým že Železničné vojsko a vojská Ministerstva vnútra zanikli k 31. decembru 2002. Sily výcviku a podpory SR boli zrušené 30. novembra 2014 a 1. júna 2019 vznikli Sily pre špeciálne operácie.
Základy vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky sú zakotvené v Čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok deklaruje, že: '„Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti každého občana.“'
Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon“. Národná rada Slovenskej republiky až 16. decembra 1992 svojim zákonom č.3/1993 Z. z. o zriadení Armády Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1993, položila nový základ pre vytvorenie, výstavbu a ďalšiu existenciu vlastnej samostatnej armády.
Okrem toho plnila armáda aj úlohy v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov, vojenských misií a iných medzinárodných organizácií. Armádu tvorili jednotlivé druhy vojsk, vojenské zariadenia, Vojenská polícia, vojenské spravodajstvo, vojenské správy, úrady ministerstva obrany, vojenské súdy a vojenská prokuratúra.
Hlavné druhy vojsk armády boli pozemné vojsko, letectvo a protivzdušná obrana. Orgánom velenia bolo až do 25. augusta 1994 Veliteľstvo armády Slovenskej republiky. Za veliteľa Armády Slovenskej republiky bol vymenovaný generálporučík Ing. Július Humaj. Od 26. augusta 1994 bolo veliteľstvo novelou zákona o armáde pretransformované na generálny štáb, ako najvyšší orgán velenia armády. Počas existencie Armády Slovenskej republiky až do doby vzniku Ozbrojených síl SR generálnemu štábu Armády Slovenskej republiky velil generálplukovník Ing. Jozef Tuchyňa, generálmajor Ing. Marián Mikluš a generálporučík Ing. Milan Cerovský.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky 23. mája 2002 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č.321/2002 Z.z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002. Týmto dňom došlo k formálnemu zlúčeniu Armády Slovenskej republiky s Vojskami Ministerstva vnútra a Železničným vojskom SR a vznikli jednotné ozbrojené sily Slovenskej republiky (do 31. decembra 2002 prebiehala ešte transformácia jednotiek Železničného vojska a Vojsk Ministerstva vnútra do OS SR). Boli vytvorené na zachovanie mieru a bezpečnosti Slovenskej republiky a na plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
thumb|Tatrapan 6x6 thumb|Vojaci 13. mechanizovaného práporu náhľad|F-16C Block 70 náhľad|Sikorsky UH-60M Black Hawk náhľad|Zuzana 2 thumb|Odznaky výsadkárov OS SR
Profesionalizácia Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998 kedy bol zákonom č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe zrušený výraz vojak z povolania, ktorý nahradil nový názov profesionálny vojak. Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29. marca 2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č.346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historický ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii. Každý vojak je povinný zložiť Vojenskú prísahu.
Po profesionalizácii 30. novembra 2014 boli zrušené Sily výcviku a podpory SR. V apríli 2016 Ozbrojené sily oznámili, že do dobrovoľnej vojenskej prípravy sa prihlásilo 129 záujemcov, ktorí by mali absolvovať 12-týždňový výcvik od júla do konca septembra v martinskom Prápore výcviku. Posledné tri týždne budú venované výcviku jednej z vojenských odborností: strelec, ženista, odmorovač alebo spojár.
Početný stav Na začiatku svojej existencie v roku 1993 mala Armáda Slovenskej republiky početný stav 53 000 vojakov, 995 tankov, 1370 BVP a obrnených transportérov, 1053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel a 19 bojových vrtuľníkov.Segeš, V. a kolektív, Slovensko Vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, 2007, s. 157 V roku 2015 mali Ozbrojené sily Slovenskej republiky k dispozícii 15 996 príslušníkov ozbrojených síl a 3 967 civilných zamestnancov, 22 tankov, 675 BVP, 153 delostreleckých systémov.
Charakteristika V čase ohrozenia Slovenskej republiky iným štátom, či organizáciou zo zahraničia (terorizmus) je jediná oprávnená zasiahnuť (po schválení vládou či prezidentom). Má svoju vlastnú štruktúru, riadi sa zvlášť pre ňu vytvorenými zákonmi (napr. zákon o štátnej službe). Nemá len zamestnancov v civilnom zmysle (zamestnanci pri výkone prác vo verejnom záujme, štátni zamestnanci), ale hlavne zamestnancov v dočasnej štátnej službe (vojakov). Hlavnou riadiacou zložkou OS SR je Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ozbrojené sily majú vlastné policajné zložky. Samostatné vojenské súdy boli zrušené v roku 2009.
Môžu byť nasadené aj pri likvidácii nebezpečných situácií (povodne, zemetrasenia, požiare...), či pri záchrane alebo ochrane majetku a osôb pri týchto príležitostiach.
Medzinárodné pôsobenie