Antonio Canova (* 1. november 1757, Possagno pri meste Bassano – † 13. október 1822, Benátky) bol taliansky sochár, hlavný predstaviteľ talianskeho klasicizmu.
Život Po vyučení u Torrettiho sa Canova roku 1775 osamostatnil. Jeho diela, ako napríklad Orfeus a Eurydika z roku 1776 (dnes v Museo Correr) vznikli na objednávku benátskych patricijov.
Roku 1779 odišiel Canovas do Ríma, kde bol hosťom benátskeho veľvyslanca. Tam tvoril diela s prevažne antickými a mytologickými témami. Po obsadení Ríma francúzskou armádou v roku 1798, odišiel späť do Benátok. Od roku 1802 bol vrchným kustódom umeleckých zbierok Cirkevného štátu.
Jeho zákazníkmi a patrónmi boli príslušníci rodiny Bonaparte, neskorším významným klientom a ochrancom VI. vojvoda z Bedfodu.
Nahota bola v dielach Canovas, umelca výrazne ovplyvneného gréckou plastikou, úplne bežná. Keď sa však jeho modelom stala Paulina Borghese, najmladšia sestra Napoleona Bonaparte, vtedy už cisára Napoleona I., a pózovala mu celkom nahá, vyvolala táto udalosť spoločenský škandál.
Diela Thesseus ako víťaz nad Minotaurom, mramor, 158 cm, 17811783, Múzeum Viktórie a Alberta, Londýn Amor a Psyché, 1793, mramor, výška 155 cm, Louvre, Paríž Náhrobok pre arcivojvodkyňu Máriu Kristínu Sasko-tešínsku, 18011805, mramor, Augustiniánsky kostol, Viedeň. Tri Grácie, 18121816, mramor, výška 173 cm, National Gallery of Scotland, Edinburgh. To isté, 18171822, Múzeum Viktórie a Alberta, Londýn. Paolina Borghese ako ležiaca Venuša, 18051808, Museo e Galleria Villa Borghese, Rím Kajúca sa Mária Magdaléna, 1809, Ermitáž, Petrohrad Tanečnica, 18091812, Bode Museum, Berlín Hebe, 18001805, Ermitáž, Petrohrad Hebe, 1816 Pinacoteca Civica, Forlì Napoleon ako Mars Uzmierovateľ, 1808, bronz, Accademia di Brera, Miláno
Iné projekty
Kategória:Talianski sochári Kategória:Členovia Académie des beaux-arts