Nahosemenné rastliny (iné názvy: nahosemennéBARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001, gymnospermy; lat. Gymnospermae, [ako oddelenie] Gymnosperm(at)ophyta, [ako pododdelenie] Gymnosperm(at)ophytina; staršie: borovicorasty (Pinophyta, Coniferophyta) v najširšom zmysle) sú veľký taxón (tradične nadoddelenie či oddelenie či pododdelenie) semenných rastlín.
Prirodzenosť taxónu Do začiatku 21. storočia sa istú dobu väčšinou uvádzalo, že nahosemenné rastliny nie sú monofyletický taxón (ale sú buď parafyletický alebo polyfyletický, a teda neprirodzený, taxón) a vo viacerých systémoch sa preto dokonca namiesto nahosemenných rastlín uvádzali len ich jednotlivé časti (oddelenia) ako samostatné taxóny. Novšie sa ale uvádza, že ide o monofyletický taxón.
Znaky nahosemmených rastlín Rozmnožovacie orgány nahosemenných rastlín vznikli evolučnou premenou listov a rozlišujeme ich na samčie (mikrosporofyly) a samičie (megasporofyly).
Mikrosporofyly (tyčinky) nahosemenných rastlín sú zoskupené do šištíc (strobily) a môžeme ich považovať za jednopohlavný kvet. Tyčinky sa skladajú z nitky a mikrosporangia (peľnice). Z peľnice sa uvoľňujú mikrospóry (t. j. peľ).
Makrosporofyly sa skladajú zo sterilných šupín, ktoré môžu byť rozlíšené na podporné a semenné. Megaspórou je vajíčko (ovulum), ktoré je v čase zrelosti viacbunkové. Skladá sa z vlastnej vajcovej bunky (oosféra), pomocných buniek (archegóniá) a vyživovacieho pletiva (primárny endosperm).
Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách uložené viac-menej voľne na semenných šupinách, preto tieto rastliny označujeme ako "nahosemenné".
Systematika Tradičný systém / systém používaný v tejto wikipédii
nahosemenné rastliny (=borovicorasty v širšom zmysle): oddelenie †lyginodendrorasty / semenné paprade (Lyginodendrophyta) niekoľko vyhynutých radov (napr. †bernetiotvaré (Bernettiales) ) oddelenie cykasorasty (Cycadophyta) oddelenie †benetitorasty (Bennettitophyta / Cycadeoideophyta) - niekedy zaraďované ako súčasť cykasorastov borovicorasty v užšom zmysle: oddelenie ginkorasty (Ginkgophyta) oddelenie borovicorasty (Pinophyta) v najužšom zmysle/ihličnany (Pinopsida, Coniferae) - vrátane radu kordaitotvaré, niekedy zaraďovaného ako samostatné oddelenie kordaitorasty (Cordaitophyta) oddelenie lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta) - novšie často zaraďované dovnútra (prípadne vedľa) borovicorastov alebo ako sesterská skupina všetkých semenných rastlín, tradične zaraďované niekde vedľa benetitorastov Pozri aj sčasti podrobnejšiu verziu uvedenú v článku borovicorasty.
Systém podľa Mičieta et al. 2018 nahosemenné rastliny (Gymnospermae) [ide o vetvu triedy semenné rastliny (Spermatopsida)]: bez mena (nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom [a s makrofylmi]): vetva †Lyginopteridae - lyginopteridy – iný názov: Pteridospermae - semenné paprade [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu †lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta)] rad † Lyginopteridales – lyginopterotvaré rad † Calamopityales rad † Callistophytales bez mena vetva Cycadidae – cykasy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu cykasorasty (Cycadophyta)] rad †Medullosales – stržňovkotvaré rad †Gigantopteridales rad †Phasmatocycadales rad Cycadales – cykasotvaré vetva †Bennettitidae - bennettitidy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu †benetitorasty (Bennettitophyta)] rad †Fredlindiales rad †Bennettitales - cykasovkotvaré rad †Nataligmales rad †Dinophytonales rad †Pentoxylales - pentoxylonotvaré bez mena (nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom [a s mikrofylmi]) vetva Ginkgoidae – ginká [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu ginkorasty (Ginkgophyta)] bez mena rad †Peltaspermales - peltaspermotvaré rad †Umkomasiales/Corystospermales - umkomasiotvaré rad †Dordrechtitales rad †Petriellales rad †Caytoniales - kaytóniotvaré rad †Matatiellales rad Ginkgoales – ginkotvaré rad †Leptostrobales/Czekanowskiales rad †Iraniales rad †Hamshawviales rad †Glossopteridales/Ottokariales - jazyčnatcotvaré rad †Bernettiales rad †Palissyales ? rad †Dicranophyllales - presné zaradenie nie je z textu jasné vetva Coniferae – ihličnany [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniam borovicorasty (Pinophyta) a lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta)] rad †Cordaitales – kordaitotvaré bez mena rad †Voltziales – voltziotvaré Pinidae – pinidy rad Pinales – borovicotvaré vetva Gnetidae – gnetidy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta)] rad Ephedrales - chvojníkotvaré– vrátane čeľade †Drewriaceae rad Welwitschiales – velvíčiotvaré – vrátane čeľade †Fraxinopsiaceae rad Gnetales – lianovcotvaré rad †Eoanthales vetva Cupressidae – cupressidy rad Araucariales – araukáriotvaré rad Cupressales - cyprusotvaré – vrátane čeľadí tisovité (Taxaceae) a †Dechellyiaceae
Poznámky: -To, čo sa v tomto systéme označuje všeobecným označením „vetva“ je v skutočnosti (teda formálne a u iných autorov) podtrieda (lebo koncovka –idae je koncovka podtriedy); iba „vetva“ Coniferae je u iných autorov (väčšinou) trieda. -Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom má u iných autorov názov Phyllospermae. Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom má u iných autorov názov Stachyspermae. -O hlavných použitých zdrojoch svojho systému autori uvádzajú najmä toto: „Fylogenetický systém recentných...nahosemenných rastlín je adaptovaný podľa ...autorov Christenhusz et al. (2011a...), s niekoľkými úpravami podľa autorov Lu et al. (2014) a Wu, Chaw (2014)“...„Stále [sa] presadzuje ustálená koncepcia, ktorá považuje nahosemenné rastliny za parafyletickú skupinu (Kenrick, Crane 1997; Novikoff, Barabasz-Krasny 2015; Pelletier 2016)….[Systémy s parafyletickými nahosemennými rastlinami však] nemožno akceptovať po zverejnení najnovších molekulárnych poznatkov (Lu et al. 2014; Wu, Chaw 2014), ktoré uvádzajú krytosemenné rastliny...a nahosemenné rastliny...ako dve monofyletické vetvy. Preto sme sa vrátili k pôvodnej koncepcii (Kräusel, Weyland 1929; Alvin et al. 1967), ktorá považuje skupinu Gymnospermophyta ...za monofyletickú. Klasifikáciu vyhynutých radov a tried sme prevzali od Anderson et al. (2007) a systematické postavenie jednotlivých tried (vetiev) podľa koncepcií autorov Sahni (1920), Sporne (1965) a Bierhorst (1971).“ (k poslednej vete porovnaj aj napr. Chhaya Biswas, B. M. Johri. The Gymnosperms. 1997 S. 20, 21 )
Iné projekty
Zdroje