náhľad|vpravo|George Washington s posádkou prechádza cez rieku Delaware.
Americká vojna za nezávislosť alebo Americká revolúciaAmerican Revolution. in: Encyclopaedia Britannica online (prístup: 16. 6. 2026) bola vojna od 19. apríla 1775 do 3. septembra 1783, v ktorej americkí patrioti, organizovaní ako Kontinentálna armáda pod velením Georgea Washingtona, porazili britskú armádu.
V niektorých textoch sa názov americká revolúcia chápe tak, že zahŕňa nielen roky 1775 – 1783, ale aj predohru tohto obdobia, čiže roky 1763/1765 – 1775. V takom prípade tvorí americká vojna za nezávislosť len časť (širšie chápanej) americkej revolúcie. Podrobnosti pozri v článku Americká revolúcia.
Počas vojny mali americké patriotické jednotky podporu Francúzska a Španielska, zatiaľ čo britské a lojalistické jednotky si na pomoc najali hessenských vojakov z Nemecka. Konflikt sa odohrával v Severnej Amerike, Karibiku a Atlantickom oceáne. Vojna sa skončila Parížskou zmluvou v roku 1783, na základe ktorej Veľká Británia nakoniec uznala nezávislosť a suverenitu Spojených štátov.
Názvy Slovenské názvy tejto vojny sú: americká vojna za nezávislosť, vojna za nezávislosť USA, americká revolúcia (alebo Americká revolúcia), Americká buržoázna revolúcia, boj amerických osád za nezávislosť (namiesto slova amerických môže byť slovo severoamerických, namiesto slova osád môže byť slovo kolónií a namiesto slova za môže byť slovo o), vojna amerických osád za nezávislosť (namiesto slova amerických môže byť slovo severoamerických, namiesto slova osád môže byť slovo kolónií a namiesto slova za môže byť slovo o). Zriedkavé názvy sú: Severoamerická revolúcia, americká (alebo severoamerická) vojna za slobodu, revolučná vojna, americká revolučná vojna, revolučná vojna amerických osád za nezávislosť, boj amerických osád za slobodu. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu platí, že ak sa tento konflikt chápe ako vojna, píše sa s malým začiatočným písmenom, ale ak sa chápe ako revolúcia, píše sa s veľkým začiatočným písmenom.
Anglické názvy sú: American War of Independence, U. S. War of Independence, American Revolution, American Bourgeois Revolution, American Revolutionary War, Revolutionary War.
Prehľad Americké kolónie boli založené na základe kráľovskej listiny v 17. a 18. storočí. Po tom, čo britské impérium získalo v Severnej Amerike nadvládu vďaka víťazstvu nad Francúzmi v sedemročnej vojne v roku 1763, vzniklo medzi Britániou a trinástimi kolóniami napätie a spory týkajúce sa rôznych otázok vrátane kolkových zákonov a Townshendových zákonov. Následná britská vojenská okupácia viedla k bostonskému masakru v roku 1770, ktorý posilnil túžbu amerických vlastencov po nezávislosti od Británie. V polovici roku 1774 britský parlament nastolil okrem iného ďalšie napätie a zaviedol Intolerable Acts. Pokus Britov odzbrojiť Američanov a následné bitky pri Lexingtone a Concorde v apríli 1775 rozpútali vojnu. V júni Druhý kontinentálny kongres formalizoval domobranu patriotov do Kontinentálnej armády a vymenoval Washingtona za jej vrchného veliteľa. Britský parlament v auguste 1775 vyhlásil, že kolónie sú v stave povstania. Vojna bola formalizovaná prijatím Leeho rezolúcie kongresom vo Filadelfii 2. júla 1776 a jednomyseľnou ratifikáciou Deklarácie nezávislosti o dva dni neskôr, 4. júla 1776.
Po úspešnom obliehaní Washingtonove jednotky v marci 1776 vyhnali britskú armádu z Bostonu a britský hlavný veliteľ William Howe reagoval zahájením kampane v New Yorku a New Jersey. V novembri dobyl Howe New York. Washington odpovedal tajným prekročením rieky Delaware a malými, ale významnými víťazstvami pri Trentone a Princetone, ktoré obnovili dôveru patriotov. V lete 1777, keď sa Howe chystal dobyť Filadelfiu, kontinentálny kongres utiekol do Baltimoru. V októbri 1777 boli samostatné severné britské jednotky pod velením Johna Burgoyna donútené vzdať sa pri Saratoge, čo znamenalo americké víťazstvo, ktoré sa ukázalo ako kľúčové pri presviedčaní Francúzska a Španielska, že nezávislé Spojené štáty sú reálnou možnosťou. Po Saratoge podpísalo Francúzsko s povstalcami obchodnú dohodu, po ktorej nasledovala vo februári 1778 spojenecká zmluva. V roku 1779 podnikla Sullivanova výprava kampaň proti Irokézom, ktorí boli zväčša spojencami Britov. Indiánske nájazdy na amerických hraniciach však naďalej predstavovali problém. V roku 1779 sa tiež Španielsko spojilo s Francúzskom proti Británii na základe Aranjuezskej zmluvy, hoci Španielsko sa formálne s Američanmi nespojilo.
Howeov nástupca Henry Clinton mal v úmysle preniesť vojnu proti Američanom na juh. Napriek počiatočným úspechom bol britský generál Cornwallis v septembri a októbri 1781 obkľúčený francúzsko-americkými vojskami v Yorktowne. Cornwallis bol v októbri nútený kapitulovať. Britské vojny s Francúzskom a Španielskom pokračovali ďalšie dva roky, ale boje v Amerike z veľkej časti ustali. V apríli 1782 bolo ministerstvo Severu nahradené novou britskou vládou, ktorá akceptovala americkú nezávislosť a začala rokovať o Parížskej zmluve, ratifikovanej 3. septembra 1783. Británia uznala zvrchovanosť a nezávislosť Spojených štátov amerických, čím sa skončila americká vojna za nezávislosť. Versaillské zmluvy vyriešili konflikty Veľkej Británie s Francúzskom a Španielskom a prinútili Veľkú Britániu odstúpiť Francúzsku Tobago, Senegal a malé územia v Indii a Španielsku Menorku, západnú a východnú Floridu.
Predohra Žiadne zdanenie bez zastúpenia Od roku 1763 Veľká Británia vlastnila veľké územia v Severnej Amerike. Okrem trinástich kolónií, 22 menších bolo spravovaných priamo kráľovským guvernérmi. Víťazstvo v Sedemročnej vojne prinieslo Británii Nové Francúzsko (Kanada), Španielsku Floridu a územia Indiánov, východne od rieky Mississippi. V roku 1765 sa kolonisti stále považovali za verných poddaných kráľovskej koruny, s rovnakými historickými právami a povinnosťami ako poddaný vo Veľkej Británii.
Britská vláda sa rozhodla zdaniť jej Americké kolónie, primárne aby pomohli platiť ich obranu v Severnej Amerike pred Francúzskom v Sedemročnej vojne. Problémom mnohých amerických kolonistov nebola výška daní (dane v skutočnosti boli nižšie, v porovnaní s tými ktoré platil priemerný občan v Británii), ale to, že nové dane neboli prediskutované s kolonistami. Keďže nemali žiadne zastúpenie v Parlamente, fráza „Žiadne zdanenie bez zastúpenia (No Taxation without Representation)“ sa stala populárna v mnohých amerických kruhoch. Londýn tvrdil že Američania sú zastúpení „virtuálne“, ale väčšina Američanov odmietla teóriu presadzovanú v Londýne, že ľudia ktorí nevedia nič o ich potrebách a podmienkach ich môžu zastupovať.
Británia regulovala ekonomiku kolónií cez Námorné Zákony, ktoré zodpovedali zásadám merkantilizmu, ktoré hovorili, že všetko z čoho prospieva impérium, je dobré. Rozšírené vyhýbanie sa týmto zákonom bolo dlhý čas tolerované, ale v tomto období boli cez výnosy (Writs of Assistance) tvrdo presadzované. V roku 1761 massachusettský právnik James Otis na súde namietal, že tieto výnosy poškodzujú ústavné práva kolonistov. Prípad prehral, ale John Adams po výroku súdu napísal: „Americká nezávislosť bola vtedy a tam zrodená.“
V roku 1762 Patrik Henry tvrdil v kauze „Parsons“ vo Virgínii (kde legislatíva obišla zákon a kauza bola vetovaná kráľom): „Tým že kráľ znemožnil zákon užitočnej povahy, sa z otca ľudu zmenil na tyrana a spochybnil právo poslúchať ho.“
Kolkový zákon spája kolonistov V roku 1764 Parlament uzákonil Cukrový zákon a Menový zákon, podporujúci útlak kolonistov. Protest viedol k novej silnej zbrani, systematickému bojkotu Britského tovaru. Briti zatlačili kolonistov ešte ďalej, keď v tom istom roku uzákonili Quartering Act, ktorý stanovil, že na určitých územiach sa majú obyvatelia postarať o Britských vojakov. V roku 1765 bola tzv. Kolkovým zákonom prvýkrát zavedená priama daň na kolonistoch. Všetky noviny, almanachy, pamflety, oficiálne dokumenty ale aj stolné hry a karty museli mať kolok. Všetkých 13 kolónií vehementne protestovalo, populárni vodcovia ako napríklad Patrik Henry vo Virgínii a James Otis v Massachusetts, burcovali ľudí do protestov. V mnohých mestách vznikol tajný spolok Sons of Liberty (Synovia slobody), ktorý sa vyhrážal násilnosťami ak niekto bude predávať kolky, a tak ich nikto nepredával. V Bostone Sons of Liberty spálili záznamy súdu vice-admirality a ukoristili elegantný dom šéfa spravodlivosti Thomasa Hutchinsona. Niekoľko zákonodarných zborov požadovalo spoločnú akciu: 9 kolónií nakoniec vyslalo delegátov na kongres o Kolkovom zákone, ktorý sa konal v meste New York v októbri 1765. Rozhovory vedené Johnom Dickinsonom vytvorili „Deklaráciu práv a sťažností“ (Declaration of Rights and Grievances) a zhodli sa, že dane sú bezdôvodné a porušujú prirodzené odveké práva. Verejná váha argumentu bol ekonomický bojkot Britského tovaru, pretože import do kolónií klesol z 2 250 000 libier v roku 1764 na 1 944 000 libier v roku 1765.
Keď sa k moci dostala Rockingamova vláda, parlament začal debatu, či kolkový zákon anulovať, alebo poslať armádu na jeho podporu. Benjamin Franklin vysvetľoval, že kolónie sú vyčerpané po materiálnej aj fyzickej stránke zo série vojen s Francúzmi a Indiánmi, že krvácali pri obrane impéria a že dane za tieto vojny sú nespravodlivé a môžu priniesť rebélie. Parlament súhlasil a daň stiahol, ale v „Prehlasovacom akte“ z marca 1766 vyžadoval ponechať si moc určovať zákony kolóniám.
V Bostone sa 5. marca 1770 zhromaždil dav okolo skupiny Britských vojakov, ktorý sa začal správať agresívne a hádzal snehové gule a smeti do vojakov. V zmätku začali vojaci strieľať do davu. Bolo zasiahnutých 11 ľudí, piati na následky zranení zomreli. Udalosť sa rýchle začala označovať ako Bostonský masaker. Zveličovanie a rozširovanie masakru zmenilo pocity kolonistov voči Británii. Udalosť tiež roztočila špirálu zhoršovania vzťahov medzi Britmi a kolóniami, zvlášť v Massachusetts.
V roku 1767 Britská vláda schválila Townshend Act, ktorý zdanil viacero podstatných tovarov, vrátane papiera, skla a čaju. Rozhorčení kolonisti zorganizovali bojkot britského tovaru. 16. decembra 1773 sa skupina mužov vedených Samuelom Adamsom a prezlečených za mohavských Indiánov vkradla na britskú loď s čajom a vysypala do mora tovar v hodnote približne 10 000 libier. Táto udalosť sa stala známou ako Bostonské pitie čaju (Boston Tea party).
Britská vláda odpovedala zavedením niekoľkých nariadení, ktoré sa stali známymi ako „Neakceptovateľné nariadenia (Intolerable Acts)“ a obsahovali okrem iného uzavretie Bostonského prístavu, pokým kolónie neodškodnia obchodníkov, ktorým bol zničený tovar. Samozrejme Neakceptovateľné nariadenia zhoršili mienku kolónií o Británii.
Liberalizmus a republikanizmus Myšlienky Johna Locka o liberalizme, výrazne ovplyvnili politické myslenie v pozadí revolúcie. Napríklad teória „sociálnej zmluvy“ zahrňovala prirodzené právo ľudu zosadiť vodcov, ak zradili historické práva Angličanov. Pri písaní štátnych a národnej ústavy, Američania použili Montesquieuovu analýzu ideálne vyváženej Britskej ústavy.