Gianluigi Buffon (28. január 1978, Carrara) je bývalý taliansky futbalový brankár. Počas svojej kariéry pôsobil v Parme, Juventuse a Paris Saint-Germain. S talianskou reprezentáciou získal titul majstra sveta v roku 2006.

Buffon patrí medzi najúspešnejších brankárov v dejinách futbalu. Päťkrát získal ocenenie IFFHS pre najlepšieho brankára sveta, a to v rokoch 2003, 2004, 2006, 2007 a 2017. IFFHS ho zároveň označila za najlepšieho brankára prvej dekády 21. storočia (2001–2010) a najlepšieho brankára 21. storočia za obdobie 2001–2020. V historickom rebríčku najlepších brankárov IFFHS za obdobie 1987–2022 sa umiestnil na prvom mieste.

Za taliansku reprezentáciu odohral 176 zápasov, čo je rekord v histórii talianskeho národného mužstva. V reprezentačnom tíme pôsobil viac ako 20 rokov a bol súčasťou piatich výprav na majstrovstvá sveta, hoci na MS 1998 do zápasu nezasiahol.

V roku 2018 ukončil reprezentačnú kariéru a v auguste 2023 ukončil aj profesionálnu hráčsku kariéru.

Kariéra

Parma

Buffon začal svoju profesionálnu kariéru v Parme, do ktorej prišiel ako mládežník. V Serie A debutoval 19. novembra 1995 vo veku 17 rokov v zápase proti AC Milánu, ktorý sa skončil bezgólovou remízou. Počas sezóny 1995/1996 sa postupne presadil v základnej zostave a následne sa stal stabilnou brankárskou jednotkou Parmy.

V sezóne 1998/1999 pomohol Parme k zisku Pohára UEFA, Talianskeho pohára a Talianskeho superpohára. V roku 1999 Parma postúpila aj do finále Superpohára UEFA, v ktorom podľahla Manchesteru United. Buffon v klube pôsobil do leta 2001, keď prestúpil do Juventusu.

Juventus

V júli 2001 prestúpil Buffon z Parmy do Juventusu. Juventus za neho zaplatil 75 miliárd talianskych lír a Buffon sa stal najdrahším brankárom na svete. Vo svojej prvej sezóne pomohol Juventusu k zisku talianskeho ligového titulu.

V Juventuse sa postupne stal jednou z hlavných osobností klubu. V roku 2006 bol Juventus v dôsledku škandálu Calciopoli preradený do Serie B. Buffon napriek záujmu iných klubov v Turíne zostal a v sezóne 2006/2007 pomohol Juventusu k okamžitému návratu do Serie A.

Po návrate do najvyššej súťaže pokračoval ako klubová jednotka. V sezóne 2011/2012 získal Juventus ligový titul bez jedinej prehry a Buffon bol jedným z pilierov mužstva.

V sezóne 2015/2016 vytvoril rekord Serie A v nepriestrelnosti, keď neinkasoval gól počas 974 minút. Juventus zároveň získal piaty ligový titul za sebou.

Počas svojho prvého pôsobenia v Juventuse sa trikrát predstavil vo finále Ligy majstrov UEFA – v rokoch 2003, 2015 a 2017. Juventus vo všetkých troch finále prehral.

V roku 2018 po 17 sezónach svoje prvé pôsobenie v Juventuse ukončil. V tomto období odohral za klub 656 zápasov vo všetkých súťažiach a získal deväť titulov Serie A, štyri Talianske poháre a päť talianskych superpohárov. Titul Serie A zo sezóny 2005/2006 mu do oficiálneho počtu získaných titulov nezarátava Juventus ani FIGC, keďže bol po kauze Calciopoli odobratý.

Paris Saint-Germain

V lete 2018 prestúpil Buffon do Paris Saint-Germain. V Ligue 1 debutoval 12. augusta 2018 proti Caen. Počas jedinej sezóny vo Francúzsku získal ligový titul a Francúzsky superpohár.

Po sezóne 2018/2019 sa rozhodol nepredĺžiť zmluvu a vrátil sa do Juventusu.

Návrat do Juventusu

V lete 2019 sa Buffon vrátil do Juventusu. Pôsobil prevažne ako náhradný brankár za Wojciecha Szczęsneho, pričom nastupoval v ligových aj pohárových zápasoch.

V sezóne 2019/2020 získal s Juventusom svoj desiaty oficiálne uznaný titul Serie A. V sezóne 2020/2021 pridal Taliansky pohár a svoj siedmy taliansky superpohár.

V roku 2021 svoje druhé pôsobenie v Juventuse ukončil. Celkovo za klub odohral 685 zápasov vo všetkých súťažiach, čo je druhý najvyšší počet v histórii Juventusu po Alessandrovi Del Pierovi.

Návrat do Parmy a koniec kariéry

V lete 2021 sa Buffon vrátil do Parmy, kde začal svoju profesionálnu kariéru. Klub v tom čase pôsobil v Serie B. V Parme nastupoval počas sezón 2021/2022 a 2022/2023. V poslednej sezóne pomohol tímu postúpiť do play-off o postup do Serie A.

Dňa 2. augusta 2023 Buffon oznámil ukončenie profesionálnej hráčskej kariéry vo veku 45 rokov. Počas klubovej kariéry odohral 975 súťažných zápasov.

Reprezentácia

Buffon reprezentoval Taliansko od mládežníckych kategórií. S reprezentáciou do 21 rokov získal v roku 1996 titul majstra Európy a v roku 1997 získal so svojím tímom zlato na Stredomorských hrách.

V seniorskej reprezentácii debutoval 29. októbra 1997 v zápase Rusko – Taliansko v Moskve, keď v prvom polčase vystriedal zraneného Gianlucu Pagliucu. Posledný reprezentačný zápas odohral 23. marca 2018 proti Argentíne v Manchesteri. Za Taliansko odohral 176 zápasov a je rekordérom v počte reprezentačných štartov.

Buffon bol v kádri Talianska na majstrovstvách sveta 1998, 2002, 2006, 2010 a 2014. Na turnaji v roku 1998 však neodohral ani jeden zápas. Celkovo nastúpil na majstrovstvách sveta v 14 zápasoch.

Na majstrovstvách Európy sa predstavil v rokoch 2004, 2008, 2012 a 2016. V roku 2012 doviedol Taliansko ako kapitán až do finále, v ktorom mužstvo podľahlo Španielsku 0:4.

Na majstrovstvách sveta 2006 patril medzi najvýraznejšie postavy talianskeho mužstva. V siedmich zápasoch inkasoval iba dva góly – vlastný gól Cristiana Zaccarda a gól Zinedina Zidana z pokutového kopu vo finále proti Francúzsku. Taliansko sa stalo majstrom sveta a Buffon získal ocenenie Leva Jašina pre najlepšieho brankára turnaja.

Po hráčskej kariére

V auguste 2023 bol Buffon vymenovaný za vedúceho delegácie talianskej reprezentácie. Jeho úlohou bolo okrem iného zastupovať tím a federáciu a pôsobiť ako spojenie medzi hráčmi, realizačným tímom a vedením reprezentácie.

V júli 2024 FIGC potvrdila jeho pokračovanie vo funkcii aj po majstrovstvách Európy 2024.

Dňa 2. apríla 2026 Buffon z funkcie vedúceho delegácie odstúpil po rezignácii prezidenta FIGC Gabrieleho Gravinu.

Štatistiky a rekordy

Buffon odohral počas profesionálnej klubovej a reprezentačnej kariéry 1 151 zápasov: 265 za Parmu, 685 za Juventus, 25 za Paris Saint-Germain a 176 za taliansku reprezentáciu.

Za Juventus odohral vo všetkých súťažiach 685 zápasov a je druhým hráčom s najväčším počtom štartov v histórii klubu po Alessandrovi Del Pierovi.

V Serie A odohral 657 zápasov, čo je rekord medzi brankármi. V sezóne 2015/2016 vytvoril rekord v nepriestrelnosti, keď neinkasoval 974 minút.

Za taliansku reprezentáciu odohral 176 zápasov a bol do nej nominovaný 214-krát.

Úspechy

Klubové

Parma

Pohár UEFA: 1998/1999 Coppa Italia: 1998/1999 Supercoppa Italiana: 1999

Juventus

Serie A: 2001/2002, 2002/2003, 2011/2012, 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2019/2020 Coppa Italia: 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017, 2017/2018, 2020/2021 Supercoppa Italiana: 2002, 2003, 2012, 2013, 2015, 2020

Paris Saint-Germain

Ligue 1: 2018/2019 Trophée des Champions: 2018

Reprezentačné

Taliansko

Majstrovstvá sveta: 2006 Majstrovstvá Európy hráčov do 21 rokov: 1996 Stredomorské hry: 1997

Individuálne

Cena Bravo: 1999 Najlepší brankár Serie A: 1999, 2001, 2002, 2003, 2005, 2006, 2008, 2012, 2014, 2015, 2016, 2017 Najlepší brankár UEFA: 2002/2003 Najlepší klubový futbalista UEFA: 2002/2003 IFFHS – Najlepší brankár sveta: 2003, 2004, 2006, 2007, 2017 Tím roka UEFA: 2003, 2004, 2006, 2016, 2017 Zlatá lopta – 2. miesto: 2006 Cena Leva Jašina: 2006 FIFA FIFPro World XI: 2006, 2007, 2017 Golden Foot: 2016 Najlepší brankár FIFA: 2017 Najlepší brankár Ligy majstrov UEFA: 2016/2017 Tím turnaja majstrovstiev Európy: 2008, 2012 IFFHS – najlepší brankár prvej dekády 21. storočia: 2001–2010 IFFHS – najlepší brankár 21. storočia: 2001–2020 IFFHS – najlepší brankár všetkých čias: 1987–2022 Cena prezidenta UEFA: 2024

Osobný život

Buffon pochádza zo športovej rodiny. Jeho matka Maria Stella Masocco bola atlétkou a reprezentovala Taliansko vo vrhu guľou a hode diskom, zatiaľ čo jeho otec Adriano Buffon sa venoval vzpieraniu. Jeho sestry Veronica a Guendalina sa venovali volejbalu.

V roku 2011 sa Buffon oženil s českou modelkou Alenou Šeredovou, s ktorou mal dvoch synov. Manželia sa neskôr rozišli. Buffon následne nadviazal vzťah s talianskou športovou novinárkou a televíznou moderátorkou Ilariou D'Amico, s ktorou má syna. Dňa 28. septembra 2024 sa Buffon a D'Amico zosobášili v Toskánsku.

Vo svojej autobiografii Numero 1, vydanej v roku 2008, Buffon uviedol, že od decembra 2003 do júna 2004 trpel depresiami a vyhľadal pomoc psychológa. Neskôr o tomto období otvorene hovoril aj v rozhovoroch.

V decembri 2006 bol Buffon po zisku titulu majstra sveta vymenovaný za komandéra Rádu za zásluhy Talianskej republiky (Commendatore dell'Ordine al Merito della Repubblica Italiana).

Referencie

Iné projekty

Kategória:Hráči Parma FC Kategória:Hráči Juventus FC Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC Kategória:Futbaloví brankári Kategória:Talianski futbalisti Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1998 Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2002 Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2006 Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2010 Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014 Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2004 Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2008 Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2012 Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016 Kategória:Majstri sveta vo futbale Kategória:Nositelia Radu za zásluhy Talianskej republiky