thumb|right|300px|Veľmi približná mapa rozšírenia slovanských jazykov v Európe Slovanské jazyky sú skupina príbuzných jazykov, ktorými hovoria Slovania, obývajúci najmä východnú, juhovýchodnú a strednú Európu. Sú jednou z vetiev indoeurópskej jazykovej rodiny. Slovanské jazyky sa vyvinuli z praslovančiny.

thumb|Rozšírenie slovanských jazykov v Európe a jednotlivé jazykové vetvy.

Praslovančina sa však nezachovala v písomnej forme, preto sa pri jej rekonštrukcii používa historicko-porovnávacia metóda na základe porovnávania javov v jednotlivých slovanských jazykoch s prihliadnutím na stav v indoeurópskych jazykoch.

Rozpad praslovanskej jazykovej jednoty Rozpad praslovanskej jazykovej jednoty prebiehal v období od 2. polovice 1. tisíročia n. l. Za dôležitý medzník tohto vývoja sa považuje zánik zatvorených slabík. Podľa toho sa delí praslovanské obdobie na:

1. doba do zániku zatvorených slabík

obdobie rozpadu indoeurópskeho jazyka obdobie baltoslovanskej jednoty obdobie rozpadu praslovanskej jednoty až do doby zániku zatvorených slabík V tomto období sa praslovančina vyvíjala ako relatívne jednotný jazykový útvar.

2. doba po vzniku otvorených slabík štruktúrne zmeny v dôsledku zániku zatvorených slabík (monoftongizácia diftongov, vznik nosoviek, metatéza likvíd) formovanie jednotlivých etnických jazykov

Takto sa vytvárala najstaršia nárečová diferenciácia praslovančiny. Neskôr sa rozdelila do: dvoch jazykových skupín, stalo sa tak v dobe sťahovania germánskych kmeňov zo severu na juh, vtedy došlo k rozdeleniu slovanských kmeňov na západné a východné troch veľkých jazykových skupín. Koncom 5. storočia, po páde ríše Hunov, sa začali slovanské kmene sťahovať smerom na juh, do stepného pásma medzi ústím Dunaja a dolným tokom Dnepru, do balkánskych provincií Byzantskej ríše. Takto sa vyčlenila prevažná časť južných Slovanov.

Delenie slovanských jazykov Odborníci delia slovanské jazyky na tri hlavné skupiny:

západoslovanské jazyky východoslovanské jazyky južnoslovanské jazyky

Zodpovedá to ich jazykovej charakteristike a geografickému rozšíreniu.

Južnoslovanské jazyky Južné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito javmi: Futurum tvoria opisne pri dokonavých aj nedokonavých slovesách spojením pomocného slovesa byti, choteti a tvaru infinitívneho, prézentného alebo l-ového príčastia. Príklady: chorvátčina: pisat ću, napisat ću, budem pisao ; srbčina: pisaću, napisaću, hoću da napišem ; bulharčina: šte piša, šte napiša, macedónčina: ḱe pišuvam, ḱe napišam. Krátke aj dlhé adjektívne tvary. Príklady: chorvátčina: mlad, mladi ; bulharčina: chubav den, chubavijat den; macedónčina: star, postar, najstar. Formant –ov- je príznakom plurálových tvarov. Príklady. Srbčina: drug – drugovi. Bulharčina: dǎb – dǎbove (porovnaj, čiastočne v češtine pán – pánové). Macedónčina: den - denovi. Zachovali sa jednoduché minulé časy aorist a imperfektum

Západoslovanské jazyky Západné slovanské jazyky sa vyznačujú týmito spoločnými javmi: Zachovávajú skupiny kv, gv (kvet, hviezda porov. s ruštinou: cvet, zvezda) Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednice c dz (z) c c (svieca, medza, noc porovnaj s ruštinou: sveča, meža, noč) Skupiny tl dl dn ostali nezmenené. (sadlo, plietlo porovnaj so srbochorvátčinou: salo, plelo) Prízvuk sa ustálil na jednej slabike slova, v češtine, slovenčine, lužickej srbčine na prvej slabike slova, v poľštine na predposlednej slabike.

Východoslovanské jazyky Spoluhláskové skupiny kv, gv sa palatalizovali a vytvorili striednice cv, zv (cvet, zvezda) Praslovanské skupiny –tj –dj –ktj –kti nahradili striednice č ž č č (sveča, meža, noč, peč) Praslovanské skupiny TerT TorT TelT TolT nahradilo polnoglasie TereT ToroT ToloT ToloT (bereza, boroda, moloko, golova) Slabičné sonanty r l sa zmenili na er or ol (ruština: tverdyj, gorlo, volk) Skupiny tl dl dn sa zjednodušili na l l n (šidlo – v ruštine šilo, oni pletli – oni pleli) Zachoval sa fonologicky voľný a pohyblivý prízvuk, ktorý spôsobuje redukciu neprízvučných vokálov (rus. golová – gólovu – golóvka)

Iné projekty

Zdroje PETR, Jan: Základy slavistiky. Statní pedagogické nakladatelství. Praha : 1984. 144 s. ONDRUŠ, Šimon. Úvod do slavistiky. Bratislava : SPN, 1955. 216 s.

Pozri aj severoslovanské jazyky umelé slovanské jazyky