Muse je anglická rocková skupina, ktorá bola založená v roku 1994 v meste Teighmouth v anglickom grófstve Devon. Jej členmi sú priatelia z detstva: Matthew Bellamy (spev, sólová gitara, klavír, klávesy, keytar), Christopher Wolstenholme (basová gitara, spev, klávesy) a Dominic Howard (bicie, perkusie, syntetizátory).
Skupina Muse je známa svojími energickými a extravagantnými živými vystúpeniami a hudobnou tvorbou, ktorá je zmesou viacerých žánrov, vrátane space rocku, progresívneho rocku, alternatívneho rocku, symfonického rocku, elektronickej hudby a sú ovplyvnení aj kompozíciami klasickej romantickej hudby.
Od svojho vzniku vydala skupina deväť štúdiových albumov: Showbiz (1999), Origin of Symmetry (2001), Absolution (2003), Black Holes and Revelations (2006), The Resistance (2009) a The 2nd Law (2012), Drones (2015), Simulation Theory (2018) a deviaty, Will of the People, (2022).
Takisto nahrali štyri koncertné albumy, Hullabaloo Soundtrack (2002), ktorý je tiež kompiláciou B-strán, Absolution Tour, ktorý dokumentuje živé vystúpenia skupiny na Festivale Glastonbury 2004 (2005), HAARP (2008), ktorý dokumentuje vystúpenie skupiny na štadióne vo Wembley z roku 2007 a Live at Rome Olympic Stadium, ktorý bol nahraný v 4k rozlíšení a vznikol na úspešnej show The 2nd Law World Tour v Ríme.
Za album Black Holes and Revelations bola skupina nominovaná na cenu Mercury Prize a v roku 2006 dosiahla podľa časopisu NME tretie miesto ich zoznamu Albumov roka. Skupina Muse získala počas svojej existencie kolekciu hudobných cien, vrátane piatich cien MTV Europe Music Awards, šiestich cien Q Awards, ôsmych cien NME Awards, dvoch cien Brit Awards-dvakrát v kategórii "Best British Live Act", jednej ceny MTV Video Music Award, štyroch cien Kerrang! Awards a jednej ceny American Music Award. Takisto bola táto kapela nominovaná na päť cien Grammy,, z ktorých dve, za album The Resistance a Drones, získala v kategórii Best Rock Album. Do júna 2016 predala skupina Muse vo svete viac ako 30 miliónov albumov.
História skupiny 1994–98: Formovanie a prvé roky Začiatkom 90. rokov keď ešte členovia skupiny Muse bývali v devonskom internátnom komplexe. Teignmouth Community College, každý mal svoju vlastnú skupinu. K zárodku myšlienky na spoločné účinkovanie došlo, potom, ako sa Bellamy, celkom úspešne predviedol v kapele Dominica Howarda, Carnage Mayhem. Oslovili Chrisa Wolstenholmeho, ktorý bol v tom čase hráčom na bicie nástroje, aby sa začal učiť hre na basovú gitaru.
Belamy sa stal spevákom a skladateľom novej kapely,Peter Buckley The rough guide to rock Rough Guides, 2003International who's who in popular music, Volume 4 p.37. Routledge, 2002 ktorá sa spočiatku volala Gothic Plague, potom Fixed Penalty neskôr sa zhodli, že budú Rocket Baby Dolls. V roku 1994 pod týmto názvom s gothicko-glamovým imidžom sa zúčastnili lokálnej súťaže „battle of the bands“. Súťaž vyhrali, no vložili sa do toho natoľko, že pritom rozmlátili svoju aparatúru. Bellamy to komentoval, že „...tá demolácia mala byť vyjadrením protestu, no keď sa dozvedeli že oni vyhrali, bol to pre nich obrovský šok. Až potom sa začali sami brať vážne“. Po tejto súťaži sa títo traja rozhodli, že nechajú školu, odídu zo svojich zamestnaní, odídu z Teignmouthu a zmenia si názov na Muse. K názvu „Muse“ Bellamyho údajne inšpiroval, jeho učiteľ umenia, Samuel Theoun. Vážnym dôvodom členov preto aby ho prijali, bolo že sa im páčilo, že je taký krátky a dobre vyzeral na plagáte.. Hudobný žurnalista, Mark Beaumont, v biografii kapely napísal, že „chlapci chceli, aby ich spoločný názov reflektoval, pocit ktorý mal Matt, ako keď sa niekto ujal skupiny, akousi cestou médií, aké sú potrebné pre vyjadrenie emócií“.Mark Beaumont (2010). "Out of This World: The Story of Muse". Omnibus Press, 2010
1998–2000: Prvé EP a Showbiz Po niekoľkých pár rokoch, kedy si skupina budovala svoju fanúšikovskú základňu, hrali Muse svoje prvé koncerty ako súčasť turné Skunk Anansie, ktoré sa konali v Londýne, a Manchestri. Skupina mala významné stretnutie s Dennisom Smithom, ktorý vlastní Sawmills Studio, situované na prerobenom vodnom mlyne v Cornwalle. Videl troch chlapcov vyrastať od detstva, poznal ich rodičov a spolu s ich budúcim manažérom, Saftom Jafferym, vlastnil produkčnú spoločnosť. thumb|right|200px|Logo Muse, použité v roku 1998 pri vydaní ich EP Muse Toto stretnutie priviedlo skupinu k prvému skutočnému nahrávaniu, ktorého výsledkom bolo dňa 11. mája 1998, vo vydavateľstve Dangerous vydané EP Muse. Ich druhé EP, Muscle Museum EP, ktoré vydali 11. januára 1999, sa dostalo v britských nezávislých rebríčkoch na tretie miesto a pritiahlo na seba pozornosť rozhlasového dídžeja rádia BBC Radio 6 Music, Steva Lamacqa, a tým aj týždenníka New Musical Express. Dennis Smith predstavil kapelu producentovi Saftovi Jafferymu, s ktorým práve štartoval novú hudobnú značku Taste Media. Neskôr v roku 1999, skupina Muse vystúpila na pódiu pre začínajúcich umelcov (Emerging Artist's stage) na podujatí Woodstock 1999. S Taste Media kapela podpísala manažérsku zmluvu a nahrala preň albumy: Showbiz (1999), Origin of Symmetry (2001) a Absolution (2003).
Napriek úspechu ich druhého EP, britské nahrávacie spoločnosti s podpisom zmluvy s kapelou Muse váhali. Po ceste na festival CMJ v New Yorku, senior A&R (Artist & Repertoire) manažér Columbia Records ich priviedol do Spojených štátov k viceprezidentovi Timovi Devinovi. Počas tejto cesty skupina Muse podpísala dohodu s americkým vydavateľom Maverick Records. Po návrate z Ameriky, Taste Media dali ponuky pre kapelu Muse s viacerými nahrávacími spoločnosťami v Európe a Austrálii a dovolili im takto v rôznych krajinách riadiť ich kariéru. Producentmi ich albumu Showbiz z roku 1999 boli Paul Reeve a John Leckie. Tento album efektívne prezentuje agresívny, no zároveň melancholický hudobný štýl skupiny Muse. Texty piesní poukazujú na ľudské vzťahy a úskalia, s ktorými sa stretli pritom ako sa chceli presadiť v svojom rodnom meste.
2001–02: Origin of Symmetry a Hullabaloo V roku 2001, počas nahrávania druhého albumu skupiny, Origin of Symmetry, sa skupina venovala aj rôznym experimentom so zvukmi, hudobnými nástrojmi ako kostolný organ, melotrón, ale aj so širokou škálou bicích hudobných nástrojov. V skladbách bolo viac Bellamyho vysoko nasadených vokálnych línií a v arpeggiu rozložených gitarových a klavírnych akordov. Bellamy označuje ako svoje gitarové vzory Jimiho Hendrixa, Toma Morella (z Rage Against the Machine a Audioslave), čo je ďalej evidentné na songoch založených na silných riffoch a v Bellamyho sólach častejšie využívanie pitch-shiftingových efektov. Na albume Origin of Symmetry sa nachádza aj prerobená verzia piesne od Anthonyho Newleya a Leslieho Bricussa, „Feeling Good“, ktorá vyšla na „dvojáčkovom“ singli „Hyper Music/Feeling Good“ a v mnohých rozličných hlasovaniach táto verzia tohto hitu bola označená ako jej najlepšia coververzia všetkých čias."Muse beat The Beatles, Jimi Hendrix, Johnny Cash to win best cover song of all time". NME, 22 September 2010 Nahrávka bola neskôr použitá ako súčasť televízneho reklamného spotu pre britské aerolinky, Virgin Atlantic Airways.
V roku 2002 sa skupina Muse dostala do sporu s Celine Dion, ktorá chcela pomenovať názvom „Muse“ svoju show v Las Vegas. Došlo k situácii, kedy Celine ponúkla skupine, že za 50 tisíc dolárov sa tohto názvu vzdá, no kapela jej ponuku odmietla. Bellamy to neskôr komentoval, že si neprial, aby si ľudia mysleli, že oni sú sprievodnou skupinou Celine Dion. Nakoniec Celine ustúpila. Album Origin of Symmetry bol dobre hodnotený hudobnou kritikou. Roger Morton z NME dával albumu deväť bodov z desiatich. Poznamenal, že o„obdivuje, ako tak mladá kapela nakladá s dedičstvom, ktoré zahŕňa temnejšie vízie ako mali Cobain a Kafka, Mahler a The Tiger Lillies, Cronenberg a Schoenberg a vyrobí z toho sexy populistický album. Muse to podľa neho zvládli“.
Vydavateľstvo Maverick malo výhrady k Bellamyho speváckemu štýlu, ktorý prezentoval na albume. Považoval ho za nie práve najprívetivejší k vysielaniu v rádiách a požiadali kapelu aby pred jeho vydaním v USA zmenili niektoré piesne na albume. Skupina návrh odmietla, od Mavericku odišla, čo spôsobilo rozhodnutie, že tento album v Spojených štátoch nebude publikovaný. Album v Štátoch nakoniec vyšiel v septembri roku 2005, potom ako so skupinou Muse podpísal zmluvu vydavateľ Warner Bros.
V júli roku 2002 skupina Muse vydala koncertné DVD Hullabaloo, na ktorom boli zábery z koncertov počas dvoch po sebe nasledujúcich nocí v parížskej aréne patriacej do série Le Zenith a dokumentárny film o turné. V tom istom čase vyšiel aj dvojalbum, ktorý obsahoval kompiláciu „B“ strán vydaných singlov a nahrávok piesní z koncertov v Le Zenith. K soundtracku vyšiel aj ďalší singel s dvoma „A“ stranami: „Dead Star/In Your World“.
2003–05: Absolution thumb|upright|right|Chris Wolstenholme z Muse hrá v Mod Club Theatre (Toronto, 2004) počas Absolution. Ďalší album Absolution, produkovali ho: Rich Costey, Paul Reeve a John Cornfield, ktorý skupine vyšiel v septembri roku 2003 sa dostal v rebríčkoch Spojeného kráľovstva na prvé miesto. Medzi jeho nahrávkami je aj prvý Top 10 hit skupiny, „Time Is Running Out“ a neskoršie Top 20 hity: „Hysteria“, „Sing for Absolution“ a „Butterflies and Hurricanes“. Skupina následne podnikla medzinárodné koncertné turné, ktoré malo podporiť vydanie tohto albumu. Trvalo okolo roka a skupinu videlo publikum v Austrálii, Novom Zélande, Spojených štátoch, Kanade a Francúzsku. Medzitým kapela vydala osem singlov (jeden charitatívny): „Time Is Running Out“, „Hysteria“, „Sing for Absolution“, „Falling Away With You“, „Endlessly“, „Stockholm Syndrome“, „Butterflies and Hurricanes“ a „Apocalypse Please“. Koncertné turné po USA sa začalo zlovestne potom, ako sa počas otváracieho koncertu v Atlante Bellamy zranil. Pokračovalo potom, ako si Bellamy po niekoľkých stehoch na pár dní odpočinul.
V júni roku 2004 skupina hrala aj na festivale v Glastonbury. Po ňom sa jej členovia vyjadrili, že tento koncert bol najlepší, aký v živote zažili. Otec hráča na bicie nástroje, Dominica Howarda, ktorý tento festival navštívil aby videl skupinu hrať, krátko po vystúpení zomrel na srdcové zlyhanie. „Bol to ten najväčší pocit z úspechu, ktorý som kedy zažil potom ako sme zišli z pódia...“ vyjadril sa Bellamy „Zmiešalo sa to so surreálnym pocitom z toho, keď som sa hodinu potom dozvedel, že jeho otec umrel. Strávili sme s Dominikom okolo týždňa a snažili sa vyjadriť mu podporu. Myslím, že bol rád, že na tom všetkom bolo dobré aspoň to, že jeho otec dostal šancu ho vidieť v pravdepodobne najlepšom momente, aký zažil s kapelou.“ Skupina Muse potom pokračovala na turné. Vyhrali dve ceny MTV Europe awards, ktorými boli: za najlepších alternatívnych umelcov a Q Award za najlepšie koncertné vystúpenie.<ref>Billboard, 4 December 2004''</ref> Ako najlepší britskí koncertní umelci získali v roku 2005 cenu aj na Brit Awards.International Who's Who in Popular Music 2008 p.561 Taylor and Francis, 2008 V júli toho istého roku participovali ako účinkujúci aj na parížskom podujatí v rámci akcie Live 8.
V roku 2003 kapela žalovala firmu Nestlé, ktoré nezákonne bez ich vedomia na reklamné účely použila ich verziu piesne Feeling Good. Peniaze, ktoré získali po súdnom vyrovnaní venovali združeniu Oxfam. V apríli roku 2005 bolo publikované neoficiálne DVD s biografiou pod názvom Manic Depression, ktoré neobsahovalo hudbu Muse, skupina do neho nebola zapojená a nepodporovala jeho vydanie.