Pravica je vágne označenie politických skupín, najmä politických strán a politických smerov. Ide o protiklad pojmu ľavica. Vzhľadom na nejasnú definíciu pojmu pravica, na veľa politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže byť označenie strany za pravicovú, či ľavicovú predmetom sporov.

Termín prešiel od svojho vzniku vývojom a v rozličných obdobiach označoval rozličné politické smery (skupiny). Pravica v pôvodnom chápaní stojí na strane vyšších vrstiev spoločnosti (pôvodne najmä aristokracie a monarchie, neskôr spravidla bohatých mešťanov a podnikateľov) a obhajuje „ancien régime“. V dnešnom význame slova sa za pravicové pokladajú konzervatívne, kresťanskodemokratické a niektoré liberálne (klasický a neoklasický liberalizmus) politické strany. Pre pravicu je dnes charakteristický individualizmus a odmietanie kolektivizmu. Pravica zastáva názor, že nie je primárnou úlohou štátu zaisťovať materiálny blahobyt občanov, že štát nemá zasahovať do ekonomiky a že materiálna rovnosť občanov nie je nutne žiaducim ideálom, pretože snaha o naplnenie týchto úloh nutne vyžaduje obmedzenie slobody. Dôsledkom obmedzenia slobody je v konečnom dôsledku podľa pravicových názorov nižší materiálny blahobyt všetkých občanov.

Vznik a vývoj pojmu Označenie vzniklo na konci 18. storočia v období Francúzskej revolúcie podľa toho, že takto označovaná skupina poslancov sedela v parlamente vpravo. Vpravo sedela najprv aristokracia a monarchisti a teda za daných okolností zástancovia starého poriadku, v neskoršom priebehu revolúcie vpravo sedeli zástancovia bohatého meštianstva a slobodného trhu (takisto teda skôr zástancovia vyšších vrstiev). Vľavo sedeli zástancovia ľudu (spočiatku vrátane meštianstva, neskôr bez meštianstva), a tým pádom za daných okolností zástancovia stále väčších zmien.

V súčasnosti sa často stierajú rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Veľmi často vládnuce ľavicové strany z dôvodov zabezpečenia ekonomického rastu zavádzajú opatrenia typické skôr pre pravicu a naopak pravicové vlády, hlavne z populistických dôvodov, zavádzajú opatrenia typické skôr pre ľavicu.

Základné črty pravicovej politiky Vyznačuje sa sympatiami k takým princípom, akými sú autorita, poriadok, hierarchia, povinnosť, tradície, reakcionizmus a nacionalizmus.

Pravica kladie dôraz na základné slobody jednotlivca (individualizmus) a odmieta kolektivizmus – uprednostňuje práva jednotlivca pred právami spoločnosti.

Presadzuje zaručenú ochranu súkromného vlastníctva a slobodu podnikania, to považuje za podmienky nevyhnutné k životu a prosperite spoločnosti.

Odmieta výrazné zásahy štátu do fungovania ekonomiky, podľa princípu tzv. neviditeľnej ruky trhu.

Konzervatívnejšia časť pravicového politického spektra si váži tradície a zvyklosti v občianskej spoločnosti i v kultúre.

Pravicové strany na Slovensku So zastúpením v Národnej rade SR alebo v Európskom parlamente

Sloboda a Solidarita SLOVENSKO (politické hnutie) Kresťanskodemokratické hnutie

Mimoparlamentné strany Hlas pravice KDŽP – Aliancia za Slovensko MOST – HÍD Občianska konzervatívna strana Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana Slovenská konzervatívna strana Slovenská národná strana Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja VLASŤ ODS - Občianski demokrati Slovenska

Uvedené strany niekedy kritériá pravicových strán nespĺňajú a bývajú označované tiež ako stredové či ľavicové strany.

Pozri aj

Ľavica

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Slovníček demokracie: pravice - levice

Kategória:Politológia