Vysťahovalectvo alebo emigrácia je trvalé alebo dlhodobé vysťahovanie sa osôb na územie cudzieho (cieľového) štátu zo svojej rodnej krajiny alebo krajiny, kde žili. Osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť sú vysťahovalci (iné názvy: emigranti, exulanti, vyhnanci, utečenci, odídenci). Opak emigrácie je imigrácia (prisťahovalectvo). Vysťahovalci v cieľovej krajine môžu požiadať o azyl a získať štátne občianstvo alebo im môže byť priznané právo utečenca (azylanta). Dovtedy sú považovaní za cudzincov. Cieľová krajina sa môže snažiť ich asimilovať alebo uplatňovať multikulturalizmus.

Terminológia

Migrácia

Termín migrácia sa používa všeobecnejšie aj pre presídľovanie ľudí ale aj zvierat bez ohľadu na hranice a aj vo význame premiestňovanie, presun v iných oblastiach (fyzika, genetika a pod.). Históriou, teóriou migrácie ľudí sa zaoberá aj sociológia (migrácia). OSN nerozlišuje striktne medzi emigrantami a imigrantami ale definuje migrantovMigrant/Migration.".(cit. 4.11.2014). http://www.unesco.org/new/en/social-and-human-sciences/themes/international-migration/glossary/migrant/ ako dobrovoľných vysťahovalcov (teda nie nedobrovoľných ako sú utečenci a vysťahovaní). Opakom emigrácie je imigrácia z pohľadu jednej krajiny, keď napríklad jej neprirodzený prírastok obyvateľstva tvorí počet imigrantov - počet emigrantov. Z pohľadu individuálnej osoby je migrant vo svojej domovskej krajine emigrantom a v cieľovej krajine imigrantom. Slovo emigrácia sa používa aj pre celú populáciu emigrantov. Reemigrácia – spätná emigrácia, návrat emigranta do vlasti aj opakovaná migrácia. Dôvody emigrácie môžu byť ekonomické, politické, náboženské, pracovnéPeter Konečný, Tomáš Rybár: Desať režisérov, ktorí emigrovali, aby mohli nakrúcať geniálne filmy, sme, 22. 9. 2015, online alebo iné a to ako v krajine pôvodu, ktoré stimulujú k odchodu ako aj v cieľovej krajine, ktoré naopak podporujú imigráciu do nejZeev Ben-Sira (1997). Immigration, Stress, and Readjustment. Greenwood. pp. 7–10. (anglicky) Online na Google Books. Najrozšírenejšie kritérium pre rozlíšenie medzi utečencom a človekom, ktorý sa rozhodol opustiť krajinu dobrovoľne (najčastejšie ekonomický emigrant) je krajina, z ktorej odchádza. Krajiny ako Sýria, Afganistan, Eritrea, Somálsko kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských právUNHCR warns of growing humanitarian crisis in Greece and the Western Balkans amid soaring refugee arrivals, tlačová správa (anglicky). Online sa nepovažujú za bezpečné (existujú opodstatnené obavy z prenasledovania a ohrozenia života) a preto vysťahovalci z nich sú paušálne považovaní za utečencov a spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl v bezpečných (európskych) krajinách. Pri posudzovaní žiadosti o azyl z iných krajín sa zisťuje, či existuje opodstatnenej obavy z prenasledovania žiadateľa. Azylová politika Európskej únie určuje, že žiadosť o azyl v ktorejkoľvek členskej krajine bude posudzovaná len jedným štátom určeným podľa vopred stanovených kritérií tejto politiky. V prípade, že žiadateľ prekročil hranice EÚ ilegálne, zodpovednosť prináleží členskému štátu, ktorého štátnu hranicu žiadateľ protiprávne prekročil po príchode z tretej krajiny.

Nedobrovoľný odchod

Pre nedobrovoľný odchod z krajiny (vyhnanstvo, útek), prípadne so zámerom zase sa vrátiť, sa všeobecne používa slovo exil (vyjadrujúce nútené zdržiavanie sa v cudzine) a osoby sa označujú ako exulant či vyhnanec a utečenec. Človek, ktorý nedobrovoľne odchádza, pretože je prenasledovaný alebo je v krajine zlá politická situácia alebo vojna a násilieUNHCR: What is a refugee. Online sa nazýva všeobecne utečenec (angl. refugee). (Definícia OSN sa líši pretože UNHCR tam pridáva aj zlú politickú situáciu.) Dohovor o právnom postavení utečencov schválený v Ženeve v roku 1951, ktorý je u nás je súčasťou zákona 319/1996, definuje utečenca ako osobu, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu a vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Utečencov chráni aj naša Ústava, ktorá hovorí, že poskytneme azyl všetkým cudzincom, ktorí sú prenasledovaní za uplatňovanie politických práv a slobôd. V slovenskom právnom poriadku bol pojem utečenec nahradený pojmom azylant. Podmienkou priznania azylu utečencovi (azylantovi) je jeho prenasledovanie (doma je cieľom násilia alebo diskriminácie).Lukáš Mareček: Utečenci alebo odídenci, HN Právo a justícia, 5. apríla 2022, Mafra Rozdielom medzi udelením azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany je čas, na ktorý sa ochrana udeľuje. V prípade azylu ide o trvalý pobyt na území SR, v prípade doplnkovej ochrany ide o prechodný pobyt na dobu maximálne jedného roka. Cudzinci (napríklad Ukrajinci počas Ruskej invázia na Ukrajinu) neodchádzajú počas vojny zo svojej krajiny, pretože sú osobne prenasledovaní ale zo strachu pred vojnou. Práve na základe tohto dôvodu (ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom) a iným (endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu) im u nás môže byť poskytnuté Dočasné útočisko. Žiadajúci o poskytnutie dočasného útočiska sa nazývajú odídenci. Násilne / nútene presťahovaní (angl. displaced) / vysťahovaní (angl. deported) môžu byť aj súčasťou nútenej práce, ktorá môže rôzne formy, vrátane dlhového otroctva a obchodovania s ľuďmi. Odsun/deportácia (nelegálnych) migrantov – násilné premiestnenie alebo vysťahovanie z cieľovej krajiny. Deportovaní/zavlečení/unesení - 7 600 deportovaných občanov z Československa, ktorých v 40. rokoch odvliekli do Sovietskeho zväzu, eviduje Ústav pamäti národa a sú všeobecne označení ako zavlečení. (Trestný zákon (Zákon č. 300/2005) obsahuje trestný činu „Zavlečenie do cudziny“ (§ 187) aj „Vydieračský únos“ (§ 186). Samotný „Únos“ (§ 209) je v slovenskom právnom poriadku vyhradený pre únos dieťaťa (alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú) v zmysle odňatia z opatrovania (zvyčajne rodičov).

Iné

Výmena obyvateľstva je presídlenie obyvateľstva dvoch alebo viacerých štátov alebo geografických celkov v opačných smeroch uskutočnené približne v rovnakom čase. V princípe by mala byť takáto výmena dobrovoľná, avšak napríklad počas výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom čelili obyvatelia obidvoch krajín rôznym formám nátlaku. Repatriácia – návrat, navrátenie, dopravenie späť do vlasti (vojnových zajatcov, evakuantov, vysťahovalcov, ubehlíkov ap.)Slovník slovenského jazyka. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1959 - 1968. s asistenciou štátu. Hromadná, masová emigrácia, smerujúca k úplnému vysídleniu, vyničeniu (určitého územia alebo celej krajiny) sa nazýva hromadný odchod – exodus. Diaspóra – rozptýlenie alebo územie členov národa alebo náboženstva, v cudzom prostredí; alebo samotných takto žijúcich členov. Utečenecký tábor je (dočasný) tábor pre potreby utečencov. Krajan – človek pochádzajúci z toho istého mesta, kraja, štátu, rodák. V súvislosti s vysťahovalectvom: príslušník druhej a následnej generácie emigrantov, ktorý má slovenský pôvod a aspoň čiastočne sa k nemu hlási, pretože naša krajina ho do tejto kategórie započítava. Ako uloženka bola označovaná osoba poslaná v komunistickom období do zahraničia Štátnou bezpečnosťou, prevažne v emigračných vlnách rokov 1968/1969 a roku 1986. "Uloženka" vystupovala ako bežný emigrant bez toho aby na seba upozorňovala. Jej úlohou bolo usadiť sa v cieľovej krajine, čo najskôr získať nové štátne občianstvo a profesijné postavenie a byť pripravená na neskoršie využitie v prospech ČSSR.

Emigrácia zo Slovenska Významné vlny emigrácie nasledovali po prudkých politických a náboženských zmenách, napríklad v husitskej dobe. Iný typ pomerne masovej emigrácie nastával z ekonomických dôvodov. V dôsledku vojen (ozbrojených konfliktov), kríz, ale aj demografického rastu a nedostatku pôdy v druhej polovici 19. storočia českí a slovenskí emigranti odchádzali najmä do USA, ale tiež do Ruska a ďalších krajín. NAVARA, Luděk; ALBRECHT, Josef. Abeceda komunismu. Brno : HOST, 2010. 235 s.ISBN 978-80-7294-340-1. Kapitola E, s. 51-55.

Vzhľadom k histórii bohatej na rôzne podobné udalosti opustilo územie Česko-Slovenska v priebehu 19. a 20. storočia mnoho ľudí v niekoľkých emigračných vlnách.

Emigrácia do konca druhej svetovej vojny (1945) V rokoch 1880 až 1898 odišlo do USA 380 tisíc obyvateľov UhorskaMiloslav Bahna: Migrácia zo Slovenska po vstupe do EÚ. VEDA, 2011, pričom asi štvrtinaJuraj Koník: Zo Slovenska utieklo milión emigrantov, teraz má problém prijať 785 utečencov, DenníkN, 31. máj 2015. Online, teda okolo 100 tisíc bolo zo Slovenska.

Od roku 1899 v USA už evidovali aj národnosť. Od 1899 do roku 1919 odišlo do USA ďalších 480 tisíc Slovákov, čo bolo blízko celkovému počtu emigrantov zo Slovenska v tomto období. (V rokoch 1911 – 1913 z východného Slovenska smerovalo do USA až 99,5 % všetkých vysťahovalcov a zo stredného a západného Slovenska 93,7 %. Druhú najčastejšou cieľovú destináciu predstavovalo Nemecka s 3 % vysťahovalcov.)

Vysťahovalectvo bolo spočiatku doménou mužov, platilo to najmä pre východné Slovensko.

Po rozdelení rakúskeho cisárstva podľa princípu dualizmu na dva štáty Rakúsko a Uhorsko v roku 1867 vzrástli snahy o pomaďarčenie obyvateľstva v celom Uhorsku. V roku 1860 bola na našom území zavedená maďarčina a vyžadovaná ako jediný úradný jazyk.jazykové zákony in: Encyklopédia Slovenska Od konca 60. rokov 19. storočia odchádzalo zo Slovenska toľko mužov, že doma nemal kto pracovať. To sa odrazilo aj na demografickom vývoji. Kým uhorský priemerný prírastok populácie medzi rokmi 1850 až 1900 bol 51%, na území Slovenska bol len 14%. Na začiatku sa rodiny báli posielať svoje dcéry do neznáma. Časom však bola emigrácia žien vzrástla a napríklad v roku 1905 predstavovali ženy, ktoré odišli zo Šariša jednu tretinu. Vysťahovalectvo žien dostihlo vysťahovalectvo mužov až začiatkom 1. svetovej vojny. V roku 1920 žilo na severovýchode a stredozápade USA až 619 866 ľudí so slovenským pôvodom.

Počas existencie prvej Československej republiky emigrovalo takmer 205 tisíc obyvateľov SlovenskaMiloslav Bahna: Migrácia zo Slovenska po vstupe do EÚ. Odhad: Svetoň, migrácia zo Slovenska celkovo podľa Čs. štatistiky a údajov paroplavebných spoločností, s 216. už nielen do USA, ale aj Kanady a iných krajín.

Počas 2. sv. vojny celkový počet obyvateľov Slovenska, ktorí emigrovali, boli poslaní na nútené práce, padli do zajatia, zahynuli, možno odhadnúť len približne na základe poklesu počtu obyvateľov od 1938 do 1945 o 276 tisíc osôb (= 3 726 – 3 459 tisíc). Presnejšie údaje sú len o počte utečencov a odvlečených ku konca vojny a tesne po ňom: Koncom marca a začiatkom apríla 1945 odišlo zo Slovenska na západ asi 5 000 Slovákov a Sloveniek, najmä v dôsledku obáv z prichádzajúcich sovietskych vojsk, ako aj na protest proti obnoveniu ČSR. Okrem slovenskej vlády a prezidenta, či osôb, ktoré boli považované za kolaborantov, to boli aj významní predstavitelia slovenského kultúrneho života. Ešte v priebehu roka 1945 sovietske orgány za pomoci jednotiek NKVD odvliekli 7 422 občanov Česko-Slovenska do pracovných táborov najmä v Donbase a na Kaukaze

Emigrácia od 1945 do 1989 (Ústav pamäti národa eviduje 7 600 občanov Československa násilne deportovaných v 40. rokoch do Sovietskeho zväzu. )