thumb|right|250px| Fullerén C540 Fullerényfullerény. In: Encyclopaedia Beliana alebo fulerény je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými päťuholníkovými a šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z Eulerovej rovnice pre mnohosteny. Fullerény sú jedna z alotropických modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú grafit, diamant, lonsdaleit, grafén, uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C60 (buckminsterfullerén). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriu Ih.
Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970, resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku 1985. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri nanotechnológia) využiteľných materiálov. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny).
Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou hybridných orbitálov sp3 pre diamant a sp2 pre grafit. Počet hybridných sp2 orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C20, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný za extrém fullerénovej štruktúry.
Referencie
Iné projekty .
Kategória:Uhlík Kategória:Nanotechnológie