right|thumb|Nezamestnanosť v medzinárodnom porovnaní (2006). Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nezúčastňuje pracovného procesu. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí pracovnú silu ponúkajú, tzn. chcú sa zamestnať u tých, ktorí pracovnú silu potrebujú, je viac ako tých, ktorí túto pracovnú silu hľadajú.
Presné podmienky ohľadne registrovanej nezamestnanosti upravuje legislatíva príslušných štátov. Evidovaní nezamestnaní majú vo väčšine priemyselných štátov nárok na sociálne príjmy. Pre čerpanie takýchto sociálnych výhod musia spĺňať určité podmienky. Výška sociálnym príjmov priamo ovplyvňuje motiváciu nezamestnaných pracovať, platená práca musí byť v porovnaní so sociálnymi výhodami vyššia. Vzhľadom na rôzne podmienky v rôznych krajinách, nie sú údaje o evidovanej nezamestnanosti medzinárodne porovnateľné. Evidovaný nezamestnaný, môže byť pracujúci podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce (ILO), napríklad ak pracuje bez povolenia. Nezamestnaný podľa metodiky ILO tiež nemusí byť registrovaný nezamestnaný, napríklad ak nesplní podmienky registrácie alebo oželie benefity. Dobrovoľná nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa osoba dobrovoľne rozhodne pre nezamestnanosť. Takéto osoby, ktoré nie sú ani pracujúce a ani nezamestnané sa zaraďujú do skupiny ekonomicky neaktívneho obyvateľstva.
Zo strany zamestnancov ovplyvňuje nezamestnanosť motivácia zadovážiť si finančné prostriedky na živobytie. Tí, ktorí ponúkajú a teda predávajú svoju pracovnú silu na trhu práce, sú vybavení rôznym stupňom zručností a schopností závislých od vzdelania a kvalifikácie. Od nich závisí schopnosť vykonávania rôzne náročnej a zložitej pracovnej činnosti. V ideálnej situácii priamo úmerne k týmto schopnostiam, ktoré ponúkajú, získavajú protihodnotu za svoju prácu, od toho, kto ich pracovnú silu využíva a platí za ňu. Výška sociálnych príjmov od štátu, nesmie prevyšovať hodnotu nízko kvalifikovanej práce, pretože v tom prípade si ľudia zvolia jednoduchšiu možnosť poberania sociálnej podpory, pre ktorú nemusia vyvíjať pracovnú činnosť.
Na strane zamestnávateľov ovplyvňujú nezamestnanosť finančné, administratívne a vecné prekážky. Finančné a vecné prekážky predstavujú náklady na zadováženie technológie, priestorov či pracovnú silu. Je to aj výška rôznych typov daní, odvodov a poplatkov. Administratívne prekážky sú administratívne požiadavky, ktoré je potrebné spĺňať, aby podnikateľská činnosť mohla byť vykonávaná. Ďalej normy, ktorých plnenie sa vyžaduje pri výkone podnikateľskej činnosti (bezpečnostné normy, hygienické normy, ekologické normy, pracovná legislatíva a iné).
Nezamestnanosť môžeme rozdeliť na: systémovú (cyklickú) – je spojená s hospodárskym cyklom. V čase, keď sa ekonomika nachádza v hospodárskej depresii, je (a môže byť) zamestnaných menej ľudí ako v dobe konjunktúry. absolútnu – v určitej oblasti spoločnosti je počet hľadajúcich zamestnanie vyšší, ako počet pracovných miest štrukturálnu – súvisí s nerovnomernosťou dopytu a ponuky práce a všeobecného vedeckého rozvoja; nezamestnaný objektívne nemôže získať prácu vo svojom odbore, súvisí s celou ekonomikou (napr. nadbytok baníkov po uzavretí baní v určitej oblasti, ale v oblasti chýbajú stolári). frikčnú (dočasnú) – krátkodobá a súvisí s obdobím hľadania si novej práce – napríklad pri sťahovaní sa do iného mesta sezónnu – vzťahuje sa na sezónnu prácu (napr. v zime je nezamestnaných viac stavbárov) technologickú – v rámci technologického vývoja sa vyvíja trh práce vzhľadom na požadované profesie (obzvlášť v priemysle a v poľnohospodárstve sú potrebné určité profesie a vzdelanie) skrytú – časť nezamestnaných nie je v žiadnej evidencii (napr. bezdomovci), časť si aktívne nehľadá prácu (ale po zvýšení ponúkaných miezd sú ochotní nastúpiť do zamestnania), časť má objektívne prekážky (napr. matka nemôže nastúpiť do zamestnania, lebo nemá dostupnú škôlku) špeciálne typy nezamestanosti (napr. nezamestanosť mládeže, žien, regionálna, trvalá,...) nepravú – zdanlivú, dobrovoľnú
Definícia
ÚPSVaR Za nezamestnanú sa pre výpočet miery nezamestnanosti metodikou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) považuje osoba, ktorá je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie.
ILO Podľa metodiky ILO je nezamestnanou osobou osoba, ktorá nepracuje, je v ekonomicky aktívnom veku, aktívne si hľadá prácu a je schopná a ochotná nastúpiť do zamestnania. Táto definícia sa používa pri výberových zisťovaniach stavu pracovných síl, ktoré realizuje raz štvrťročne Eurostat a výsledky na jej základe publikuje SLOVSTAT - Štatistický úrad SRŠÚSR-Databáza časových radov SLOVSTAT - Štatistický úrad SROnline1 , METODICKÉ VYSVETLIVKY Online2 a používa napr. Prognostický ústav SAVBulletin Prognostického ústavu SAV č. 3, rok 2018 Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Online .
Výberové zisťovania pracovných síl Výberové zisťovania pracovných síl (VZPS, anglicky Labour Force Survey) sú priebežným monitorovaním pracovných síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach. Základ pre zisťovanie pracovných síl tvorí stratifikovaný výber bytov, ktorý rovnomerne pokrýva celé územie Slovenska. Do vzorky je štvrťročne zaradených 10 250 bytov, čo predstavuje 0,6 % z celkového počtu trvale obývaných bytov na Slovensku. Predmetom zisťovania sú všetky osoby vo veku od 15 rokov žijúce v domácnostiach vybraných bytov bez ohľadu na to či majú v byte trvalý, prechodný alebo nehlásený pobyt, okrem inštitucionálneho obyvateľstva. Každá vybraná domácnosť zostáva vo vzorke päť za sebou nasledujúcich štvrťrokov. Všetky zistené údaje sa prepočítavajú na aktuálne demografické údaje o obyvateľstve Slovenska prevzaté zo štatistického zisťovania o pohybe obyvateľstva. Metodika zisťovania vychádza z odporúčaní ILO a Eurostatu. Nezamestnaní podľa VZPS (ILO) sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré v sledovanom týždni nemajú prácu, ktoré si v posledných štyroch týždňoch aktívne hľadajú prácu a ktoré sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov. Tieto osoby môžu ale nemusia byť evidované na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnané. Za nezamestnané sa považujú aj nepracujúce osoby, ktoré si prácu našli a do zamestnania nastúpia v priebehu troch mesiacov (do roku 2002 v priebehu jedného mesiaca).
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa VZPS sú osoby vo veku od 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Vojaci vykonávajúci vojenskú základnú (náhradnú) službu sú tu vykazovaní od roku 1997.
Miera nezamestnanosti
Jeden z ukazovateľov, ktorý popisuje nezamestnanosť je miera nezamestnanosti.
Miera nezamestnanosti všeobecná Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám (teda pracujúcim plus nezamestnaným) –
u – miera nezamestnanosti U – počet nezamestnaných ľudí L – počet pracujúcich ľudí
Z metodologického hľadiska má výpočet miery nezamestnanosti niekoľko problémov: stanovenie počtu nezamestnaných - rozdiel medzi stavom nezamestnanosti a zamestnanosti nie je u niektorých skupín jednoznačný (napríklad evidovaný uchádzač o zamestnanie, ktorý pracuje; osoba bez práce, ktorá si nehľadá prácu lebo neverí, že si ju nájde), preto sa počet nezamestnaných medzi jednotlivými metodikami líši región v ktorom sa meria – metodikou ILO aj metodikou ÚPSVaR sa ráta na základe trvalého pobytu, nie na základe prechodného pobytu alebo miesta výkonu práce metodika počtu pracujúcich – pri metodike ILO ide o počet ľudí ktorí v dotazníku odpovedali, že pracujú (bez ohľadu na legálnosť stavu ich práce), metodiky výpočtu počtu pracujúcich podľa ÚPSVaR nie je publikovaná čiastkové úväzky – podľa metodiky ILO, osoba na čiastkový úväzok je vedený ako celý človek, podľa metodiky ESA ako polovičný
Miera nezamestnanosti podľa VZPS (ILO) Miera nezamestnanosti v % sa vypočítava podľa vzorca:
Miera nezamestnanosti v Európe Štát (51)Miera nezamestnanostiMiera zamestnanostiDátum Albánsko12,958,3 Andorra4,0–2012 Arménsko17,351,9 Azerbajdžan6,060,0 Bielorusko24–2009 Belgicko8,861,62013 Bosna a Hercegovina44,323,42013 Bulharsko11,662,62013 Chorvátsko21,656,62013 Cyprus17,469,92013 Česko7,165,42013 Čierna Hora19,141,52012 Dánsko6,075,72013 Estónsko10,963,52013 Fínsko8,168,72013 Francúzsko10,264,22013 Grécko25,549,32014 Gruzínsko15,054,32013 Holandsko8,372,82013 Írsko10,662,72014 Island4,578,32013 Kazachstan5,363,52013 Kosovo30,9–2013 Lichtenštajnsko2,3–2012 Litva12,460,12013 Lotyšsko9,860,9 Luxembursko4,965,12013 Severné Macedónsko27,641,5Q4/2014 Maďarsko8,161,42014 Malta6,454,92013 Moldavsko5,844,72013 Monako2,0–2012 Nemecko5,370,92013 Nórsko3,676,42013 Poľsko8,364,42013 Portugalsko16,866,32013 Rakúsko4,971,62013 Rumunsko7,358,62013 Rusko5,856,72013 San Maríno7,0–2012 Srbsko30,141,82013 Slovensko13,260,22014 Slovinsko13,167,52013 Spojené kráľovstvo6,369,92014 Španielsko26,359,82013 Švajčiarsko3,279,22013 Švédsko8,172,92013 Taliansko13,057,52014 Turecko9,450,5 Ukrajina8,053,52013 Vatikán––
Rizikové skupiny nezamestnaných
Určité skupiny nezamestnaných potrebujú zvýšenú podporu a pomoc. Je u nich preukázateľné zvýšené riziko psychického, zdravotného aj sociálneho ohrozenia. Sú to predovšetkým:
mladiství absolventi škôl ženy po materskej dovolenke uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou uchádzači v preddôchodkovom veku dlhodobo evidovaní uchádzači osoby po výkone trestu
Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka
Priebeh nezamestnanosti a jej vplyv na psychiku človeka má svoj zákonitý vývoj. Vyplýva to aj z Harrisonovho modelu nezamestnanosti, z ktorého sa dozvedáme, že ak je niekto vo fáze pesimizmu, či apatie, je to v určitom období zákonitosť spojená s utrpením nezamestnaného, a nie jeho dobrovoľná voľba.
Harissonov model ukazuje vplyv nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného v závislosti na čase:
1. fáza – šok: začiatočná reakcia človeka (trvá asi týždeň), odmieta skutočnosť, že sa stáva nezamestnaným.
2. fáza – optimizmus: Nezamestnaný sa zmobilizuje, je aktívny, žije obdobie usilovného hľadania nového zamestnania, viery v budúcnosť. Spravidla obdobie troch mesiacov.
3. fáza – pesimizmus: na nezamestnaného doľahne ťarcha opakujúcich sa neúspechov v hľadaní práce, dochádza k poklesu aktivity v hľadaní zamestnania, nastavajú pocity menejcennosti, nastáva strata sebavedomia a sebaúcty, prichádzajú pocity, ktoré sú subjektívne veľmi zničujúce, môžu vyústiť až do samovražedných pokusov. Je to obdobie do šesť mesiacov.
4. fáza – fatalizmus: subjektívne sa nezamestnaný začína cítiť lepšie, vyrovnáva sa so situáciou, stráca akýkoľvek záujem o zamestnanie, rastie apatia voči spoločnosti, odmieta základné ľudské a občianske hodnoty. Človek, ktorý sa dostal do tejto fázy, je len ťažko zamestnateľný.
Dlhodobá nezamestnanosť je častá u osôb, ktoré sú počas svojej pracovnej kariéry opakovane nezamestnaní. Týka sa príslušníkov niektorých sociálnych kategórií (nekvalifikovaní pracovníci, ženy atď.), a tiež aj niektorých regiónov Slovenska. Znovuzaradenie dlhodobo nezamestnaných vyžaduje pre spoločnosť vyššie náklady, ako sprostredkovanie práce krátkodobo nezamestnaným osobám. Pre dlhodobo nezamestnaného znamená komplikácie. Miera dlhodobej nezamestnanosti bývala na Slovensku vysoká.
Dĺžka trvania nezamestnanosti je veľmi dôležitou z hľadiska návratu nezamestnaného do pracovného procesu. nedostatočná kvalifikácia, málo pracovných skúseností nedostatočná sebadôvera nezáujem a diskriminácia určitých kategórii zo strany zamestnávateľov, nedôstojné podmienky ponúkaných prác nízke finančné ohodnotenie ponúkaných prác či nezáujem o málo platené miesta zo strany uchádzačov o zamestnanie hodnotová orientácia uchádzačov o zamestnanie, ktorá nekorešponduje s podmienkami ponúkaných prác