Stará Blatina staršie aj Blatina je vodný tok v Malých Karpatoch a na Podunajskej rovine na území okresu Pezinok. Je ľavostranným prítokom Čiernej vody, no tiež jednou zo zdrojníc Šúrskeho kanála. Má dĺžku približne 19 km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku vedie územím Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
Vzhľadom na sporné vymedzenie toku (pozri nižšie), vychádza tento článok z podkladov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
Definície toku Stará Blatina/Blatina pramení v Malých Karpatoch pod hrebeňom, na úbočí Čertovho kopca a následne tečie juhovýchodne do Pezinka. V literatúre a na mapách možno nájsť minimálne nasledujúce 4 rôzne definície ďalšieho, teda spodného toku Blatiny: 1. Blatina končí v severnej časti obce Pezinok resp. niekde okolo Bratislavskej ulice v Pezinku (Pokračovanie Blatiny sa potom nazýva Pezinský potok resp. Šúrsky potok). 2. Blatina končí južne od Pezinka ústím do Šúrskeho kanála, čiže končí tam, kde sa začína Šúrsky kanál alebo inými slovami tam, kde sa končí Viničiansky kanál 3. Blatina končí ústím do Čiernej vody na severоvýchodnej hranici rezervácie Šúr, t. j. Blatina podľa tejto definície pozostáva z Blatiny podľa definície 2 a Starej Blatiny 4. Blatina končí ústím do Malého Dunaja pri obci Zálesie, t. j. Blatina podľa tejto definície pozostáva z Blatiny podľa definície 2 a Šúrskeho kanála (vrátane koncovej časti Šúrskeho kanála medzi vlastným kanálom a Malým Dunajom). Treba dodať, že v minulosti sa Blatina (podľa definície 3 a teda automaticky aj podľa definícií 1 a 2) niekedy považovala za horný tok Čiernej vody, teda za súčasť Čiernej vody.
Iné názvy Alternatívne názvy sú Blatnica (zriedkavé), Pezinský potok (obyčajne najmä pre časť nachádzajúcu sa v meste Pezinok alebo pre definíciu 4), Šúrsky potok (obyčajne najmä pre Starú Blatinu alebo Starú Blatinu a úsek po Bratislavskú cestu v Pezinku), Sajloch/Sajlok/Saulak (ľudové/nárečové názvy), Starý Sajloch (ľudový názov najmä pre definíciu 2). Staršie oficiálne názvy sú (spravidla definícia č. 3) Saulacke(n) či Hrubá dolina. Blatina podľa definície č. 4 sa niekedy na mapách označuje ako Šúrsky kanál či (staršie) kanál Blatina, toto označenie je ale nepresné, lebo kanál tvorí v skutočnosti len časť tohto toku a napríklad aj v zozname štandardizovaných názvov ÚGKK sa rozlišuje medzi Blatinou a Šúrskym kanálom.BELÁKOVÁ, M. Hydronymia severnej časti povodia Malého Dunaja. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2014, S. 11 a heslá Blatina a Šúrsky kanál (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok výstavby Šúrskeho kanála (správne má byť 1943). Okrem toho je na viacerých miestach nesprávne uvedené, že Šúrsky kanál sa nachádza v miestach bývalého toku Blatiny, čo je chyba, pretože Šúrsky kanál bol vykopaný židovskými väzňami úplne inde, než bola bývalá Blatina, čo si možno ľahko overiť na ktorejkoľvek staršej mape a v iných zdrojoch, pozri napr. , , )Názvy vodných tokov – ÚGKK SRNázvy kanálov – ÚGKK SRMalé Karpaty – letná turistická mapa. 4. prepracované vydanie. Bratislava: Slovenská kartografia, 1991
Priebeh toku Vodný tok pramení v strednej časti Malých Karpát, v podcelku Pezinské Karpaty a ich geomorfologickej časti Kuchynská hornatina, na juhozápadnom úbočí Čertovho kopca (), v nadmorskej výške približne Od prameňa tečie zalesneným údolím južným až juhovýchodným smerom cez oblasť Židovo, priberajúc menšie prítoky. V rámci pohoria prechádza z geomorfologickej časti Kuchynská hornatina do časti Homoľské Karpaty. Prijíma ľavostrannú Vidlárovú a vedie Hrubou dolinou na juh, k ceste II/503. Pri kameňolome priberá pravostranný Babský jarok a lemujúc cestu opúšťa Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty. Preteká oblasťou Píla, kde priberá pravostranný Žilový jarok a onedlho sa ľavostranne oddeľuje rameno, nazývané Cajlanský náhon. Pred vstupom do Pezinka sa dočasne stáča takmer na východ, priberá spomínané rameno a pravostranný Butlerov jarok. Z Malých Karpát prechádza do Podunajskej pahorkatiny, jej podcelku Trnavská pahorkatina a časti Podmalokarpatská pahorkatina. Pokračuje intravilánom mesta, kde sa veľkým oblúkom stáča na juh a juhozápad, lemujúc okraj centra. Z Podunajskej pahorkatiny sa dostáva na Podunajskú rovinu, opäť sa točí na juh, prijíma pravostranný prítok z lokality Rozárka a onedlho križuje cestu II/502 a železničnú trať Bratislava – Žilina. Opúšťa mesto a poľnohospodársky využívaným územím sa postupne stáča na juhozápad. V lokalite Popriečne priberá ľavostranný Viničniansky kanál, v ktorého priamom smere nadväzuje Šúrsky kanál, odvádzajúci veľkú časť tunajších vôd.
Stará Blatina pokračuje ako malý vodný tok lemovaný nesúvislým porastom juhozápadným smerom oblasťou Jurské, západne od Slovenského Grobu. Na dolnom toku vstupuje do geomorfologickej časti Šúr, tečie cez Močariny do lokality Nové lúky, kde sa na okraji národnej prírodnej rezervácie Šúr, v nadmorskej výške približne ľavostranne vlieva do Čiernej vody v povodí Malého Dunaja.
Stará Blatina pramení a preteká najskôr územím mesta Pezinok, v dolnej časti prechádza do katastra mesta Svätý Jur, v okrese Pezinok v Bratislavskom kraji.
Referencie
Pozri aj Malé Karpaty, Pezinské Karpaty Homoľské Karpaty, Kuchynská hornatina Podunajská pahorkatina, Trnavská pahorkatina, Podmalokarpatská pahorkatina Podunajská rovina, Šúr (geomorfologická časť) Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, Šúr (národná prírodná rezervácia)
Externé odkazy Poloha na turistickej mape
Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine Kategória:Povodie Malého Dunaja Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok Kategória:Pezinok Kategória:Svätý Jur