Violončelový koncert je dielo z oblasti klasickej hudby. Tak ako každý koncert, je určený pre sólový nástroj (v tomto prípade violončelo) a orchester (symfonický, sláčikový, prípadne menšie zoskupenie hudobných nástrojov). Hranica medzi úlohou violončela a orchestra môže byť rôzne posunutá v závislosti na zámere skladateľa. Koncert má spravidla oddelené tri vety, ale výnimkou nemusia byť ani vety štyri, tri vety hrané bez prerušenia, či jednovetý koncert.
História História violončelového koncertu siaha už do baroka. Vyvinul sa prirodzene ako ako snaha o predvedenie sa vynikajúceho orchestrálneho hráča. Z tohto obdobia pochádza napríklad množstvo koncertov Vivaldiho a Tartiniho. Z obdobia klasicizmu zanechali violončelové koncerty napríklad Haydn a Boccherini. Skutočné ocenenie violončela ako plnohodnotného sólového nástroja priniesol až romantizmus. Violončelo si ako sólový nástroj postupne vydobylo rovnocenné postavenie s husľami a klavírom. To malo za následok, že množstvo koncertov pre tento nástroj bolo napísaných v 20. storočí, najmä v období 2. svetovej vojny.
Najvýznamnejšie violončelové koncerty Pre podrobnejší zoznam pozri Zoznam skladieb pre violončelo
Klasicizmus
Josef Mysliveček - Violončelový koncert C dur Joseph Haydn Violončelový koncert č. 1 C-dur Violončelový koncert č. 2 D-dur
Romantizmus Robert Schumann Violončelový koncert a-mol, Op. 129 Camille Saint-Saëns Violončelový koncert č. 1 a-mol, Op.33 Antonín Dvořák Violončelový koncert h-mol, Op. 104
20. storočie Edward Elgar: Violončelový koncert e mol, Op. 85 Paul Hindemith Violončelový koncert Es-Dur Dmitrij Kabalevskij Violončelový koncert č. 1 g-mol, Op. 49 (1949) Dmitrij Šostakovič Violončelový koncert č.1 Es dur, Op. 107 Witold Lutosławski Violončelový koncert (1969 - 70)
Ďalšie významné diela pre violončelo a orchester Max Bruch Kol Nidrei Piotr Iljič Čajkovskij Variácie na rokokovú tému Johannes Brahms Dvojkoncert pre husle a violončelo a-mol Benjamin Britten Cello Symphony