Táto stránka obsahuje prehľad 10 hlavných distribúcií Linuxu, vrátane FreeBSD. Tieto operačné systémy sú už celosvetovo pomerne rozšírené. Ubuntu, PCLinuxOS a MEPIS Linux sú vhodné pre začiatočníkov, ktorí požadujú produktívny a jednoduchý systém bez potreby množstva nastavení. Na druhej strane distribúcie ako Slackware Linux, Gentoo Linux či FreeBSD sú určené pre pokročilejších používateľov, ktorí už majú potrebné znalosti v oblasti Linuxu. Fedora, openSUSE, Debian GNU/Linux a Mandriva Linux sa dajú označiť ako stred medzi jednoduchými a zložitými distribúciami. Knoppix je tzv. živá distribúcia (live CD), kedysi veľmi populárna ako testovací a demonštračný nástroj, aj keď už aj iné populárne distribúcie poskytujú live CD/DVD svojich produktov. Distribúcie sú približne usporiadané podľa poradia popularity na DistroWatch a poradie nie je hodnotením ich celkového podielu na trhu alebo kvality.
Ubuntu Vznik Ubuntu je datovaný na september 2004. Ako relatívny nováčik na scéne sa počas niekoľkých nasledujúcich rokov stal najpopulárnejšou distribúciu Linuxu. Svojimi vlastnosťami sa vyrovná plateným operačným systémom, dostupným na trhu.
Projekt je dielom Marka Shuttlewortha, charizmatického milionára z Južnej Afriky, bývalého vývojára Debianu a svetovo druhého vesmírneho turistu. Ubuntu je financované jeho vlastnou spoločnosťou Canonical Ltd, ktorá sídli na ostrove Man (súčasť Veľkej Británie). Okolo Ubuntu sa vytvorila kvalitná internetová infraštruktúra s Wiki dokumentáciou, inteligentným systémom nahlasovania chýb, a taktiež profesionálnym prístupom k bežným používateľom. Zároveň vznikla možnosť zaslania CD s Ubuntu záujemcom pomocou vlastného programu Ship-it, financovaného zakladateľom projektu. Rozposielanie rapídne pomohlo pri jeho rozširovaní.
Ubuntu je založené na Debian "SID" (Still In Development), nestabilnej vetve Debianu, pravidelne aktualizovanej na najnovšiu verziu. Ubuntu má stanovený 6 mesačný cyklus vydávania nových verzii, s občasným vydaním verzie s predĺženou podporou (Long Time Support, z toho skratka LTS), ktorá je podporovaná 3 roky pre použitie na pracovných staniciach a 5 rokov pre sieťové servery. Edície bez LTS označenia sú podporované po dobu 18 mesiacov pre pracovné stanice aj servery. Ubuntu je možné nainštalovať z live CD alebo pomocou inštalátora WUBI priamo z prostredia Windows. Obsahuje migračného asistenta pre prenesenie nastavení z Microsoft Windows, podporu najnovších technológii (napríklad 3D efekty), podporuje jednoduchú inštaláciu neslobodných ovládačov pre grafické karty ATI a NVIDIA. Na požiadanie je tiež podpora neslobodných alebo patentmi chránených multimediálnych kodekov.
Klady pevne určený vývojový cyklus vhodné pre začiatočníkov podrobná dokumentácia používateľská podpora
Zápory niektoré vlastné programy (napríklad Rosetta) sú neslobodné
Inštalácia softvéru Advanced Package Tool (APT), použitie DEB balíčkov
Prítomné edície Ubuntu (prostredie GNOME) Kubuntu (prostredie KDE) Edubuntu (pre využitie v školstve) Xubuntu (prostredie XFCE) Ubuntu server
Iné alternatívy založené na Ubuntu MEPIS Linux Linux Mint Freespire gNewSense (iba slobodný softvér)
openSUSE Začiatky projektu openSUSE sa datujú do roku 1992, keď Roland Dyroff, Thomas Fehr, Hubert Mantel a Burchard Steinbild začali s projektom pod menom S.u.S.E. Linux (z nemčiny: Software und System Entwicklung). Preto sa názov číta foneticky [suse]. V prvých dňoch predali niekoľko diskiet s nemeckou verziou Slackware Linuxu, onedlho sa S.u.S.E. Linux stal vlastnou samostatnou distribúciou. Prvá verzia, označená 4.2, vyšla v máji 1996. V nasledujúcich rokoch vývojári začali používať RPM formát balíčkov, a uviedli YAST - jednoducho použiteľný grafický systém na nastavovanie, teda vlastné ovládacie centrum. Časté vydávanie, kvalitná tlačená dokumentácia a prístupnosť S.u.S.E. Linuxu v celej Európe a Severnej Amerike mali za následok zvyšujúcu sa popularitu tejto distribúcie. Neskôr sa názov skrátil na SuSE. Teraz sa spoločnosť volá SUSE Linux.
SUSE Linux odkúpila spoločnosť Novell v druhej polovici roku 2003. Krátko nato nastali veľké zmeny vo vývoji, licenciách a dostupnosti SUSE Linuxu. YAST bol vydaný pod licenciou GPL a ISO obrazy bolo možno slobodne šíriť. Najväčšia zmena bola v uvoľnení distribúcie pre všetkých, po prvýkrát v histórii projektu. Už verzia SUSE Linuxu 10.0, ktorá vyšla v októbri 2005, prešla verejným beta testovaním a tým predznamenala otvorenie vývoja smerom ku komunite. Potom vďaka projektu openSUSE sa distribúcia stala kompletne "zadarmo" v obidvoch zmysloch slova. Kód openSUSE sa stal základom pre komerčné produkty spoločnosti Novell, a to najskôr pod menom Novell Linux, a neskôr pod menom SUSE Linux Enterprise Desktop (SLED) a SUSE Linux Enterprise Server (SLES).
Hlavným dôvodom úspechu openSUSE je použitie populárnych grafických rozhraní (KDE a GNOME), intuitívne ovládacie centrum YAST, a pre zákazníkov platiacich za krabicovú verziu tiež kvalitná tlačená dokumentácia a telefonická podpora. V roku 2006 bola podpísaná dohoda medzi spoločnosťami Novell a Microsoft, ktorá zdanlivo pripúšťa argumenty Microsoftu, že Linux porušuje jej patentové práva. To bol dôvod pre množstvo používateľov a vývojárov Linuxu na okamžitú zmenu distribúcie. Aj keď Novell uviedol veci okolo patentov na pravú mieru a Microsoft nepodniká žiadne výrazné právne kroky, táto téma sa stáva tŕňom v oku pre linuxovú komunitu.
Klady ľahko pochopiteľné ovládacie centrum veľa softvérových balíkov v repozitároch prehľadná štruktúra webu a tlačenej dokumentácie
Zápory zmluva Novellu a Microsoftu z novembra 2006, týkajúca sa patentov, zdanlivo legitimuje tvrdenia Microsoftu na intelektuálne vlastníctvo v Linuxe na hardvérové zdroje náročné nastavenie pracovného prostredia a grafické nástroje majú za výsledok, že je systém niekedy považovaný za ťažkopádny a pomalý.
Inštalácia softvéru YaST grafické a textové ovládacie centrum, použitie RPM balíčkov
Prítomné edície openSUSE pre 32-bit počítače (i386), 64-bit (x86_64) a PowerPC (ppc) procesory; live CD bez možnosti inštalácie na disk SUSE Linux Enterprise Desktop/Server pre architektúry i586, IA64, PowerPC, s390, s390x a x86_64
Fedora Začiatky Fedory sa datujú do roku 1995, keď Bob Young a Marc Ewing začali s projektom pod menom Red Hat Linux. Prvý produkt tejto spoločnosti, Red Hat Linux 1.0 s kódovým názvom Deň Matiek, vyšiel v ten istý rok a bol rýchlo nasledovaný niekoľkými opravnými aktualizáciami. V roku 1997 uviedla spoločnosť Red Hat RPM správcu balíkov so systémom závislostí a ďalšími pokročilými funkciami, ktoré zabezpečili distribúcii rapídny vzostup popularity; Red Hat predbehol Slackware Linux, čím sa stal najširšie používanou distribúciou na svete. O pár rokov neskôr sa Red Hat prispôsobil 6 mesačnému cyklu vydávania verzií.
V roku 2003, po vydaní Red Hat Linux 9, spoločnosť začala s radikálnymi zmenami jej produktov. Nechala si označenie Red Hat pre svoje komerčné produkty, nazvané Red Hat Enterprise Linux, a predstavila projekt Fedora Core - komunitnú distribúciu sponzorovanú spoločnosťou Red Hat, pripravenú pre Linuxových nadšencov. Po určitej kritike zmien zo strany linuxovej komunity sa Fedora stala akceptovaná ako "nová" distribúcia a logické pokračovanie pôvodného Red Hat Linuxu. Red Hat sa rýchlo stal najväčšou a najziskovejšou linuxovou spoločnosťou na svete. Spoločnosť je lákavá svojimi zaujímavými a inovatívnymi programami, ako napríklad Red Hat Certified Engineer (RHCE) - certifikačný program.
Smerovanie projektu Fedora je výrazne kontrolované spoločnosťou Red Hat a berie sa ako test pre nadchádzajúce vydanie Red Hat Enterprise Linux. Napriek tomu je Fedora jedna z najinovatívnejších distribúcií súčasnosti. Prispieva do vývoja Linuxového jadra (kernel), a tiež programov glibc a GCC. Na druhej strane Fedora nie je vhodná pre ľudí, ktorí sú v Linuxe úplní začiatočníci.
Klady prináša množstvo noviniek bezpečnostné vlastnosti veľký počet podporovaných balíčkov striktné dodržiavanie filozofie slobodného softvéru
Zápory pre Fedoru je dôležitejšie doladenie vlastností pre Red Hat Enterprise Linux ako doladenie systému pre bežných používateľov
Inštalácia softvéru YUM grafické a textové ovládacie centrum, použitie RPM balíčkov
Prítomné edície Fedora pre procesory 32-bit (i386), 64-bit (x86_64) a PowerPC (ppc) Red Hat Enterprise Linux pre architektúry i386, IA64, PowerPC, s390x a x86_64 live CD a Live DVD edície
Iné alternatívy založené na Fedore BLAG Linux And GNU (desktop, slobodný softvér) Berry Linux (live CD) Yellow Dog Linux (pre Apple PowerPC počítače) RedStarOS (severokórejská linuxová distribúcia)
Iné alternatívy založené na Red Hat CentOS Scientific Linux StartCom Enterprise Linux Lineox
Debian GNU/Linux Debian GNU/Linux vznikol v roku 1993. Jeho zakladateľ, Ian Murdock, počítal s vytvorením kompletne nekomerčného projektu, ktorý by vyvíjali stovky dobrovoľných vývojárov v svojom voľnom čase. Počet skeptikov v tom čase ďaleko prekračoval počet optimistov, predpokladal sa rozklad a kolaps celého systému. Debian však prežil a prosperoval, a o menej ako desať rokov sa stal najväčšou Linuxovou distribúciou a pravdepodobne aj najväčším spoločným softvérom, aký bol kedy vytvorený.
Úspech Debian GNU/Linux ukazujú nasledovné čísla: Je vyvíjaný viac ako 1000 dobrovoľnými vývojármi, softvérové repozitáre (zdroje softvéru) majú viac ako 20 000 balíčkov (kompilovaných pre 11 odlišných počítačových architektúr) a zakladá sa na ňom viac ako 120 distribúcií a live CD. Tieto čísla sa nedajú porovnať so žiadnym iným operačným systémom založeným na Linuxe. Aktuálny vývoj Debianu má 3 hlavné vetvy (so započítaním experimentálnej vetvy 4), zoradené podľa stupňa stability. "Unstable" (známe tiež ako "Sid"), "Testing" a "Stable". Táto progresívna integrácia a stabilizácia balíčkov a vlastností, spolu s dobre pripraveným systémom nahlasovania chýb, získala Debianu výbornú reputáciu. Dnes je Debian známy ako takmer bezchybná a otestovaná distribúcia.
Samozrejme, taký dlhý a komplexný vývoj má aj odvrátené stránky: Stabilná vetva vývoja Debianu nie je pravidelne aktualizovaná a veľmi rýchlo zastaráva, najmä ak býva uvoľňovaná každých 12 až 36 mesiacov. Používatelia, ktorí preferujú najnovšie balíčky a technológie, sú nútení používať viac chybové vetvy Testing a Unstable. „Ľudová štruktúra“ Debianu má veľmi sporný vplyv na ďalší vývoj, pričom dochádza až k tichej vojne medzi vývojármi. To vedie ku stagnácii a odporu proti robeniu ráznych rozhodnutí, ktoré môžu posunúť projekt ďalej dopredu.
Klady vysoká stabilita kontrola chýb cez 20 000 softvérových balíčkov podpora najväčšieho počtu architektúr v rámci systémov založených na Linuxe
Zápory konzervatívny - kvôli podpore veľkého množstva počítačových architektúr nie sú vždy zahrnuté najnovšie technológie pomalý cyklus vydávania nových verzií (stabilné vydanie každých 12 - 36 mesiacov)
Inštalácia softvéru Advanced Package Tool (APT) použitie DEB balíčkov
Prítomné edície Inštalačné CD/DVD a live CD obrazy pre 11 procesorových architektúr, vrátane všetkých 32 a 64 bitových procesorov od firiem Intel, AMD, Power a ďalších
Iné alternatívy založené na Debiane Ubuntu Damn Small Linux Knoppix sidux Dreamlinux Elive Xandros 64 Studio
Mandriva Linux Mandriva Linux bola založená Gaëlom Duvalom v júli 1998 pod menom Mandrake Linux. Najskôr to bola prerobená verzia Red Hat Linuxu s viac užívateľsky príjemným prostredím KDE, ale postupne boli vydávané ďalšie užívateľsky jednoduché novinky, ako napríklad nový inštalátor, vylepšené rozpoznanie hardvéru, a taktiež jednoduchý nástroj na rozdelenie disku. Výsledkom týchto zmien bola stúpajúca popularita Mandrake Linuxu. Neskôr, po zjednotení s brazílskou Connectivou, sa premenovala distribúcia na súčasný názov Mandriva.