Skorocel kopijovitý (lat. Plantago lanceolata; iné názvy pozri nižšie) je druh rastliny z rodu skorocel (Plantago) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae).
Názvy Slovenské Súčasný názov tohto druhu je skorocel kopijovitý a vyskytuje od prvej polovice 20. storočia.ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 361-362BURKA, M. et al. Poľnohospodárska biológia pre stredné poľnohospodárske technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1961, S. 191TÓTH, J. Liečivé rastliny okresu Nové Mesto nad Váhom a ich ľudové užívanie. Slovenské liečivé rastliny. 1/1944. S. 34POLÍVKA, F., BROUL, F. Kľúč pre určovanie rastlín v našej vlasti najčastejšie sa vyskytujúcich. Olomouc: Promberger, 1932, S. 61
Staršie slovenské názvy sú: kolocier kopi(j)ovitýMALOCH, M. Krmovinárstvo - základy náuky o pestovaní lúk a pasienkov, Lúkarstvo a pasienkárstvo. Bratislava: Oráč, 1952, S. 357KOVÁČIK, J., KMEŤ, A. Prostonárodní Domácí lekár, čili zbierka len wyzkúsených domácich prostriedkow k wyliečeniu rozličných nemoci u ľudí i domácich zwierat. Wiedeň: Tlačou a nákladom "Austrie", knihkupectwa a kníhlačiarne, 1894. S. 60, kolocier úzkolistýBARTAKY, Ľ. Kalendár sbierania divo rastúcich liečivých bylín. Slovenské ovocinárstvo. 415-416/1941. S. 125, skorocel úzkolistýVitko, . Sbieranie liečivých rastlín v okrese Modra. Slovenské liečivé rastliny. 2/1943 S. 102, kolocier kopíčkovitýZdravotné záležitosti. Obzor 13/1877. S. 102, kolocier hrálovitýKOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. Dom a škola. 1890, 6(3), S. 83, skorocel hrálovitý, jitrocel hrálovitý, kolocier obyčajný (zodpovedá len časti dnešného druhu)KOLOKOLOV, N. Liečivé rastliny Javoriny podľa Jozefa Holubyho. 2-3/1942. S. 76, kolocier kopinatýVendelín Stercula. Sbieranie liečivých rastlín v Námestovskom okrese. Slovenské liečivé rastliny. č. 11-12/1942. S. 360, jutrocel kopinatýDEMELA, J. Lúky na podzim. Slovenské pastvinárstvo 8-9/1933. S. 3, skorocel kopinatýLIPTÁK, F. Naše liečivé rastliny, ich sbieranie a družstevné speňažovanie. Bratislava: Družstevné vydavateľstvo, 1948, S. 104, končitý kolocierkolocier. Historický slovník slovenského jazyka, špicatý kolocier, psí jazyk úzky.
Staršie alebo ľudové názvy sú: babie ucho, babík, babkababka1, babka2. Historický slovník slovenského jazyka, baraní jazykBUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300, celníkBUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 276 (čelníkBUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 279), hojílek, jazýčekBUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 300, jitrocelREUSS, Gustav. Května Slovenska čili opis včech jevnosnubnych na Slovensku. 1853. 586 s. S. 356, 357 (itrocelBUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 297, jatrocel, jutrocelŽivot a príroda. Obzor 26/1880. S. 203BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 301), kolocier (kolocér, kolocer, kolocír)BUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 307BRABENEC, M. Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách IX. Naše liečivé rastliny. 3/1996. S. 97, kopicaBUFFA, F. Vznik a vývin slovenskej botanickej nomenklatúry. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1972, S. 308, myšie uško, psí jazyk (psí jazýček, psí jazýčok)jazyk. Slovník slovenských nárečí A-Kjazýček. Slovník slovenského jazyka (Peciar)Domáce lieky ľudu slovenského. Letopis Matice slovenskej. 1/1873. S. 44, ranocel, skorocelOpatrovanie a liečenie domáceho dobytka a hydu. Obzor 1/1897. S. 13, špicatý jitrocel, volové ucho. Porovnaj aj kapitolu o názvoch v článku skorocel.
Latinské Vedecké synonymá sú: Arnoglossum lanceolatum (L.) Gray 1822, Lagopus lanceolatus (L.) Fourr. 1869, Lagopus timbali Fourr. 1869, Plantago abyssinica Hochst. 1841, Plantago ambigua Guss.1827, Plantago argentea Brot. 1804, Plantago attenuata Wall. 1820, Plantago azorica Hochst. 1840, Plantago byzantina K.Koch 1849, Plantago capensis Bojer 1837, Plantago capitata Ten. 1813, Plantago contorta Guss. 1827, Plantago dalmatica Schott ex Steud. 1841, Plantago dubia L. 1755, Plantago elata Schur 1853, Plantago elata Steud. 1849, Plantago eriophora Hoffmanns. & Link 1820, Plantago flexuosa Gaudin ex Rapin 1827, Plantago fontis-curvae Kom. 1932, Plantago glabriflora Sakalo 1948, Plantago glareosa A.Kern. ex Meynh. 1877, Plantago glauca C.A.Mey. 1831, Plantago hirsuta Mazziari 1835, Plantago hungarica Waldst. & Kit. 1806, Plantago intermedia K.Koch 1849, Plantago irrigua Fisch. ex Rchb. 1831, Plantago japonica var. yezomaritima (Koidz.) H.Hara 1948, Plantago kurdica Vatke 1874, Plantago lanata Host 1827, Plantago lanceifolia Salisb. 1796, Plantago lanuginosa Bastard 1809, Plantago leiopetala Lowe 1831, Plantago linkii Roem. & Schult. 1818, Plantago longiscapa Mazziari 1835, Plantago longistipes Royle 1845, Plantago major f. yezomaritima (Koidz.) Ohwi 1953, Plantago media var. prolifera Roth 1827, Plantago mediterranea Strobl 1882, Plantago microcephala Royle ex Barnéoud 1845, Plantago minor Garsault 1764, Plantago nigricans Link ex Rchb. 1831, Plantago nutans Poir. 1804, Plantago orientalis Stapf 1885, Plantago preslii Ten. 1826, Plantago pseudopatagonica Vatke 1874, Plantago schottii Roem. & Schult. 1818, Plantago sphaerostachya (Mert. & W.D.J.Koch) A.Kern. 1886, Plantago sphaerostachys Hegetschw. 1838, Plantago succisa Lyons 1763, Plantago sylvatica H.Mart. 1812, Plantago timbalii Jord. 1852, Plantago tomentosa Gilib. 1782, Plantago trinervis Mazziari 1835, Plantago variabilis Link 1845, Plantago yezomaritima Koidz. 1941.Plants of the World Online, prístup 16. apríla 2025
Opis Skorocel kopijovitý je trváca bylina.
Podzemok je nerozkonáreny alebo málo rozkonáreny, s tenkými adventívnymi koreňmi a jednou alebo niekoľkými listovými ružicami z 5 – 25 listov. Listy sú kopijovité, vystúpavé alebo vzpriamené, kratučko stopkaté alebo sediace, takmer holé, riedko chlpaté až huňaté, lysavejúce, celistvookrajové alebo drobno pílkovité. Stvoly sú vysoké do okolo 50 cm, sú vzpriamené alebo oblúkom vystúpavé, zreteľne hranaté s 5 ryhami. Klasy sú dlhé do 10 cm, sú značne husté, guľovité, elipsoidné alebo valcovité. Listene sú hnedasté, suchoblanité, vajcovité až široko vajcovité, holé či roztrúsene chlpaté.
Plod je dvojpuzdrová tobolka s dvoma podlhovastými semenami.
Druh je veľmi variabilný, najmä z hľadiska počtu listových ružíc, ako aj odenia, tvaru a počtu listov, stvolov a klasov.
Kvitne v máji až septembri.
Výskyt Vyskytuje sa v celej Európe, ako aj v severnej a strednej Ázii a v severnej Afrike. Zavlečený bol napr. aj do Severnej Ameriky. Na Slovensku je to druh hojný až veľmi hojný.
Rastie na výslnných a polostepných stráňach, suchých medziach, na piesku, na slaniskách, v tráve na okrajoch ciest, lesov a polí, na medziach, pasienkoch, úhoroch a lúkach. V Alpách bol nájdený až v hornej časti alpínskeho stupňa.
Význam Považuje sa za vysoko produkčnú a nutrične hodnotnú rastlinu kosných lúk. Je tiež častou a hojnou burinou ďatelinísk, ktorá v nich indikuje nedostatok vápnika v pôde.
List obsahuje iridoidové glykozidy, sliz, triesloviny, fenylkarboxylové kyseliny, kumaríny, flavonoidy a kyselinu kremičitú.
Slizovité látky skorocelu kopijovitého vytvárajú ochrannú vrstvu na zapálenej sliznici a tlmia dráždenie na kašeľ. Iridoidové glykozidy pôsobia tiež protizápalovo, antitusicky a spazmolyticky. Rastlina sa používa v čajovej zmesi najmä na liečenie ochorení horných dýchacích ciest ako antitusikum a mucilaginózum.
Zámena Skorocel kopijovitý (najmä jeho varieta Plantago lanceolata var. sylvatica Pers.) sa celkovým výzorom značne podobá druhu skorocel najvyšší, ktorý má odlišnú dĺžku podzemku a hrúbku adventívnych koreňov.Chrtek J. sen. (2000): Plantago L. – jitrocel. – In: Slavík B., Chrtek J. jun. & Štěpánková J. (eds), Květena České republiky 6, p. 530–546, Academia, Praha. S. 542, 543
Listy má skorocel kopijovitý podobné s týmito druhmi rastlín: horec žltý (Gentiana lutea), kýchavica biela (Veratrum album), silenka biela/knôtovka biela (Silene latifolia).
Galéria
Iné projekty
Referencie
Externé odkazy Skorocel (sk2.goo.cz) Skorocel kopijovitý (botanika.wendys.cz)
Kategória:Liečivé rastliny Kategória:Medonosné rastliny Kategória:Flóra na Slovensku Kategória:Skorocelovité Kategória:Flóra v Grónsku