Giovanni Legrenzi (* pokrstený 12. august 1626, Clusone – † 27. máj 1690, Benátky) bol taliansky organista a hudobný skladateľ barokového obdobia.
Život Narodil sa v Clusone neďaleko Bergama v Lombardii. V rokoch 1645 až 1656 pôsobil ako organista v chráme Santa Maria Maggiore v Bergame. Roku 1656 odišiel do Ferrary, kde sa stal majstrom kapelníkom (maestro di cappella) v Akadémii svätého Ducha (Accademia dello Spirito Santo) a zotrval tam do roku 1665.
O jeho živote v nasledujúcich piatich rokoch sa nič podstatné nevie. Uchádzal sa o zamestnanie v mnohých európskych mestách, ale nikde sa natrvalo neuchytil. V roku 1670 sa stal zbormajstrom v sirotinci Ospedale dei Derelitti. Vo vtedajšom zmysle slova šlo o zariadenie medzi internátnou školou a konzervatóriom. Okrem sirôt a opustených detí sa tam na náklady mesta vychovávali aj nadané deti z riadnych rodín. Okrem toho bol od roku 1671 kapelníkom v kostole Congregazione dei Filippini. O desať rokov neskôr vystriedal Antonia Sartoria vo funkcii zástupcu kapelníka chrámu sv. Marka v Benátkach, aby sa v roku 1685 stal v tomto chráme kapelníkom.
Najplodnejšie obdobie jeho opernej tvorby je okolo roku 1681, kedy komponoval minimálne dve opery ročne. Keď sa stal v chráme sv. Marka hlavným kapelníkom, sústredil sa skôr na chrámovú hudbu. K povinnostiam vtedajšieho „maestro di cappella“ patrila aj starostlivosť o ďalšie hudobné vzdelanie členov súboru. Medzi jeho študentov v tom čase patrili napr. aj Francesco Gasparini, Antonio Lotti alebo Giovanni Varischino.
Význam
Legrenzi bol aktívny vo väčšine žánrov barokovej hudby severného Talianska vrátane opery, vokálnej chrámovej hudby a inštrumentálnej hudby.
Legrenzovo dielo upadlo neprávom do zabudnutia. Zatienili ho mená jeho žiakov (Antonio Vivaldi, Antonio Caldara), ktorí doviedli do dokonalosti myšlienky Giovanniho Legrenza. Zaslúžil sa okrem iného o rozvoj sonátovej formy, ktorej dal pevný rád. Dbal na zreteľné kontrasty medzi jednotlivými vetami a predpisoval aj tempá jednotlivých častí, čo nebolo dovtedy zvykom. V jeho sonátach pre dva nástroje (sonatas a due) a triových sonátach (sonatas a tre) boli party jednotlivých nástrojov prakticky rovnocenné. Podobne jeho kantáty po formálnej stránke významne ovplyvnili dielo Alessandra Scarlattiho.
Dielo
Živé inštrumentálne skladby
18 Sonate da chiesa a due e tre Libro Primo op. 2 (1655). 30 Sonate da camera et da chiesa Libro Secondo op. 4 (1656) 16 Sonate a due, tre, cinque e sei Libro Terzo op. 7 (1663) La Galini – sonata pro housle, violoncello a klavír op. 8 La Cetra - 16 Sonate a due, tre e quatro Libro Quatro op. 10 (1673) 16 Balletti e Correnti a cinque stromenti con il basso continuo per il cembalo Libro Quinto op.16 (1691)
Opery
Nino il giusto (1662 Ferrara) stratené L'Achille in Sciro (1663 Ferrara) stratené Zenobia e Radamisto (1665 Ferrara) Tiridate (revidovaná verze Zenobia e Radamisto - 1668 Benátky) stratené Eteocle e Polinice (1675 Benátky) La divisione del mondo (1675 Benátky) Adone in Cipro (1676 Benátky) stratené Germanico sul Reno (1676 Benátky) Totila (1677 Benátky) Il Creso (1681 Benátky) Antioco il grande (1681 Benátky) Il Pausania (1682 Benátky) Lisimaco riamato (1682 Benátky) L'Ottaviano Cesare Augusto (1682 Mantova) stratené Giustino (1683 Benátky) I due Cesari (1683 Benátky) L'anarchia dell'imperio (1684 Benátky) stratené Publio Elio Pertinace (16846 Benátky) stratené Ifianassa e Melampo (1685 Pratolino) stratené
Iné projekty
Externé odkazy
Kantáty notové ukážky, (text po angl.) Diskografia, komorné skladby Prehľad dostupného diela na súkromnej stránke
Kategória:Narodenia v 1626 Kategória:Úmrtia v 1690 Kategória:Talianski hudobní skladatelia