Výslovnosť (zastarano aj: pronunciáciaCHALUPKA, J. Kocúrkovo, alebo, Len aby sme v hanbe nezostali -veselohra v troch dejstvách. Turčiansky Sv. Martin: Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok, 1899, S. 83pronunciácia. Historický slovník slovenského jazyka) je v užšom zmysle tvorenie foném resp. hlások (čiže vlastne artikulácia) a najmä akustický výsledok tohto tvorenia, vrátane príslušného zvukového dojmu u počúvajúceho. V širšom zmysle pojem výslovnosť zahŕňa aj prízvuk a tón, a v najširšom zmysle zahŕňa aj zvukové javy presahujúce jedno slovo, t. j. napríklad vetnú intonáciu. Pojem výslovnosť sa vzťahuje na úroveň idiolektu, regiolektu či sociolektu. Z iného hľadiska sa vzťahuje na skutočný (aj napríklad chorobný) stav tvorenia hlások a/alebo na normu tohto tvorenia, čiže na tzv. správnu výslovnosť (niekedy nazývanú aj ortoepia).výslovnosť. Krátky slovník slovenského jazyka 2003Sanchez-Requena, Alicia & Navarrete, Marga. (2024). The Enhancement of Oral Mediation Competence via Revoicing Practice: Learners Lending their Voice and Eyes to Diverse Audiences for Dubbing and Audio Description Tasks. Journal of Audiovisual Translation. 7. 1-19. S. 4, 5 Aussprache. Aussprache. RATAJOVÁ-SCHIMPLOVÁ, M. Hlasová výchova. Bratislava: SPN, 1965, S. 32
Výslovnosť je na úrovni jedinca ovplyvnená použitým jazykom, oblasťou, kde používateľ jazyka žije, jeho pôvodom, vzdelaním a aj jeho osobnosťou.
Správna výslovnosť je dôležitou súčasťou spisovného (vrátane hovorového) jazyka. Kodifikácia výslovnosti (teda formálne ukotvenie normy výslovnosti) je spravidla udržiavaná predovšetkým jazykovedcami a na hereckých školách.
Slovenská spisovná výslovnosť je záväzne regulovaná posledným vydaním knihy Ábela Kráľa Pravidlá slovenskej výslovnosti.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Fonetika