Diaľnica A1 () je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.
Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova. Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).
Z celkovej plánovanej dĺžky je v súčasnosti v prevádzke medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý , ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami. Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.
Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice.
Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny. Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).
Charakteristika Diaľnica A1 je hlavnou severojužnou spojnicou v Chorvátsku, ktorá spája hlavné mesto Záhreb s regiónom Dalmácia, kde kopíruje takzvanú jadranskú magistrálu, ktorá spája všetky významné prímorské letoviská. Diaľnica takisto predstavuje obrovský prínos pre chorvátsku ekonomiku a podporuje najmä rozvoj cestovného ruchu, čo sa odrazilo aj na rýchlejšom rozvoji pôvodne zaostalejších regiónov v južných častiach krajiny.
Cestná komunikácia pozostáva zo štyroch jazdných pruhov, ktoré sú smerovo rozdelené stredovým deliacim pásom na dva jazdné pásy doplnené o krajnicu. Výnimkou je jedine Viadukt Drežnik, ktorý bol síce vybudovaný v štyroch jazdných pruhoch, no bez krajníc.
Diaľnica A1 spája so Záhrebom množstvo chorvátskych miest, ktoré sú na ňu napojené mimoúrovňovými križovatkami. Prevažná väčšina z doteraz 30 vybudovaných MÚK je trúbkovitého tvaru. Výnimkou je križovatka Lučko pri Záhrebe, ktorá je hviezdicová. Číslovanie výjazdov a križovatiek je sekvenčné, teda podľa poradia. Súčasťou vybavenia diaľnice je množstvo odpočívadiel, kde je prevádzkovaná široká škála služieb – od parkovísk so sociálnymi zariadeniami až po veľké motely s čerpacími stanicami, či reštauráciami.
A1 je vybavená automatickým monitorovacím systémom na celej svojej dĺžke, najmä na miestach s premenlivou hustotou dopravy, s vysokým rizikom nehôd, ale aj na miestach s nepredvídateľným počasím. Systém zahrňuje aj premenlivé dopravné značenie, pomocou ktorého správa diaľnice upravuje maximálnu povolenú rýchlosť vzhľadom na dopravnú a poveternostnú situáciu.
História Myšlienka spojiť diaľnicou dve najväčšie chorvátske mestá Záhreb a Split vznikla ešte koncom 60. rokov. Vtedy sa však uvažovalo o úplne inej trase, ako je v súčasnosti – a to cez mestá Bihać a Knin. V roku 1971 boli dokonca schválené projekty na výstavbu prvých 20 kilometrov, avšak tesne pred podpisom zmlúv sa do finančných ťažkostí dostala banka, ktorá mala poskytnúť úver. Situácii nepomohlo ani spontánne pomenovanie diaľnice po kráľovi Tomislavovi (Autocesta kralja Tomislava) chorvátskymi inžiniermi, čo bolo považované za nacionalizmus. V tom istom roku dokonca spoločnosť Dalmacija Film natočila o prípravných prácach na novej ceste krátky 14 minútový propagačný film s názvom Autoput Zagreb – Split. Po finančnom ozdravení banky však pripravené financie na výstavbu diaľnice Záhreb – Split boli použité na prestavbu cesty Vrlika – Knin – Strmica.
Výstavba dnešnej A1 však predsa len začala, avšak už v roku 1970 a nezávisle od projektu diaľnice Záhreb – Split. Išlo o 39 kilometrov dlhý úsek Záhreb – Karlovac, ktorý bol súčasťou juhoslovanskej magistrály 11 na trase Záhreb – Rijeka. To však bolo na dlhé roky všetko, pretože prioritou bola takzvaná Diaľnica bratstva a jednoty, ktorej súčasťou v Chorvátsku je dnešná diaľnica A3. Začiatkom 90. rokov, po osamostatnení Chorvátska, sa začalo opätovne uvažovať o výstavbe diaľnice v súčasnej trase. Napomohla tomu aj vojna v Juhoslávii. Podľa technických štúdií z roku 1986 sa začal v roku 1993 urýchlene budovať Most Maslenica, ktorý bol náhradou za pôvodný most, ktorý bol zničený Juhoslovanskou ľudovou armádou. Takisto sa oficiálne začala výstavba Tunela Sveti Rok, no vzhľadom na pozície srbských jednotiek sa prvé práce na úprave terénu začali až po zániku štátneho útvaru Republika Srbská Krajina a odsune srbských jednotiek v roku 1995. Samotná razba začala až v roku 1997.
Naštartovať výstavbu diaľnice A1 bolo možné až po konsolidácii krajiny po niekoľkoročnej vojne. Stalo sa tak až na prelome tisícročí a v roku 2001 bol do prevádzky uvedený úsek Karlovac – Vukova Gorica. Výstavba diaľnice do Splitu následne nabrala rýchle tempo a v roku 2003 stavbári odovzdali do užívania úsek Vukova Gorica – Tunel Mala Kapela a Gornja Ploča – Zadar. Nasledujúci rok bol dobudovaný chýbajúci úsek Tunel Mala Kapela – Gornja Ploča a boli otvorené aj ďalšie dva úseky Zadar – Pirovac a Vrpolje – Dugopolje. 26. júna 2005 diaľnicu skompletizovali otvorením Tunela Mala Kapela a úseku Pirovac – Vrpolje. Výstavba diaľnice medzi dvoma najväčšími mestami krajiny tak, nerátajúc úsek po mesto Karlovac otvorený v 70. rokoch, trvala len 6 rokov. Výstavba úseku od Karlovacu po Split si vyžiadala investíciu 17 miliárd chorvátskych kún, čo je približne 2,2 miliardy €.
Výstavba diaľnice však pokračovala ďalej s cieľom dosiahnuť mesto Dubrovník a spojiť tak centrálne Chorvátsko s južnou časťou Dubrovnícko-neretvianskej župy, ktorá je od zvyšku krajiny oddelená úzkym pobrežným pásom Bosny a Hercegoviny. 27. júna 2007 bol otvorený úsek Dugopolje – Šestanovac, ktorým sa obchádza problémový úsek Jadranskej magistrály v meste Omiš. 22. decembra 2008 bol otvorený úsek Šestanovac – Ravča. Zatiaľ poslednými otvorenými časťami sú úsek Ravča - Vrgorac, ktorý bol otvorený 30. júna 2011 a Vrgorac – Ploče, otvorený 20. decembra 2013, čím celková dĺžka vzrástla na 480,7 kilometra.
{| class="wikitable" |bgcolor="#c9c9c9"| Roky výstavby ||bgcolor="#c9c9c9"| Úsek ||bgcolor="#c9c9c9"| Dĺžka ||bgcolor="#c9c9c9"| Dátum otvorenia ||bgcolor="#c9c9c9"| Celková dĺžka |- | align="left" | 1970 || colspan="3"|Začiatok stavebných prác || align="center" | |- | align="left" | 1970 – 1972 ||Záhreb – Karlovac || align="center" | || align="center" | || align="center" | |- | align="left" | 1999 – 2001 || Karlovac – Vukova Gorica || align="center" | || align="center" | || align="center" | |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | ||bgcolor="#c9c9c9" colspan="3" align="left"| Celkom za roky 1972 – 2001 ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | |- | align="left" | 2001 – 2003 || Vukova Gorica – Bosiljevo 2 || align="center" | || align="center" | 26.6.2003 || align="center" | |- | align="left" | 2001 – 2003 || Bosiljevo 2 – Tunel Mala Kapela || align="center" | || align="center" | 30.6.2003 || align="center" | |- | align="left" | 20011 – 2003 || Gornja Ploča – Zadar 2 || align="center" | || align="center" | 30.6.2003 || align="center" | |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| Celkom za roky 2001 – 2003 ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | |- | align="left" | 2002 – 2004 || Tunel Mala Kapela – Gornja Ploča || align="center" | || align="center" | 15. – 24. 7. 2004 || align="center" | |- | align="left" | 2002 – 2004 || Zadar 2 – Pirovac || align="center" | || align="center" | 30.6.2004 || align="center" | |- | align="left" | 2002 – 2004 || Vrpolje – Dugopolje || align="center" | || align="center" | 30.6.2004 || align="center" | |- | align="left" | 2001 – 2005 || Tunel Mala Kapela || align="center" | || align="center" | 26.6.2005 || align="center" | |- | align="left" | 2002 – 2005 || Pirovac – Vrpolje || align="center" | || align="center" | 26.6.2005 || align="center" | |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| Celkom za roky 2004 – 2005 ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | |- | align="left" | 2005 – 2007 || Dugopolje – Šestanovac || align="center" | || align="center" | 27.6.2007 || align="center" | |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| Celkom za roky 2006 – 2007 ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | |- | align="left" | 2006 – 2008 || Šestanovac – Ravča || align="center" | || align="center" | 22.12.2008 || align="center" | |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| Celkom za roky 2008 - 2010 ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | |- | align="left" | 2007 – 2011 || Ravča – Vrgorac || align="center" | || align="center" | 30.06.2011 || align="center" | |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| Celkom za rok 2011 ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | |- | align="left" | 2007 – 2013 || Vrgorac – Ploče (– Metković) || align="center" | || align="center" | 20.12.2013 || align="center" | |- | align=left" | 2008 – 2022 || Pelješac – Brijesta || align="center" | || align="center" | 26.07.2022 || align="center" | |- |bgcolor="#c9c9c9" align="left" | || colspan="3" bgcolor="#c9c9c9" align="left"| Celkom za roky 2013 – 2022 ||bgcolor="#c9c9c9" align="center" | |} 1 – Tunel Sveti Rok a Most Maslenica už od roku 1993
Výjazdy a križovatky Všetky výjazdy a križovatky na diaľnici A1 sú mimoúrovňové a väčšina z nich je trúbkovitého tvaru.
Na diaľnici sa nachádza v súčasnosti 29 výjazdov a dve križovatky. Prvou križovatkou je Lučko (1) neďaleko Záhrebu, ktorá spája diaľnicu A1 s diaľnicou A3. Druhá sa nachádza neďaleko obce Bosiljevo (6) a na A1 sa tam napája diaľnica A6.
Výjazdy slúžia na opustenie diaľnice a následné napojenie na štátnu, resp. župnú cestu. Výnimku tvorí výjazd Vučevica (24b), ktorý A1 spája lokálnu cestu 67061. Práve tento výjazd sa stal terčom kritiky, kvôli jeho nízkemu využitiu. Počas letnej sezóny ho denne využijú rádovo len desiatky vozidiel, zatiaľ čo okolité výjazdy až tisícky.
Medzi najnovšie vybudované výjazdy patrí výjazd Donja Zdenčina (1a) neďaleko Záhrebu, ktorý bol vo výstavbe od 13. mája 2009. Hlavným dôvodom jeho výstavby bolo zlepšenie napojenia juhozápadnej časti Záhrebskej župy na chorvátsku diaľničnú sieť. Stavba bola odovzdaná do užívania za prítomnosti predsedníčky vlády Chorvátska Jadranky Kosorovej dňa 21. novembra 2010.
Ďalším dodatočne vybudovaným výjazdom je výjazd Novigrad na Dobri (4) medzi Karlovacom a Bosiljevom. Jeho výstavba sa začala 20. marca 2009 a hoci bolo jeho dokončenie pôvodne plánované na rok 2013, dokončiť a sprevádzkovať sa ho podarilo dňa 29. júna 2012, teda pred začiatkom letnej turistickej sezóny. Otvorením výjazdu sa výrazne zlepšilo napojenie Slovinska na diaľnice A1 a A6, hlavné prístupové cesty k Jadranskému pobrežiu.