thumb|Najväčší britský Malletov mažiar kalibru 32 palcov (914mm) z roku 1857, výbušné gule v popredí boli naplnené 217 kg čierneho strelného prachuthumb|Americký mažiar z roku 1864 thumb|Mažiar Škoda vzor 1911 kalibru 305mm thumb|Samohybný mažiar Karl (Gerät 040) - v popredí strela, na pozadí samotný mažiar a muničné vozidlo pre dve strely
Mažiar je ťažká delostrelecká zbraň s krátkou a masívnou drážkovanou alebo hladkou hlavňou, ktorá strieľa (takmer) výhradne hornou skupinou uhlov. Používal sa ako obliehacie alebo pevnostné delo pri dobýjaní a obrane pevností. Dĺžka hlavne je spravidla menej než 15 kalibrov.
Staré obliehacie mažiare mali krátku a veľmi masívnu hlaveň so zúženou komorou. Nabíjali sa ústím hlavne a vystreľovali výbušné strely plnené strelným prachom.
Modernejšie mažiare sa používali počas I. svetovej vojny, predovšetkým na západnom fronte, pri dobýjaní belgických a francúzskych pevností a opevnení, ale i na talianskom fronte.
Mažiare majú krátku hlaveň, ktorej dĺžka spravidla neprevyšuje 15 kalibrov a často je menej ako 10 kalibrov. Pri boji proti pevnostiam spoliehajú na to, že strela vystúpi do výšky a odtiaľ bude padať takmer kolmo voľným pádom, pričom získa dostatočnú rýchlosť a energiu na prerazenie betónových a železobetónových stropov pevnostných objektov. Z toho dôvodu sú tiež strely (granáty) pre mažiare veľmi ťažké – ťažšie ako súdobé letecké bomby.
Napríklad mažiar Škoda vzor 1911 kalibru strieľal strely (granáty) s hmotnosťou na vzdialenosť a strely s hmotnosťou na vzdialenosť . Rýchlosť streľby bola okolo 10 rán za hodinu.
Jednou z posledných armád, ktoré používala mažiare, bola nemecká armáda počas II. svetovej vojny. Zaviedla ťahaný 211mm (21cm/L29) mažiar 18, s dostrelom 16725 metrov a dĺžkou hlavne 29 kalibrov (na mažiar veľmi dlhá hlaveň). Samohybný mažiar Karl (Gerät 040) mal kaliber /L8,45 (neskôr prestavaný na kaliber /L13 – Gerät 041) a mal byť použitý počas západného ťaženia proti pevnostiam Maginotovej línie, neskôr boli nasadené proti Brestskej pevnosti a pri bojoch o Sevastopoľ a nakoniec počas Varšavského povstania. Používal dva typy protibetónových granátov – o hmotnosti 1,7 tony, s náplňou trhaviny a s dostrelom 4,2 – a s hmotnosťou 2,18 tony, náplňou trhaviny a dostrelom 2,8 – , a trhavý granát s hmotnosťou a náplňou trhaviny a dostrelom 4,2 – . Pracovná náplň bola premenlivá 32 – strelného prachu a počiatočná rýchlosť striel bola 190 – 290 ms−1. Protibetónové granáty prebíjali hrubý železobetón alebo hrubý oceľový pancier. Gerät 041 kalibru mal dlhšiu hlaveň a vystreľoval ľahšie granáty na vzdialenosť až . Bolo vyrobených šesť vozidiel so zbraňou kalibru a jedno so zbraňou , každé vážilo viac ako 120 ton. Jedno (jediné?) zachované vozidlo sa nachádza v ruskom tankovom múzeu Kubinka pri Moskve.
Po druhej svetovej vojne sa mažiare prestali používať.
Iné projekty
Kategória:Delostrelectvo Kategória:Obliehacie zbrane