náhľad|Pamätná tabuľa na evanjelickej fare v Brezne Karol Kuzmány (* 16. november 1806, Brezno – † 14. august 1866, Štubnianske Teplice) bol významný slovenský spisovateľ, novinár a estetik, priekopník slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľ a v rokoch 18631866 podpredseda Matice slovenskej, evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Rodina otec: Ján Kuzmány, literárne činný evanjelický farár matka: Zuzana rod. Prievidzká syn: Karol Ladislav Kuzmány, Pavol Michal Kuzmány, Peter Ján Kuzmány dcéra: Ľudmila (1839-63), manželka Jána Jesenskéhohttps://www.geni.com/people/%C4%BDudmila-Jesensk%C3%A1-Ga%C5%A1par%C3%A9/6000000036290665795, Hermínahttps://www.geni.com/people/Herm%C3%ADna-Kuzm%C3%A1nyov%C3%A1/6000000036290520940, Flórahttps://www.geni.com/people/Fl%C3%B3ra-Lang/6000000036290521631https://www.maticaroznava.sk/?p=7373 manželka: Karolína Zuzana rod. Kellnerová
Životopis Vzdelanie začal získavať v rodisku, na gymnaziálnych štúdiách v Dobšinej a na Gemeri (18171822) si osvojil aj znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny. V roku 1822 prišiel do Bratislavy na lýceum, a jeho pobyt tu ho posilnil v národnom povedomí a rozšíril jeho znalosti o minulosti a prítomnosti slovanských národov. Už tu bol ovplyvnený učením Jána Kollára o slovanskej vzájomnosti. Ako vychovávateľ v rodine Jána Prónay v novohradskom Romháni sa naučil po francúzsky. Tieto znalosti využil aj v Hronke, kde sa častejšie odvolával na francúzsku literatúru.
V roku 1828 odišiel na univerzitu do nemeckej Jeny, kde vtedy študovalo veľa Slovákov. Tu mal na neho najväčší vplyv profesor filozofie Jakub Fridrich Fries, ktorého názory nachádzame aj v Kuzmányho neskorších estetických štúdiách (O kráse), ako aj profesor histórie Heinrich Luden. Ako väčšina štúrovcov aj on prijal filozofické názory Heglove a odmietal kantovskú filozofiu.
Po návrate z Nemecka sa stal profesorom kežmarského gymnázia (18291830) a vedúcim spolku slovenských študentov. V rokoch 18301832 pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. Po roku 1832 pôsobil ako farár v Banskej Bystrici, kde začal aj roku 1836 vydávať Hronku. Ona mala tiež čeliť rozkolísanosti v oblasti spisovného jazyka a upevňovať pozície spisovnej češtiny aj na Slovensku. Preto sa aj Kuzmány vzdal spolupráce s vydavateľmi literárneho almanachu Zora, ktorý prinášal príspevky v bernolákovskej slovenčine, hoci sám prispel do jej prvého zväzku. Kuzmány Hronku, ktorá vychádzala tri razy do roka, začal vydávať bez akýchkoľvek redaktorských skúseností.
V rokoch 18491860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, 1860 patentálny superintendant, sprvu sídlil v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine.náhľad|Hrob Karola Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine Tvorba náhľad|Dr. Karol Kuzmány (busta) v bratislavskej Matici slovenskej Kuzmányho literárna tvorba členená na prózu, poéziu i literárnu estetiku, ako aj na vydávanie literárneho časopisu, spadá do rokov jeho mladosti. Písal reflexívne a vlastenecké básne, napísal spoločenský román v listoch pod názvom Ladislav, idylický epos Běla a estetickú rozpravu O kráse. Svojim literárnym časopisom Hronka rozvíjal aj kultúrny život stredného Slovenska, ktorý upadol po zániku „Učenej spoločnosti banského okolia“. V dobe neoabsolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu univerzitného profesora teológie a neskôr superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa aj úplne odmlčal. V období bachovského absolutizmu pôvodca návrhu na usporiadanie evanjelickej cirkvi v Uhorsku.
Napísal tiež v nemeckom jazyku odborné práce o cirkevnom práve. Venoval sa aj prekladaniu zo svetovej literatúry.
Tento muž patrí nesporne k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Bol znalec literatúry, talentovaný básnik, estetik i schopný organizátor a novinár. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Dielo 1834 – Hrání fantazie, cyklus 13 sonetov, ktorými sa hlásil ku Kollárovmu dielu 1835 – Modlitby 1835 – Pod okýnkem, baladická báseň 1835 – Píseň prostonárodnjá, báseň 1836 – Běla, epos 1838 – Lučatinská víla, balada 1838 – Evanjelický funebrál 1840 – Život dra Martina Luthera 1842 – Zpěvník, je jedným z tvorcov tejto zbierky náboženských piesní (prispel 94 piesňami) 1845 – Katechyzmus evanjelický 1848/1849 – Kto za pravdu horí 1856/1860 – Praktische Theologie der evangel. Kirche augsb. Und helvet. Conf., trojzväzkové dielo univerzitných prednášok 1863 – O pohanstve a křestu slovenskeho národa
Ocenenie Zlatá medaila pruského kráľa za vedu a umenie (1856) čestný mešťan mesta Martin (1863)https://zlatyfond.sme.sk/dielo/992/Bujnak_Dr-Karol-Kuzmany-Zivot-a-dielo/22
Zaujímavosti Pozoruhodná je Kuzmányho vlastenecká poézia, z ktorej báseň Sláva šľachetným je známa ako národná hymnická pieseň Kto za pravdu horí.
V rámci cyklu Dejiny kresťanstva vznikol v Slovenskej televízii v roku 2001 dokumentárny film o Karolovi Kuzmánym (scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko).https://www.fdb.cz/film/dejiny-krestanstva-karol-kuzmany/133528
Pamiatky hrob rodiny K. Kuzmányho na Národnom cintoríne v Martine pamätná tabuľa na rodnom dome v Brezne (od L. Majerského 1926) a na dome, v ktorom žil v Banskej Bystrici (1927) portrét (olej, 1870) a rukopisná pozostalosť v LAMS busta od F. Štefunka (1971)
Referencie
Literatúra Slovenský biografický slovník
Iné projekty
Externé odkazy Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Brezne; záznam číslo 99; pokrstený ako Carolus Kuszmányi Plné texty diel K. Kuzmányho
Kategória:Osobnosti Matice slovenskej Kategória:Slovenskí novinári Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Patentalisti Kategória:Superintendenti Kategória:Osobnosti z Brezna Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach Kategória:Osobnosti Evanjelického lýcea v Kežmarku Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine Kategória:Držitelia čestných doktorátov Viedenskej univerzity