Žleby sú obec v Česku v okrese Kutná Hora v Stredočeskom kraji, asi 18 km juhovýchodne od Kutnej Hory a 7 km východne od mesta Čáslav. 1. januára 2012 tu žilo 1 287 obyvateľov.
Dejiny Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1278. Meno majú Žleby od údolia rieky Doubravy, ktorá tu vytvorila hlboký žleb - žľab. Na mestečko boli Žleby povýšené v roku 1356, kedy boli vo vlastníctve cisára Karola IV. a bol im daný do znaku strieborný lev so zlatou korunkou, jazykom a zlatými pazúrmi v čiernom štíte. Písomnosti o tom sa nedochovali. Tento znak bol roku 1697 od neskoršieho majiteľa Žlebov slobodného pána z Kaisersteinu pozmenený a obdarený farbami zo znaku rodiny Kaisersteinovcov. Na čiernom štíte je lev zlatej farby a drží v labe zlatú ľaliu. V súčasnosti sa mesto vrátilo k pôvodným farbám znaku a ponechalo levovi striebornú ľaliu.
Prvá písomná správa o Žleboch je z roku 1278. V tomto storočí tu bol založený hrad Henrichom z Lichtenburku a dané počiatky panstva. V držaní hradu sa vystriedalo mnoho majiteľov aj niekoľko českých kráľov. Významnými rodmi boli Kaisersteinovci, Schönfeldovci a naposledy Auerspergovci. Do roku 1848 tvorilo žlebské panstvo 20 dedín.
Vyhľadávanou pamätnou budovou je v Žleboch štátny zámok s bohatými zbierkami zbraní a iných starožitnosti. Pôvodne gotický hrad bol v roku 1427 poničený husitmi, novo postavený pred rokom 1450, neskôr upravený renesančne, v roku 1754 barokovo, do dnešnej pseudogotickej podoby prestavaný v rokoch 1849-1886.
Ku kultúrnym pamiatkám ešte patrí pôvodne renesančný z 2. polovice 18. storočia barokovo prestavaný kostol Narodenia Panny Márie s hrobkou, zvonica, kaplnka Najsvätejšej Trojice, pseudogotická radnica z roku 1881, mariánsky stĺp, socha svätého Jána Nepomuckého a domy čp. 63, 119, 120.
Pri zámku je rozsiahly anglický park. K Žlebom patrí osada Markovice. V nej sú ako pamiatky zapísané gotický kostol svätého Marka zo začiatku 14. storočia, areál zájazdového hostinca čp. 91, dvor a areál čp. 208 s hospodárskymi budovami z druhej polovice 18. storočia.
Územnosprávne začlenenie Dejiny územnosprávneho začleňovania zahrňujú obdobie od roku 1850 do súčasnosti.
V chronologickom prehľade je uvedená územno administratívna príslušnosť obce v roku, kedy k zmene došlo: 1850 zem česká, kraj Pardubice, politický okres Kutná Hora, súdny okres Čáslav 1855 zem česká, kraj Čáslav, súdny okres Čáslav 1868 zem česká, politický aj súdny okres Čáslav 1939 zem česká, Oberlandrat Kolín, politický aj súdny okres ČáslavAmtliches Deutsches Ortsbuch für das Protektorat Böhmen und Mähren 1942 zem česká, Oberlandrat Praha, politický aj súdny okres ČáslavNařízení ministra vnitra č. 185/1942 Sb. 1945 zem česká, správny aj súdny okres Čáslav 1949 Pardubický kraj, okres Čáslav 1960 Stredočeský kraj, okres Kutná Hora 2003 Stredočeský kraj, obec s rozšírenou pôsobnosťou Čáslav
Rok 1932 V meste Žleby (2183 obyvateľov, poštový úrad, telegrafný úrad, telefónny úrad, katol. kostol, žandárska stanica, zbor dobrovoľných hasičov) boli v roku 1932 evidované tieto živnosti a obchody:Adresář republiky Československé pro průmysl, živnosti, obchod a zemědělství, sestavila a vydala firma Rudolf Mosse, Praha 1932, svazek I, str. 1952-1953. (česky a německy)
lekár, autodoprava, bednár, biograf Sokol, tehelňa, cukrár, 5 obchodov s dobytkom, elektráreň, 3 holiči, 4 hostince, 2 hotely, hrnčiar, hudobná škola, kachliar, kapelník, kaviareň, klampiar, obchod s klobúkmi, 2 kolári, 2 kominári, 2 kováči, 6 krajčírov, liehovar, maliar, 3 mechanici, mlyn, natierač, pražiareň obilia, obchod s obuvou Baťa, 6 obuvníkov, 3 paliva, 2 pekári, píla, pohrebný ústav, 2 pokrývači, porodná asistentka, povozníctvo, povrazník, 2 roľníci, 7 mäsiarov, 3 sadári, sedlár, 11 obchodov so zmiešaným tovarom, Záložňa Žlebská, staviteľ, 2 obchody so strižním tovarom, studnár, výroba obuvníckych zvrškov, tesársky majster, 3 krajčírky, 4 trafiky, 4 stolári, veľkostatok Auersperg, 4 záhradníctva, 3 zámočníci, zubný ateliér
V obci Zehuby (prísl. Kamenné Mosty, 421 obyvateľov, samostatná obec sa neskôr stala súčasťou Žlebov) boli v roku 1932 evidované tieto živnosti a obchody:Adresář republiky Československé pro průmysl, živnosti, obchod a zemědělství, sestavila a vydala firma Rudolf Mosse, Praha 1932, svazek I, str. 1917. (česky a německy)
3 hostince, kapelník, kováč, 2 roľníci, 3 obchody so zmiešaným tovarom, 2 trafiky
Pamiatky Zámok Žleby Kostol Narodenia Panny Márie Stará náhrobná kaplnka Augspergov vedľa kostola Narodenia Panny Márie Kaplnka Najsvätejšej Trojice Zvonica na návrší pri základnej škole Božia muka Socha svätého Jána Nepomuckého Stĺp so sochou Panny Márie Pôvodná radnica Lipová aleja zo Žlebov smerom k už neexistujúcej novej Augspergskej hrobke (vybudovaná 1912, zrušená 1987) v Markoviciach
Významné osobnosti Ludmila Formanová - atlétka Karel Kněžourek - český pedagóg, prírodovedec, botanik, zoológ, entomológ a ornitológ
Doprava Dopravná sieť Pozemná komunikácia Obcou prechádza cesta II/337 Uhlířské Janovice - Čáslav - Žleby - Třemošnice - Seč. Železnica Obcou vedie železničná trať 236 Čáslav - Třemošnice. Je to jednokoľajná regionálna 17 km dlhá trať situovaná na rozhraní stredných a východných Čiech, končiaca na úpätí Železných hor pod zrúcaninou gotického hradu Lichnice. Prvá časť trate - Čáslav<>Žleby - bola otvorená roku 1880. Zostávajúci úsek zo Žlebov do Třemošnice o 2 roky neskôr (14. 2. 1882). Na trati možno nájsť niekoľko zaujímavostí vrátane úvraťovej stanice Žleby, prvého železničného telefónu na českých tratiach a unikátny, cez kilometer dlhý, súbeh železnice s cestou. Na území obce ležia dva stanice železnice: Žleby a Žleby zastávka. Verejná doprava 2011 Autobusová doprava Do obce viedli v pracovných dňoch autobusové spoje napr. do týchto cieľov: Běstvina, Čáslav, Prachovice, Třemošnice a Vrdy . Železničná doprava Po trati 236 jazdilo v pracovných dňoch 12 párov osobných vlakov, cez víkend 6 párov osobných vlakov.
Galéria
Referencie
Pozri aj Zoznam obcí v Česku
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka obce
Kategória:Obce okresu Kutná Hora