Prijateľný kompromis (Ján Praško nazýva túto metódu "asertívna obligácia") je asertívna komunikačná technika, jej cieľom je v prípade konfliktu záujmov dosiahnutie konsenzu.
Keďže asertivita neznamená prosté uskutočňovanie vlastných cieľov a víťazstvo na úkor partnera (moje víťazstvo - prehra partnera), naopak - zohľadňujeme jeho psychickú pohodu (víťazstvo moje i partnera)- a táto technika nám to umožňuje.
Použitie tejto metódy v sebe zahŕňa asertívnu odpoveď "nie" vyjadrenie pocitov vysvetlenie empatiu kompromis či konsenzus
Partner môže mať iné ciele ako ja (a môže byť pritom i rovnako asertívne zdatný). Ak neriskujeme našu sebaakceptáciu a pocit spokojnosti so sebou samým, je vhodné navrhnúť mu prijateľný kompromis. Ak by kompromis zasahoval do sebaúcty partnerov, nie je prijateľný a nie je riešením.
Príkladom môže byť napr. súhlas s určitým termínom výmeny tovaru, alebo dohoda typu niečo za niečo, možné je riešenie presunúť i na náhodu - hodíme si napr. korunou. O materiálnych cieľoch sa zjednávať dá, ak sa kompromis nedotýka sebaúcty vyjednávajúcich.
Iné projekty
Zdroje Ján Praško: Asertivita v partnerství M. J. Smith: When I say no, I feel guilty
Kategória:Asertivita Kategória:Ľudská komunikácia Kategória:Ľudské práva Kategória:Spoločnosť Kategória:Interpersonálne vzťahy Kategória:Sloboda