Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.
Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.
Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.he club is one of the most widely supported teams in the world. Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".
Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias."Real Madrid 1960 – the greatest club side of all time". BBC. 23 May 2011. Retrieved 19 March 2015."The great European Cup teams: Real Madrid 1955–60". The Guardian. 22 May 2013. Retrieved 19 March2015."Real Madrid 1955–1960". Football's Greatest. Retrieved 19 March 2015.
V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España."World Football: The 11 Most Successful European Clubs in History". Retrieved 22 January 2012. V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 15 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.Las competiciones oficiales de la CONMEBOL
Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím."The FIFA Club of the Century" (PDF). FIFA. 1 December 2000. Retrieved 11 May 2017. V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA."UEFA Team Ranking 2016" . xs4all.nl. 1 December 2000. Retrieved 22 May 2017."UEFA rankings for club competitions". UEFA. Retrieved 22 May 2017.
Slováci, ktorí pôsobili v klube Peter Dubovský
História
Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.
Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať. V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.
Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.
V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.
Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.
Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta, ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel. Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.
Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva. Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.
V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.
Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.
20092013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.
Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.
V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0! Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon. Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.
Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.
Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0. Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.
V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov. V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.