Robert Anthony Plant, CBE (* 20. august 1948, West Bromwich, Spojené kráľovstvo) je anglický rockový hudobník, skladateľ a spevák, ktorý sa preslávil účinkovaním v legendárnej hudobnej skupine Led Zeppelin. Jeho sólová kariéra trvá viac ako 30 rokov. Je považovaný za jedného z najlepších spevákov histórie rokenrolu a za toho kto ovplyvnil svojich nasledovníkov, medzi ktorými boli mená ako Freddie Mercury, Axl Rose a Chris Cornell.100 Greatest Singers Of All Time: Robert Plant Rolling Stone. Retrieved 30 June 2015 V roku 2006 ho heavy metalový časopis Hit Parader zvolil za „najlepšieho metalového speváka všetkých čias“.Hit Parader’s Top 100 Metal Vocalists Of All Time Theinsider.com. Retrieved 27 February 2011 V roku 2009 bol v hlasovaní rozhlasovej stanice Planet Rock označený za „najlepší hlas rocku“. V roku 2008 o redaktori časopisu Rolling Stone zaradili na 15. miesto ich zoznamu stovky najlepších spevákov všetkých čias. V roku 2011 Roberta Planta čitatelia Rolling Stone označili za najlepšieho zo všetkých sólových spevákov.
V osemdesiatych rokoch, po zániku Led Zeppelin, začal sólovú kariéru. Niektoré albumy nahral spolu s bývalým gitaristom skupiny Led Zeppelin, Jimmy Pageom.
Život a kariéra Mladosť a hudobné začiatky Robert Anthony Plant sa narodil 8 km severozápadne od Birminghamu v meste West Bromwich v anglickom grófstve West Midlands, v rodine Roberta C. Planta, kvalifikovaného stavebného inžiniera, ktorý počas 2. svetovej vojny pracoval v Royal Air Force. Jeho matka, Annia Celia Plantová, rodená Cainová, pochádzala z britského rómskeho etnika romanichalov. Robert Plant vyrastal v meste Kidderminster, Worcestershire. Už od útleho veku sa zaujímal o spev a rokenrolovú hudbu. Ako desaťročný rád napodobňoval spev Elvisa Presleya.
Ako tínedžer chodil Robert Plant do chlapčenského gymnázia, King Edward VI Grammar School for Boys v Stourbridge, kde začal rozvíjať svoj záujem o blues. Obdivoval rannú tvorbu hudobníkov ako bol Willie Dixon, či Robert Johnson. Ako šestnásťročný sa prestal venovať riadnemu štúdiu a odišiel z domu aby začal spievať v rôznych zoskupeniach bluesovej hudobnej scény stredného Anglicka.Led Zeppelin in Their Own Words compiled by Paul Kendall (1981), London: Omnibus Press. ISBN 0-86001-932-2, p. 14.Dave Lewis and Simon Pallett (1997) Led Zeppelin: The Concert File, London: Omnibus Press. ISBN 0-7119-5307-4, p. 10.Ian Fortnam, "Dazed & confused", Classic Rock Magazine: Classic Rock Presents Led Zeppelin, 2008, p. 38.
Medzi tých, ktorí v začiatkoch Roberta Planta najviac ovplyvnili patria Johnson, Bukka White, Skip James, Jerry Miller a Sleepy John Estes. Plant sa v tom čase neživil hudbou. V roku 1967 pracoval napríklad aj ako asfaltér v Birminghame v britskej stavebnej firme Wimpey, či krátko aj v predajni obchodného reťazca Woolworths Group v Halesowene. Popritom nahral aj tri single u CBS RecordsHammer of the Gods, by Stephen Davis ISBN 1-57297-306-4 (p.48-49) a spieval s mnohými skupinami, ako bola napríklad Crawling King Snakes, kde stretol bubeníka Johna Bonhama. Spolu potom hrali v kapele Band of Joy, v skupine ktorá vtedy spájala blues s novou vlnou psychedelických trendov.
Led Zeppelin
V roku 1968 gitarista Jimmy Page oslovil štúdiového hráča na gitary a speváka, Terryho Reida, aby ho požiadal o spoluprácu pri opätovnom rozbehnutí práve rozpadnutej skupiny The Yardbirds. Reid Pageovu ponuku odmietol a doporučil mu Roberta Planta, ktorého videl spievať na akademickom dni na strednej škole v Birminghame so školskou skupinou Obs-Tweedle. Pieseň, ktorú pred Pageom, Plant spieval bola „Somebody to Love“ od skupiny Jefferson Airplane. Page sa Planta opýtal, či nechce spievať s Yardbirds. Plant hovorí, že „vtedy vedel, že Yardbirds má za sebou viacero vystúpení v USA, bol presvedčený, že majú aj dosť veľké publikum, a tak sa mu to pozvanie zdalo zaujímavé“.Fortnam, Ian (2008). "Dazed & confused", Classic Rock Magazine: Classic Rock Presents Led Zeppelin, p. 39.
Obnovená verzia skupiny, ktorá začínala ako New Yardbirds, sa čoskoro premenovala na Led Zeppelin, kapelu, ktorej eponymný debutový album je niektorými hudobnými kritikmi považovaný za začiatok, hudobného štýlu, ktorý dnes poznáme ako „heavy metal“.The History of Rock 'n' Roll: The '70s: Have a Nice Decade. Spolu so skupinou Led Zeppelin Plant nahral ešte osem úspešných albumov a, medzi septembrom 1968 až letom roku 1980, absolvoval stovky vypredaných koncertov na celom svete.
V roku 1975 Plant a jeho vtedajšia manželka Maureen (v súčasnosti rozvedení) mali na gréckom ostrove Rodos vážnu dopravnú nehodu. Následkom tejto udalosti skupina Led Zeppelin musela prerušiť plánované koncertné turné a pár mesiacov rekonvalescencie využili na výrobu svojho siedmeho štúdiového album, Presence. V júli 1977 zomrel na infekčné ochorenie žalúdka, Plantov syn Karac. Plant prerušil turné po Severnej Amerike a vrátil sa do svojho domu v Midlands.Lewis, Dave (2003). Led Zeppelin: Celebration II: The 'Tight But Loose' Files, London: Omnibus Press. ISBN 1844490564, p. 54. Poctou mŕtvemu synovi mala byť aj skladba „All My Love“, ktorá vyšla na poslednom, ôsmom albume, ktorý skupina Led Zeppelin nahrávala spoločne a vydala v roku 1979 pod názvom In Through the Out Door, rok pred smrťou ich bubeníka, Johna Bonhama. Deviaty štúdiový album skupiny Led Zeppelin, Coda, kompilácia nepoužitých nahrávok z predchádzajúcich projektov, vyšiel v roku 1982, t.j. dva roky po ich oficiálnom rozpade.
Sólová kariéra (1982–súčasnosť) Začiatok a úspech (1982–1993) Krátko po smrti Johna Bonhama a následnom rozpade skupiny Led Zeppelin sa Plant zahrával myšlienkou, že zanechá hudobnú kariéru a začne sa venovať profesii učiteľa, alternatívnym systémom vzdelávania, ktorý sa nazýva Waldorfská pedagogika. K tomu, aby pokračoval v kariére sólového umelca ho povzbudil bývalý člen kapely Genesis a hráč na bicie nástroje Phil Collins, ktorý sa zároveň ponúkol, že by bol ochotný s ním hrávať. Plantovu sólovú kariéru začal jeho album Pictures at Eleven (1982), po ktorom v nasledujúcom roku, 1983, pokračoval ďalším projektom s názvom The Principle of Moments. Z týchto čias sólovej kariéry pochádzajú niektoré populárne nahrávky, ako napríklad „Big Log“ (hit v Top 20 roku 1983), „In the Mood“ (1983), „Little by Little“ (z albumu Shaken 'n' Stirred, z r. 1985), „Far Post“ (pôvodne len B-strana singlu „Burning Down One Side“, ktorú spopularizovali rozhlasové stanice vysielajúce AOR), „Tall Cool One“ (hit #25 z albumu Now and Zen, z r. 1988), neskôr aj „I Believe“ (album Fate of Nations, z r. 1993). Posledná menovaná skladba, podobne ako „All My Love“ od Led Zeppelin bola venovaná, jeho synovi Karacovi. thumb|Plant a Phil Johnstone v zákulisí festivalu v Glastonbury, 1993 Napriek tomu, že sa v tejto perióde svojej kariéry Robert Plant v playlistoch vyhýbal vystúpeniam so skladbami Led Zeppelin, jeho turné v roku 1983 (s Philom Collinsom) ako aj v roku 1985 sa často konali vo vypredaných arénach. V roku 1986 Plant spolu s ďalšími midlandskými umelcami hral na koncerte Birmingham Heart Beat Charity Concert.
Koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia sa Robert Plant autorsky podieľal aj na troch sólových albumoch, ktoré vydal hráč na klávesové nástroje a skladateľ, Phil Johnstone. Boli to projekty: : Now and Zen (r. 1988), Manic Nirvana (r. 1990) a v roku 1993 album Fate of Nations. Na albumoch spolupracovali aj Moya Brennan (zo skupiny Clannad) a gitarista Kevin Scott MacMichael (bývalý člen kapely Cutting Crew). Piesne z tretieho albumu spolu s niektorými klasikami od Led Zeppelin sa stali súčasťou setlistu, s ktorými títo hudobníci v roku 1993 vystúpili na hlavnom pódiu festivalu v Glastonbury.
Aj napriek rozpadu Led Zeppelin v roku 1980 Plant občas na rôznych projektoch spolupracoval s Jimmym Pageom. Patrila k nim v roku 1984 aj spolupráca s Jeffom Beckom, ktorá dostala názov The Honeydrippers. Vydali spolu album The Honeydrippers: Volume One a nahrali dva hity: coververziu pesne Phila Phillipsa, „Sea of Love“ a „Rockin' at Midnight“, pôvodne od Roya Browna
Dvojica sa spolu stretla aj pri výrobe Pageho sólového albumu Outrider, kým Page spolupracoval v tom istom roku na Plantovej sólovke, Now and Zen. Dňa 15. mája 1988 všetci spolu vystúpili ako Led Zeppelin na výročnom koncerte ku 40. výročiu hudobného vydavateľstva Atlantic Records. Na tomto koncerte Plant vystúpil aj ako osobitný sólista. Plant vystupoval ako hosť aj na ďalších akciách, medziiným aj v roku 1992 na štadióne vo Wembley so skupinou Queen s ktorou zaspieval piesne „Innuendo“, „Crazy Little Thing Called Love“, od kapely Led Zeppelin vtedy zahrali piesne „Kashmir“ a „Thank You“.
Page and Plant (1994–1998)
V roku 1994 hudobná dvojica, Page and Plant vydala album Unledded. Po vydaní albumu, v roku 1995, spolu absolvovali úspešné koncertné turné, v rámci ktorého sa predstavili aj na festivale v Glastonbury. Svoje bývalé partnerstvo v skupine Led Zeppelin po štrnástich rokoch špekulácií fanúšikov nakoniec uzavreli koncertnou kompiláciou, ktorá vyšla pod názvom No Quarter: Jimmy Page and Robert Plant Unledded. Bola to ich odpoveď aj na v tom čase módnu vlnu Unplugged projektov usporiadaných televíznou stanicou MTV. Dlho sa bránili zúčastniť sa na takomto projekte, no nakoniec sa časť akustického nahrávania konala v Maroku, kde s nimi účinkovali Egyptskí hudobníci a spievala aj britsko-ázijská hviezda Najma Akhtar. Album debutoval na štvrtom mieste popového rebríčka Billboardu. V roku 2014 dal tento nosič časopis Guitar World do zoznamu 50 najneznámejších ikonických albumov, ktoré vyšli v roku 1994. V roku 1998 Page and Plant vydali jediný hudobný album, ktorý mal originálne nahrávky pod názvom Walking into Clarksdale. Ich snaha nedopadla úspešne a tak sa Plant rozhodol vrátiť k sólovej kariére. Verzia piesne z tohto albumu, „Please Read the Letter“, ktorú Plant nahral s Alison Kraussovou získala v roku 2007 cenu Grammy za „nahrávku roka“.
Priory of Brion (1999–2000) Od polovice roku 1999 Plant vystupoval až do konca roku 2000 na niekoľkých menších podujatiach so svoju folk-rockovou formáciou, ktorú nazvali Priory of Brion.
V roku 1999 sa Plant zúčastnil na nahrávaní tribute albumu nevyliečiteľne chorému Skip Spencemu, bývalému členovi Jefferson Airplane, neskôr aj členovi skupiny Moby Grape. Výsledkom nahrávania bol album More Oar: A Tribute to the Skip Spence Album (Birdman, 1999), ktorý v svojom názve naznačoval titul jediného Skipovho sólového projektu, Oar (Columbia, 1969). Tribute album začínal piesňou „Little Hands“, ktorá bola Plantom naspievaná verzia zo Skipovho debutu. Ešte v začiatkoch Moby Grape, v rok 1967, kedy táto kapela vydala svoj eponymný album patril Plant medzi Spenceho obdivovateľov.Plant included "8:05", from the first Moby Grape album, as a B-side to a 1993 single; it is also included on the expanded reissue of his Fate of Nations album on Rhino Records. Plant performed "Hey Grandma" (also from the first Moby Grape album) live when with his pre-Led Zeppelin Band of Joy, during the 1967–1968 period. See Rare and Unrecorded Songs by Robert Plant and Led Zeppelin. See also "Robert Plant albums reborn with nine lives". News Release, Rhino Records, 20 September 2006. On the Sixty Six to Timbuktu collection (2003), Plant includes his version of Spence's "Little Hands", as well as "Naked If I Want To", another song from the first Moby Grape album.
V roku 2001 sa Plant podieľal aj na albume Volume 3: Further in Time, ktorý nahrala etno-trance formácia Afro Celt Sound System. Naspieval naň duet s waleskou folkovou speváčkou, Julie Murphyovou. Julie bola tiež medzi tými, ktorí sa zúčastnili Plantovho koncertného turné.
Strange Sensation (2001–2007) thumb|left|Plant so Strange Sensation na koncerte Green Man Festival (2007).