Disociácia je proces rozkladu látky na jednoduchšie molekuly, atómy, atómové skupiny alebo ióny. Typicky sa o disociácii hovorí v prípade kyselín, zásad alebo elektrolytov, môže však ísť napríklad aj o termickú disociáciu (termolýzu).
Disociáciu elektrolytu na ióny (vo vode alebo tavenine) prebieha podľa rovnice:
A_{a}B_{b} (aq) -> aA^{b+} (aq) + bB^{a+} (aq)
V roztoku sa z daného množstva látky len časť molekúl štiepi na ióny, ostatné zostávajú nedisociované. Pri kyselinách a zásadách, ktoré môžu byť rozpustené aj v nedisociovanej forme, sa udáva tzv. disociačná konštanta KA pre kyseliny a KB pre zásady, odvodená od rovnovážnej konštanty, ktorá udáva pomer koncentrácie disociovanej a nedisociovanej formy.
Disociačné konštanty
Disociačná konštanta závisí len od teploty.
Silné kyseliny Disociácia silných kyselín prebieha takmer úplne. Hodnota ich disociačných konštánt je Ka > 10-2. Medzi príklady silných kyselín patria , HI, HBr, HCl, alebo .
Slabé kyseliny Slabé kyseliny uvoľňujú vodíkové katióny (protóny) ťažko, preto je ich disociácia len čiastočná. Hodnota ich disociačných konštánt je KA > 10-4. Medzi príklady slabých kyselín patria HCN, , alebo .
Zásady Definicía disociačnej konštanty zásad je obdobná definícii disociačnej konštanty kyselín. Čím vyššia je disociačná konštanta kyseliny, tým nižšia je disociačná konštanta jej konjugovanej zásady a naopak.
Príklady disociácie Disociovať môžu napr. kyseliny, hydroxidy, soli, koordinačné zlúčeniny, voda a iné molekuly.
→ + + OH-
→ 2 H+ + 2-
→ Ba2+ + 2 OH-
→ + + Cl-
Mieru sily kyselín a zásad vyjadruje hodnota ich disociačných konštánt.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Fyzikálna chémia Kategória:Chemické reakcie