Oreopitekovité (Oreopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.
Vývoj Oddelili sa od základného kmeňa hominoidovcov (najneskôr) pred 18 – 20 mil. rokov (Nyanzapithecus vancouveringi). Cez ostrovy mora Tethys (predchodca Stredozemného mora) sa oreopitekovité niekedy medzi 14 – 10 mil. rokov dostali z Afriky na južné pobrežia Európy (Oreopithecus bambolii), kde žili na stromoch v močaristých pralesoch, po ústupe miocénnych pralesov však vyhynuli.
Miesta nálezov Prvým nálezom bola sánka druhu Oreopithecus bambolii z roku 1872 v uhoľnej bani v Toskánsku na Monte Bamboli. Na východoafrickom území sa v 70. – 80. rokoch našli nálezy oreopitekovitých na ostrovných lokalitách Maboko a Rusinga a na ďalších kenských lokalitách Fort Ternan a Kapsibor. V roku 1997 bol oznámený nález nového druhu Nyanzapithecus harrisoni na kenskej lokalite Nachola.
Charakteristika výška: , hmostnosť: max. hominoidným typom postkraniálneho skeletu a ultraštruktúrou zubnej skloviny sa podobajú dnešným hominoidovcom atypickým tvarom zubov -malý druhý rezák, predĺžené koruny stoličiek a pod. sa podobajú mačiakoidovcom krátky a široký chrup a dlhé horné končatiny lebka s malou kapacitou (max. ), krátkou kolmou tvárou a veľkými nadočnicovými oblúkmi
Klasifikácia a členenie Pokiaľ ide vyššiu klasifikáciu, ich zaradenie sa rôzni. V minulosti ich považovali za „uhoľných ľudí“, neskôr ich zaraďovali pod fosílne ľudoopice alebo medzi mačiakoidovce. Aj dnes sú zaraďované napr. medzi parapitekovce (Parapithecoidea).
Členenie: †Rod oreopitek (Oreopithecus) – jediný druh †Oreopithecus bambolii (vek 8 – 10 mil. rokov) †Rod Mabokopithecus – zaraďovaný aj do prokonzulovitých; jediný druh †Mabokopithecus clarki †Rod Nyanzapithecus – zaraďovaný aj do prokonzulovitých †bližšie neurčený člen oreopitekovitých z Fort Ternanu a Kapsiboru – vek 14 mil. rokov