František Lydie Gahura (* 10. október 1891, Zlín – † 15. september 1958, Brno) bol český architekt. Patrí medzi najvýznamnejších českých architektov, sochárov a medzi osobnosti slovenskej modernej architektúry v medzivojnovom období tvoriacich v duchu funkcionalizmu.
Štúdium 19021910 vyštudoval meštiansku školu a v Uherskom Hradišti sa vyučil štukatérskemu remeslu 19101914 študoval na Umělecko-priemyslovej škole v Prahe modelovanie u J. Drahoňovského 19141917 štúdium architektúry u J. Plečnika 19191923 pokračoval v štúdiu architektúry na Akadémii výtvarných umení u J. Kotěry
Život Hneď po ukončení štúdií bol Gahura zamestnaný na stavebnom oddelení firmy Baťa, kde pracoval do roku 1946. Do histórie vstúpil najprv ako sochár. K jeho raným dielam patrí socha J. A. Komenského a v roku 1920 sochy F. Bartoše a B. Němcovej. Až s určitým oneskorením sa začal uplatňovať ako architekt a urbanista. Na jeho schopnosti upozornil Tomáša Baťu, práve jeho profesor J. Kotěra, keď projektoval záhradnú obytnú štvrť pre zamestnancov továrni. V Gahurovej tvorbe sa spájal cit umelca s racionalizmom architekta-inžiniera, pripraveného plniť výtvarné idey v architektonickej praxi, ale aj teoreticky domýšľať a to vo všeobecnejšej rovine a riešiť aktuálne estetické problémy.
Keď v roku 1923 profesor Kotěra zomrel, zadal Baťa Gahurovi projekt dokončiť. Tak vznikol prvý čiastočný zastavovací plán zlínskej obytnej štvrti Letná a Tomáš Baťa v ňom našiel ideálneho partnera pre svoje zámery. Gahura postupne nakreslil zastavovacie plány ďalších zlínskych záhradných štvrtí. Vrcholom jeho urbanistickej tvorby bol Regulačný plán Veľkého Zlína z roku 1934, ktorý si udržal kontinuitu až do dnešných dní. Zaoberal sa celým Zlínskym regiónom. Bol autorom taktiež celej rady účelových stavieb.
V technickom rozvoji stavebníctva hľadal nový estetický výraz architektúry. Zaviedol zlínsky monolitický železobetónový skelet 6,15 x 6,15 so stĺpikmi kruhového prierezu a s výplňou z režných tehál, ktorý sa stal typizovanou konštrukčnou formou Zlína. V tridsiatich rokoch bol vymenovaný mestským architektom mesta Zlín, kde uskutočnil radu urbanistických projektov ako napr. projekt mestského centra (1937 – 1941). Jeho teoretická práca bola zavŕšená knihou Estetika architektúry (1943). Príkladom Gahurovho architektonického poňatia je budova dnešného Domu umenia (1932). V roku 1946 (po nútenom odchode zo Zlína) odišiel do Brna, kde pracoval ako zemský projektant a na sklonku života pracoval vo Výzkumnom ústave architektúry ako vedecký pracovník. V priebehu života získal veľa domácich a medzinárodných ocenení. F. L. Gahura spolu s V. Karfíkom boli zakladatelia zlínskej urbanistickej a architektonickej tradície.
Diela náhľad|Radnica, ZlínRadnica, Zlín, 192023 Obytné štvrte zamestnancov závodu Baťa, Zlín, 1923 Extrahárňa a sklad triesiel pre Baťovu továreň, Zlín, 1924 Situačný plán Baťových závodov, Zlín, 1925 niektoré továrenské budovy závodů Baťa, Zlín školy vo Vracově (1923), Čejči (1924), Loučce u Lipníka n. Bečvou (1926) Kostol, Miškovice, 1926 Rodinné domy vo štvrtiach Letná a Zálešná, Zlín, 19261929 Kaplnka, Kudlov u Zlína, 1927 náhľad|Pamätník Tomáša Baťu, ZlínNávrh domu služieb firmy Baťa, Brno, 1927 Baťova nemocnica, Zlín, 19271936 (spoluautor) Prospekt internátu, Zlín, 19271937 Zlínská nemocnica, 192730 Obchodný dom Baťa, Zlín, 192932 Masarykove školy vo Zlíně, 1928, budova odstránená v r. 1989 Vila Dr. Sázela, Piaristická 15, Trenčín, Slovensko, 19291930 Regulačný plán Otrokovice-Baťov, 1930 Kino pre 2500 diváků, Zlín, 193132 Budova Čs. Červeného kríža, Nitra, Slovensko, 1931 Busta a náhrobok Tomáša Baťu na lesním hřbitově ve Zlíně, 1932 Pamätník Tomáša Baťu, Zlín, 1933 Domovy mládeže a učňovské školy, Zlín, 19331938 územný plán Velkého Zlína, 1930 – 1934 a regionální plány zlínského okresu Návrhy riešenia námestia Práce, Zlín, 19351939 Študijné ústavy (I. a II.), Zlín,19361937 Štúdia ideálneho priemyselného mesta, 1936 – 1938 zastavovacie plány tovární a obytných kolónií Baťa, Chełmek (Poľsko), Ottmuth (Nemecko) a Vukovar (Juhoslávia) Návrh závodného ústavu národného zdravia, Zlín, 1940 Návrh Divadla pracujúcich, Zlín, 1940 Pomník J. A. Komenského, Zlín Základní škola, Bánov u Uherského Brodu, 19461951
Publikácie Estetika architektúry, 1943 odborné články v časopisoch Stavba, Stavitel, Volné směry...
Ocenenia GrandPrix Diplom d´Or Diplom Honoré (Paríž) 1957 Řád práce za celoživotné dielo
Použitá literatúra
Novák P.: Zlínská architektura 1900 – 1950, vyd.: agentúra ČAS 1993 Ševeček L.: Naše pravda, 1986 Staša E.: Kronika architektúry, 1984 Setnička, J.: Urbanismus – architektura závodů Baťa a.s. ve Zlíně, vyd. čas. Stavitel http://www.archiweb.cz
Iné projekty
Kategória:Českí architekti Kategória:Osobnosti zo Zlína Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe