Vuk Stefanović Karadžić (* 7. november 1787, Tršić, Smederevský sandžak – † 7. február 1864, Viedeň, Rakúske cisárstvo) bol významný srbský vzdelanec, lingvista, jazykovedec, historik, prvý srbský literárny kritik a zberateľ ústnej ľudovej tvorby. Je tiež reformátorom srbského jazyka.
Životopis Narodil sa v dedine Tršić pri Loznici. Meno Vuk, vlk po srbsky, získal po tom, čo všetci jeho súrodenci zomreli na tuberkulózu. Čítať a písať sa naučil od svojho príbuzného Jeftu Savića. Ďalšie vzdelanie získal v Loznici a v kláštore Tronoša, neskôr pokračoval vo vzdelávaní ako samouk. Zúčastnil sa na srbských povstaniach proti Turkom a napísal o nich viacero správ. V roku 1813 po porážke prvého z povstaní odišiel do Viedne, kde napísal svoje najdôležitejšie práce. Za svoju prácu dostával málo peňazí a žil v chudobe. Zomrel v roku 1864 vo Viedni.
Dielo Reforma srbského písma Reformoval srbský jazyk a štandardizoval srbskú abecedu. Zaviedol zásadu Piši kao što govoriš i čitaj kao što je napisano. (Píš, ako hovoríš, a čítaj, ako je napísané).
Zo staroslovanskej abecedy Karadžić použil nasledujúcich 24 písmen:
-{А а}- -{Б б}- -{В в}- -{Г г}- -{Д д}- -{Е е}- -{Ж ж}- -{З з}- -{И и}- -{К к}- -{Л л}- -{М м}- -{Н н}- -{О о}- -{П п}- -{Р р}- -{С с}- -{Т т}- -{У у}- -{Ф ф}- -{Х х}- -{Ц ц}- -{Ч ч}- -{Ш ш}-
K ním pridal: -{Ј ј}-, -{Љ љ}-, -{Њ њ}-, -{Ћ ћ}-, -{Ђ ђ}- a -{Џ џ}-
A vyhodil: Ѥ ѥ (је) Ѣ, ѣ (јат) І ї (и) Ы ы (и) Ѵ ѵ (и) Ѹ ѹ (у) Ѡ ѡ (о) Ѧ ѧ (ен) Я я (ја) Ю ю (ју) Ѿ ѿ (от) Ѭ ѭ (јус) Ѳ ѳ (т) Ѕ ѕ (дз) Щ щ (шч) Ѯ ѯ (кс) Ѱ ѱ (пс) Ъ ъ (tvrdý polohlas) Ь ь (mäkký polohlas)
Ľudové spevy Vuk Stefanović Karadžić má veľkú zásluhu na tom, že sa nám zachovali srbské epické spevy. Podobne ako Dobšinský u nás alebo Afanasjev v Rusku, Karadžić ich zozbieral a vydal niekoľko zväzkov srbskej ľudovej prózy a ľudových básní, ktoré vyvolali v Európe veľký ohlas. Oboznamoval sa s nimi Jacob Grimm, prekladali ich najväčší súdobí básnici: Goethe, Puškin, Mickiewicz a písali o nich mnohí iní európski učenci, okrem iných aj Ľudovít Štúr. Keď zbieral tieto srbské junácke spevy, boli ešte živé a stále vznikali nové ako reakcia na aktuálne dianie v krajine. Pochádzajú nielen zo Srbska, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Dalmácie a Čiernej Hory.
Hlavné diela Početni udžbenik srpskog jezika (1814) Rječnik srpskog jezika (1818, 1852) Novi zavjet (preklad do srbčiny; 1847) Srpske narodne priče (1821, 1853, 1870) Srpsko epsko pjesništvo (1845) a iné
Iné projekty
Zdroje
Externé odkazy Informácie o jeho hrobe (vo Viedni)
Kategória:Srbskí spisovatelia Kategória:Srbčina Kategória:Osobnosti na juhoslovanských bankovkách