2024

Rok 2024 (MMXXIV) bol priestupný kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v pondelok 1. januára a skončil v utorok 31. decembra.

Udalosti 1. január – Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sa všetky pripojili k BRICS 1. január – zemetrasenie s magnitúdou 7,5 a následné silné dotrasy usmrtili najmenej 203 ľudí v strednom Japonsku v prefektúre Išikawa 3. január – dva výbuchy v iránskom meste Kermán pri hrobe generála Kásema Solejmáního zabili najmenej 103 osôb a ďalších približne 140 osôb utrpelo zranenia 7. január – víťazkou parlamentných volieb v Bangladéši sa po piatykrát stala súčasná premiérka Hasína Vadžídová so svojou Ľudovou ligou (AL). Kritici a ľudskoprávne organizácie označili tieto voľby za frašku a spochybnili legitímnosť hlasovania, keďže Vadžídová nemá žiadnych významných vyzývateľov. 13. január – prezidentské voľby na Taiwane vyhral Laj Čching-te, kandidát Demokratickej pokrokovej strany a bývalý viceprezident. 14. január – dánska kráľovná Margaréta II. abdikovala zo svojej funkcie, na trón nastúpil jej syn Frederik X. 19. január – pristávací modul japonskej misie SLIM ako prvé japonské teleso mäkko dosadol na mesačný povrch a s ním aj dva malé rovery 25. január – dron Ingenuity na Marse, prvý vrtuľník na inej planéte, ukončil z dôvodu poškodenia vrtule svoju misiuhttps://kosmonautix.cz/2024/01/neuveritelny-pribeh-vrtulniku-ingenuity-skoncil/ 28. január – v prvom kole prezidentských volieb vo Fínsku zvíťazil bývalý premiér Alexander Stubb a postúpil do druhého kola. Spolu s ním postúpil aj druhý v poradí exminister zahraničných vecí Pekka Haavisto 7. február – predčasné prezidentské voľby v Azerbajdžane vyhral opätovne Ilham Alijev, ktorý krajinu vedie už od roku 2003. 8. február – v parlamentných voľbách v Pakistane vyhrala strana bývalého premiéra Imrana Chána. 10. február – maďarská prezidentka Katalin Nováková odstúpila z funkcie v súvislosti s kauzou amnestie muža odsúdeného za utajovanie prípadu sexuálneho zneužívania v detskom domove. Formálne Nováková zostáva prezidentkou až do hlasovania parlamentu. 11. február – v druhom kole prezidentských volieb vo Fínsku vyhral s 51,6% bývalý premiér Alexander Stubb. 14. február – v prezidentských voľbách v Indonézii vyhral už v prvom kole bývalý indonézsky generál Prabowo Subianto so ziskom 96,2 milióna hlasov, čiže 58,61 percenta. Na druhom mieste skončil bývalý guvernér hlavného mesta Jakarta Anies Baswedan, ktorý získal 24,9 percenta hlasov. 26. február – maďarský parlament ratifikoval vstup Švédska do NATO a zároveň v tajnej voľbe zvolil diplomata a ústavného právnika Tamása Sulyoka za prezidenta Maďarska. 1. marec Alexander Stubb bol inaugurovaný za 13. prezidenta Fínska. V prvom kole iránskych parlamentných volieb zvíťazili zástancovia tvrdej línie, volebná účasť bola na úrovni 41%, najnižšia od islamskej revolúcie v roku 1979. 7. marec – Švédsko sa oficiálne stalo 32. členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). 10. marec – predčasné parlamentné voľby v Portugalsku vyhrala opozičná konzervatívna Demokratická aliancia (AD) na čele s Luísom Montenegrom 17. marec – prezidentské voľby v Rusku vyhral súčasný prezident Vladimír Putin so ziskom 87,28 percenta hlasov 23. marec – prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku vyhral diplomat Ivan Korčok so ziskom 42,51 percenta hlasov. Do druhého kola postúpil aj predseda NR SR Peter Pellegrini so ziskom 37,02 percenta hlasov. 24. marec – v prvom kole prezidentských volieb v Senegale vyhral opozičný kandidát Bassirou Diomaye Faye so ziskom 54,28 % hlasov. Kandidát vládnej koalície Amadouo Ba získal 35,79 % hlasov. 31. marec – Bulharsko a Rumunsko vstúpili čiastočne do Schengenského priestoru. Zrušenie hraničných kontrol sa týka len leteckej a námornej dopravy, pozemná doprava kvôli vetu Rakúska zostala obmedzená. 6. apríl – druhé kolo prezidentských volieb na Slovensku vyhral Peter Pellegrini so ziskom 53,12 percenta hlasov pred Ivanom Korčokom, ktorý získal 46,87 percenta hlasov. 9. apríl – úplné zatmenie Slnka. Bolo ho možné sledovať len v Mexiku, Spojených štátoch a Kanade. 10. apríl – parlamentné voľby v Južnej Kórei, vyhrala opozičná Demokratická strana 17. apríl – parlamentné voľby v Chorvátsku vyhrala vládnuca konzervatívna Chorvátska demokratická únia (HDZ) premiéra Andreja Plenkovića. V 151-člennom parlamente získala 60 kresiel, zatiaľčo Sociálnodemokratická strana (SPD) vedená prezidentom Zoranom Milanovićom získala 42 kresiel. Krajne pravicové Hnutie za štátnosť sa umiestnilo na treťom mieste so 14 kreslami. 19. apríl – začiatok parlamentných volieb v Indii. 24. apríl – prvé kolo prezidentských volieb v Severnom Macedónsku. 7 – 11. máj – Eurovision Song Contest 2024, Švajčiarsko vyhralo s pesničkou "The Code". 8. máj – druhé kolo prezidentských volieb v Severnom Macedónsku, Gordana Siljanovska vyhrala so 69%. 10 – 26. máj – Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024, Česko ako hostiteľ vyhralo 29. máj – prebehli parlamentné voľby v Južnej Afrike 2. jún – V mexických prezidentských voľbách vyhrala s 59,75% Claudia Sheinbaumová, čím sa stane prvou ženou a osobou židovského pôvodu na tomto úrade. 5. jún – Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala po mnohých odkladoch nová kozmická pilotovaná loď Starliner 9. jún – predčasné parlamentné voľby v Bulharsku 25. jún – Návratová kapsula čínskej sondy Čchang-e 6 úspešne pristála vo Vnútornom Mongolsku s približne 2 kg vzoriek regolitu z odvrátenej strany Mesiaca. 4. júl – Vo všeobecných voľbách v Spojenom kráľovstve so 412 kreslami presvedčivo vyhrala Labouristická strana vedená Keirom Starmerom. Vládna Konzervatívna strana vedená premiérom Rishi Sunakom prišla o 244 kresiel, čím sa ukončila jej 14 ročná vláda. 9. júl – Z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala na svoj inauguračný let nová európska nosná raketa Ariane 6 13. júl – V meste Butler v Pensylvánii je na Donalda Trumpa, 45. prezidenta Spojených Štátov a predpokladaného kandidáta Republikánskej strany v prezidentských voľbách v roku 2024 neúspešne spáchaný atentát. 14. jún – 14. júl – Vo finále majstrovstiev Európy 2024 vo futbale vyhrali futbalisti Španielska, zdolali Anglicko 2 : 1. Pre Španielsko je to rekordný štvrtý titul. 26. júl – 11. august – Letné olympijské hry v Paríži 20. august – Európska sonda JUICE, ktorá má skúmať ľadové mesiace Jupitera, ako prvá sonda v histórii kozmonautiky vykonala dvojitý gravitačný manéver september – strednú Európu zasiahla tlaková níž Boris a spôsobila povodne 29. september – parlamentné voľby v Rakúsku prvýkrát od svojho vzniku vyhrala opozičná krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) kancelára Karla Nehammera a sociálnymi demokratmi (SPÖ). Do parlamentu sa dostali aj Zelení, ako aj liberálna strana NEOS. 1. október – Izraelské obranné sily oznámili v rámci svojho konfliktu proti Hizballáhu inváziu do južného Libanonu. V reakcii na to spustil Irán raketový útok na Izrael. 6. október – v prezidentských voľbách v Tunisku zvíťazil úradujúci prezident Kajs Saíd, ktorý získal vyše 90 percenta odovzdaných hlasov. Za Saídom výrazne zaostal jeho najvýraznejší protikandidát Ajáší Zámmil, ktorý získal len 7,4 percenta hlasov. 13. október – V litovských parlamentných voľbách vyhrala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) so ziskom 19,5 % hlasov pred vládnym Vlasteneckým zväzom-Litovskými kresťanskými demokratmi (TS-LKD) premiérky Ingridy Šimonyté, ktorý získali 17,8 percenta hlasov. Nová populistická strana Úsvit Nemanu (Nemuno aušra) skončila tretia s 15 percentami. 20. október – Referendum o vstupe do EÚ v Moldavsku bolo úspešné. Za hlasovalo 50,46 percenta zúčastnených voličov, čo je o približne 14 000 voličov. Zároveň v prvom kole prezidentských volieb vyhrala úradujúca prezidentka Maia Sanduová so ziskom 42,3 percenta hlasov a v druhom kole si zmeria sily s proruským kandidátom Alexandrom Stoianoglom, ktorý dostal 26 percent platných hlasov. 26. október Izrael podnikol letecký útok na Irán, zameral sa na vojenské ciele v mestách Teherán, Chúzestán a Ílám. V parlamentných voľbách v Gruzínsku vyhrala vládna strana Gruzínsky sen. Opozičné strany a prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky volieb neuznali. 27. október – V japonských parlamentných voľbách vyhrala vládnuca Liberálno-demokratická strana, ktorá však s najhorším výsledkom od roku 2009 stratila svoju väčšinu v parlamente. 3. november – v druhom kole prezidentských volieb v Moldavsku vyhrala úradujúca proeurópska moldavská prezidentka Maia Sanduová. Sanduova získala celkovo 54 percent hlasov voličov a porazila proruského protikandidáta Alexandra Stoianogla. 5. november – prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických vyhral republikánsky kandidát Donald Trump. Trump porazil kandidátku demokratov Kamalu Harrisovú. 24. november – víťazom druhého kola prezidentských volieb v Uruguaji sa stal stredoľavicový opozičný kandidát Yamandú Orsi, ktorý v tesnom súboji porazil provládneho konzervatívneho politika Álvara Delgada. Orsi, ktorý bol miernym favoritom, získal 49,81 percenta a Delgado 45,90 percenta hlasov. 30. november – v predčasných parlamentných voľbách na Islande zvíťazila Islandská sociálnodemokratická strana (Samfylkingin) vedená Kristrún Mjöll Frostadóttirovou so ziskom 20,8 percenta hlasov voličov, pred liberálno-konzervatívnou Stranou nezávislosti premiéra Bjarniho Benediktssona, ktorá získala 19,4 percenta hlasov. Liberálna Reformná strana skončila tretia s 15,8 percenta hlasov. 7. december – päť rokov po ničivom požiari znovuotvorili v Paríži katedrálu Notre-Dame. 8. december – sýrsky povstalci vstúpili do mesta Damask a zvrhli režim prezidenta Bašára Asada. 14. december – v prezidenských voľbách v Gruzínsku bol zvolený bez protikandidáta kandidát strany Sila, krajne pravicový Micheil Kavelašvili. Nového prezidenta volil zbor voliteľov. 20. december – po teroristickom útoku na vianočných trhoch v Magdeburgu zomrelo 6 ľudí a 299 sa zranilo.

Nobelova cena za fyziku: John Hopfield, Geoffrey Hinton za chémiu: John M. Jumper, Demis Hassabis / David Baker za medicínu: Gary Ruvkun, Victor Ambros za literatúru: Han Kang za mier: Nihon Hidankjo za ekonómiu: Daron Acemoglu, Simon Johnson, James Alan Robinson

1. január – Pavel Vondra, český herec a dabér (* 1969) 1. január – Niklaus Wirth, švajčiarsky informatik, tvorca programovacích jazykov Euler, Pascal, Modula a ďalších (* 1934) 2. január – Cvi Zamir, izraelský vojak, v rokoch 1968 – 1974 riaditeľ Mosadu (* 1925) 4. január – Glynis Johnsová, britská herečka (* 1923) 4. január – Christian Oliver, nemecký herec, známy zo seriálu Kobra 11 (* 1972) 5. január – Nicholas Rescher, americký filozof, logik a teoretik vedy (* 1928) 6. január – Lajo Slimák, slovenský publicista, divadelník, hudobník, organizátor kultúrneho diania (* 1964) 7. január – Franz Beckenbauer, nemecký futbalista a futbalový tréner (* 1945) 9. január – James Kottak, americký bubeník ktorý pôsobil v hardrockovej skupine Scorpions (* 1962) 13. január – Jana Hlaváčová, česká herečka (* 1938) 16. január – David Gail, americký herec (* 1965) 21. január – Ivan Letko, slovenský herec (* 1934)

Źródło i licencja