Pieter Pauwel (Peter Paul) Rubens (* 28. jún 1577, Siegen, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 30. máj 1640, Antverpy, Republika siedmich spojených provincií) je považovaný za jedného z najvýznamnejších maliarov európskeho umenia, spolu s Rembrandtom van Rijn a za najvýznamnejšieho flámskeho maliara 17. storočia.

Životopis Narodil sa vo vestfálskom meste Siegen, v rodine úspešného antverpského protestantského advokáta, ktorý utiekol z Antverp pred náboženským útlakom. V roku 1589, dva roky po otcovej smrti, sa Rubens a jeho matka vrátili do Antverp, kde prestúpil ku katolíckej viere. Náboženské motívy patrili v jeho neskoršej práci k najvýznamnejším. V Antverpách ho jeho matka dala do školenia k najlepším miestnym maliarom.

V roku 1600 odišiel do Talianska, kde pôsobil ako dvorný maliar pre mantovského vojvodu Vincenza Gonzagu. Navštívil Benátky, Rím a Janov, študoval tu antické umenie a učil sa kopírovaním diel talianskych majstrov. Jeho štýl bol v tej dobe silne ovplyvnený Tizianom.

Po smrti jeho matky v roku 1608 sa Rubens vrátil do Antverp. O rok neskôr sa oženil s Isabelle Brantovou. Jeho obrazy Stavanie kríža (1610) a Snímanie z kríža (1611 - 1614) pre miestnu katedrálu Panny Márie ho zaradili medzi najuznávanejších flámskych maliarov.

Mnoho zákaziek dostal od francúzskeho kráľovského dvora, medzi nimi aj na sériu alegorických obrazov zo života Márie Medicejskej (teraz sú umiestnené v Louvri). Pre spracovanie veľkého množstva zákaziek, ktoré dostával, vytvoril v Antverpách dielňu, v ktorej s ním pracovali jeho žiaci z ktorých sa mnohí neskôr preslávili ako napríklad Anthonis van Dyck.

V rokoch 1621 až 1633 sa aktívne zúčastňoval na mnohých diplomatických rokovaniach. Španielsky kráľ Filip IV. ho poveril úlohou dosiahnuť zblíženie Španielska s Anglickom. Rubensovou zásluhou bola 15. novembra 1630 podpísaná mierová zmluva medzi Anglickom a Španielskom. Anglický kráľ Karol I. ho za toto úsilie pasoval na rytiera a bohato obdaroval.

V roku 1630, štyri roky po smrti svojej prvej ženy, sa znova oženil so šestnásťročnou Helenou Fourmetovou. Rubens mal tri deti so svojou prvou ženou Isabelle a päť detí s Helenou. Najmladšie dieťa sa narodilo osem mesiacov po jeho smrti. Zomrel vo veku 62 rokov a je pochovaný v kostole sv. Jakuba v Antverpách.

Práce náhľad| Herkules ako hrdinská cnosť prekonávajúca svár, 1632 – 1633 Známe sú najmä jeho biblické a mytologické akty. Sú namaľované v duchu barokovej tradície zobrazovania žien ako mäkkých, pasívnych a pre moderné oko veľmi sexualizovaných bytostí, zdôrazňujú koncepty plodnosti, túžby, fyzickej krásy, pokušenia a cnosti. Feministky sa domnievajú, že tieto obrazy nahých žien boli vytvorené s cieľom sexuálne osloviť jeho prevažne mužské publikum mecenášov, hoci ženský akt ako príklad krásy je v európskom umení tradičným motívom už po stáročia. Rubens s veľkou obľubou maľoval plnoštíhle ženy, čím vznikol termín ako „rubensovský“ alebo ‚rubenesovský‘ (niekedy „rubensesovský“). Jeho rozsiahly cyklus zobrazujúci Máriu Medicejskú sa zameriava na niekoľko klasických ženských archetypov, ako je panna, manželka, vdova a diplomatická regentka. Zahrnutie tejto ikonografie do jeho ženských portrétov spolu s jeho umením zobrazujúcim šľachtičné tej doby slúžilo na to, aby povýšil svoje portrétované ženy na úroveň a dôležitosť svojich mužských portrétov.

Rubensove zobrazenia mužov sú podobne štylizované, plné významu, ale celkom odlišné od jeho ženských objektov. Jeho mužské akty predstavujú vysoko atletických a veľkých mýtických alebo biblických mužov. Na rozdiel od jeho ženských aktov je väčšina mužských aktov zobrazená čiastočne nahá, pričom ich pred úplným odetím chránia šerpy, brnenia alebo tiene. Títo muži sa krútia, naťahujú, ohýbajú a chytajú: to všetko zobrazuje jeho mužské objekty zapojené do veľkej fyzickej, niekedy až agresívnej akcie. Pojmy, ktoré Rubens umelecky stvárňuje, ilustrujú muža ako mocného, schopného, silného a presvedčivého. Alegorické a symbolické námety, ktoré namaľoval, odkazujú na klasické mužské tropy atletizmu, vysokého úspechu, udatnosti vo vojne a občianskej autority. Mužské archetypy, ktoré sa ľahko vyskytujú na Rubensových obrazoch, zahŕňajú hrdinu, manžela, otca, občianskeho vodcu, kráľa a bojom unaveného muža.

Dielňa náhľad| Ecce Homo, alebo Kristus s tŕňovou korunou, 1612, Ermitáž, Petrohrad Obrazy z Rubensovej dielne možno rozdeliť do troch kategórií: tie, ktoré namaľoval sám, tie, ktoré namaľoval čiastočne (najmä ruky a tváre), a kópie, ktoré vznikli pod dohľadom podľa jeho kresieb alebo olejových skíc. Ako bolo v tom čase zvykom, mal veľkú dielňu s mnohými učňami a študentmi. Nie vždy bolo možné určiť, kto boli Rubensovi žiaci a asistenti, pretože Rubens ako dvorný maliar nemusel svojich žiakov registrovať v antverpskom cechu Svätého Lukáša. Bolo identifikovaných približne 20 Rubensových žiakov alebo asistentov, pričom existujú rôzne úrovne dôkazov, ktoré ich medzi nich zaraďujú. Zo zachovaných záznamov tiež nie je jasné, či konkrétna osoba bola žiakom alebo asistentom v Rubensovej dielni, alebo išlo o umelca, ktorý bol samostatným majstrom spolupracujúcim s Rubensom na konkrétnych dielach. Neznámy Jacob Moerman bol evidovaný ako jeho žiak, zatiaľ čo Willem Panneels a Justus van Egmont boli v záznamoch cechu evidovaní ako Rubensovi asistenti. Anthony van Dyck pracoval v Rubensovej dielni po tom, ako sa vyučil u Hendricka van Balena v Antverpách. Ďalší umelci, ktorí sú s Rubensovou dielňou spojení ako žiaci, asistenti alebo spolupracovníci, sú Abraham van Diepenbeeck, Lucas Faydherbe, Lucas Franchoys mladší, Nicolaas van der Horst, Frans Luycx, Peter van Mol, Deodat del Monte, Cornelis Schut, Erasmus Quellinus mladší, Pieter Soutman, David Teniers starší, Frans Wouters, Jan Thomas van Ieperen, Theodoor van Thulden a Victor Wolfvoet (II).

Prvky, ako sú zvieratá, krajiny alebo zátišia vo veľkých kompozíciách, často zadával odborníkom, ako boli maliari zvierat Frans Snyders a Paul de Vos, alebo iným umelcom, napríklad Jacobovi Jordaensovi. Jedným z jeho najčastejších spolupracovníkov bol Jan Brueghel starší. náhľad| Stará žena a chlapec so sviečkami, c. 1616/17

Vybrané výstavy

1936: Rubens and His times, Paríž 1997: The Century of Rubens in French Collections, Paríž 2004: Rubens, Palais des Beaux-Arts de Lille 2005: Peter Paul Rubens: The Drawings, Metropolitan Museum of Art, New York 2015: Rubens and His Legacy, Kráľovská akadémia, Londýn 2017: Rubens: The Power of Transformation, Kunsthistorisches Museum, Viedeň 2019: Early Rubens, Art Gallery of Ontario, Toronto, Fine Arts Museums of San Francisco

Stratené diela Medzi stratené diela Rubensa patria:

Ukrižovanie, namaľované pre kostol Santa Croce in Gerusalemme v Ríme, bolo dovezené do Anglicka v roku 1811. V roku 1812 bol vydražený na aukcii a potom znovu v rokoch 1820 a 1821, ale niekedy po roku 1821 sa stratil na mori. Jazdecký portrét arcivojvodu Alberta Zuzany a starších je dnes známy len z rytiny z roku 1620 od Lucasa Vostermana. Satyr, Nymfa, Putti a Leopardi je v súčasnosti známy len z rytiny. Judita stínajúca hlavu Holofernovi okolo roku 1609 známa len z rytiny Cornelisa Galleho staršieho z roku 1610. Medzi diela zničené pri bombardovaní Bruselu patria:

náhľad|Pokánená Magdaléna a jej sestra Marta, okolo roku , Kunsthistorisches MuseumMúzeum Kunsthistorisches

Ružencová Madona namaľovaná pre kráľovskú kaplnku dominikánskeho kostola Panna Mária ozdobená kvetmi svätej Anny, 1610, namaľovaná pre kostol bratov karmelitánov Triptych svätého Jóba, 1613, namaľovaný pre kostol svätého Mikuláša Kambýses vymenúva Otana za sudcu, Šalamúnov súd a Posledný súd, všetky pre Magistrátnu sieň

Pri požiari paláca Coudenberg bolo zničených niekoľko Rubensových diel, napríklad Narodenie Pána (1731), Klaňanie sa Troch kráľov a Letnice. Obrazy Neptún a Amfitríta, Videnie svätého Huberta a Diany a Nymfy prekvapené satyrami boli zničené pri požiari flakrovej veže vo Friedrichshaine v roku 1945. Obraz Únos Proserpíny bol zničený pri požiari Blenheimského paláca v Oxfordshire 5. februára 1861. Obraz Ukrižovanie s Máriou, svätým Jánom, Magdalénou, 1643 bol zničený počas anglickej občianskej vojny parlamentaristami v kráľovninej kaplnke v Somerset House v Londýne v roku 1643. Obraz Jazdecký portrét Filipa IV. Španielskeho bol zničený pri požiari kráľovského Alcázaru v Madride v roku 1734. Jeho kópia sa nachádza v galérii Uffizi. Kontinentálny Scipio bol zničený pri požiari Western Exchange, Old Bond Street, Londýn, marec 1836. Obraz Lov na leva bol odstránený Napoleonovými agentmi z paláca Schleissheim pri Mníchove v roku 1800 a neskôr bol zničený pri požiari v Musée des Beaux-Arts de Bordeaux. Údajný Rubensov obraz Portrét dievčaťa, ktorý sa vraj nachádzal v zbierke Alexandra Dumasa, bol vyhlásený za stratený pri požiari. Obraz Jazdecký portrét vojvodu z Buckinghamu (1625) a stropná maľba Vojvoda z Buckinghamu triumfujúci nad závisťou a hnevom (okolo 1625), ktoré neskôr vlastnil gróf z Jersey v Osterley Parku, boli zničené pri požiari v depozitári Le Gallais v meste Svätého Heliera na Jersey 30. septembra 1949. Portrét Filipa IV. Španielskeho z roku 1628 bol zničený pri zápalnom útoku v Kunsthaus Zürich v roku 1985. Portrét Georga Villiersa, okolo 1625. Tento obraz, ktorý bol takmer 400 rokov považovaný za stratený, bol znovuobjavený v roku 2017 v Pollok House v škótskom Glasgowe. Konzervátorské ošetrenie, ktoré vykonal Simon Rollo Gillespie, pomohlo preukázať, že dielo nie je neskoršou kópiou od menej významného umelca, ale ide o originál z ruky samotného majstra.

Galéria

Referencie

Pozri aj Les Plus Grands Belges

Iné projekty

Kategória:Flámski maliari Kategória:Barokoví maliari Kategória:Dvorní maliari Kategória:Osobnosti na belgických poštových známkach Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach