Alfréd Piffl (* 13. jún 1907, Kerhartice nad Orlicí – † 26. jún 1972, Bratislava) bol český architekt. Na architektúru nazeral predovšetkým z pohľadu archeológa, pamiatkára a historika. Do verejného povedomia vstúpil najmä ako záchranca Bratislavského hradu a mnohých iných známych slovenských pamiatok.

Začiatky Študoval na gymnáziu v Českej Třebovej. Odbornú vzdelanosť v oblasti architektúry a pozemného staviteľstva nadobudol na ČVUT v Prahe. Patril medzi excelentných študentov, vynikal mimoriadnym kresliarskym talentom, ktorý uplatnil hneď po absolvovaní základnej vojenskej služby, počas výkonu praxe v reklamnom oddelení firmy Baťa v Zlíne, kde navrhoval plagáty a pútače.

Kariéra V roku 1934, nastúpil na post kresliča v Štátnom archeologickom ústave v Prahe. Čoskoro bol povýšený do pozície asistenta Dr. Jaroslava Böhma, známeho archeológa, s ktorým spolupracoval na vykopávkach na Malom Hradisku v Prostějove. Toto dočasné zamestnanie bolo pre Piffla kľúčové, pretože sa mu archeológia stala celoživotnou záľubou.

K práci tvorivého, projektujúceho architekta sa dostal hneď po ukončení pôsobenia na archeologickom ústave. Popri zamestnaní pracoval na doktorskej práci z oblasti dejín architektúry. Obhájil ju s vyznamenaním v roku 1937. Roku 1938 pomáhal organizovať reprezentatívnu výstavu Pražský barok v Uměleckej besede. Po jej skončení získal prvé stále pracovné miesto, stal sa vedúcim stavebného úradu kniežaťa Lobkowicza v Bíline.

V roku 1939 sa oženil s Blaženou Drahnou, s ktorou mal dvoch synov. Do roku 1946 prešiel viacerými zamestnaniami. V období protektorátu pôsobil v Ústí nad Labem, po vojne sa vrátil do kúpeľov Bílina. Bol splnomocnencom Národnej kultúrnej komisie pre záchranu kultúrnych a umeleckých hodnôt, prednášal na ČVUT a na Akadémii výtvarných umení v Prahe.

V rokoch 1946 až 1947 zhromaždil v Ústí nad Labem pre Národnú kultúrnu komisiu zbierku umeleckých diel, ktoré na Ústecku zachránil pred zlodejmi majetku zanechaného sudetskými Nemcami.

Akademická pôda Roku 1946 sa stal súkromným docentom, taktiež zvíťazil v konkurze na post profesora dejín architektúry na novozaloženej Fakulte Architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej (FAPS). Na Slovensko prišiel Piffl v roku 1947. Neskôr bol vymenovaný vedúcim Ústavu dejín architektúry, v rokoch 1950 – 1952 zastával funkciu dekana, vôbec prvého v histórii FAPS.

Piffl mal veľmi kladný, ľudský prístup k študentom. Povodil ich po množstve pamiatok a archeologických nálezísk, výskumy v teréne v rámci fakulty spoločne realizovali v Banskej Štiavnici, Trnave, lokalite Šoldov či v dnes už nejestvujúcom Bratislavskom podhradí. Jeho najbližšími spolupracovníkmi - asistentmi boli Mikuláš Bašo, Ján Lichner a Daniel Majzlík.

S kolektívom spolupracovníkov spracoval podklady pre vyhlásenie prvých mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Bol jedným z iniciátorov záchrany a obnovy Bratislavského hradu, ktorého rekonštrukciu od roku 1952 viedol.

Bratislavský hrad

náhľad|Bratislavský hrad Najvýznamnejšie obdobie Pifflovho profesionálneho pôsobenia na území Slovenska je späté práve s hlavným mestom a Bratislavským hradom. Spoločne s maliarom Jankom Alexym sa zaslúžili o dnešnú podobu hradu. Obaja si rekonštrukciu hradu stanovili za prvoradú prioritu. Alexy sa venoval propagačnej a osvetovej činnosti, Alfréd Piffl skúmal a dokumentoval.

Na jar roku 1953 sa začalo zameriavanie hradných ruín a výskumy hradného areálu. Pri spracovávaní štúdie Pifflovi asistovali okrem kolegov architektov aj študenti. Na základe výskumov sa stanovili metódy pamiatkovej obnovy objektu. 21. apríla 1954 si do denníka Piffl zaznamenal: "...Tak sa začalo pracovať!" Štúdia rekonštrukcie bola v roku 1955 predvedená Povereníctvu kultúry. Práce pokračovali aj napriek neustálemu nedostatku pracovnej sily. Piffl verboval brigádnikov aj z radov študentov architektúry.

Obvinenie a uväznenie V auguste 1957 bol z dôvodov vykonštruovaného obvinenia z ohovárania spriatelenej mocnosti na 2 roky uväznený. O príčinách jeho zatknutia sa šírili legendy. Jednou z nich bola verzia o hradnej studni a vykopaní tajnej chodby pod Dunajom do Rakúska, kde vraj profesor odovzdal svojmu príbuznému kardinálovi Pifflovi klenoty z Korunovačnej veže (nikdy sa s ním však nestretol). Iná verzia hovorí o urazenej márnivosti človeka, ktorému profesor zabránil ako prvému vstúpiť do studne Bratislavského hradu.

Ťažko dnes zistíme, kto a z akých dôvodov spustil do pohybu mašinériu, ktorá navždy odohnala obľúbeného profesora od študentov a odstavila zanieteného pamiatkara od architektonických pamiatok. Obnovovacie práce na Hrade pokračovali ďalej. S novým tímom, v novom zložení. Bez Fakulty architektúry. Bez profesora Piffla. Na Bratislavský hrad ani do školy sa už nevrátil. Svoj údel znášal ťažko, ale s vyrovnanou pokorou a  humorom.

Boli mu odňaté všetky akademické tituly, dostal zákaz vstupu na fakultu. Po prepustení z väzenia prešiel niekoľkými podradnými zamestnaniami. Pracoval napríklad v panelárni v Trnávke a na národnom výbore v Senci, neskôr aj na stavebnom úrade v Pezinku. K výskumníckej činnosti sa oficiálne dostal až na sklonku života, a to prostredníctvom Archeologického ústavu SAV v Nitre. Dokumentoval nálezy na Devínskom hrade, Vodnej veži v Bratislave a Gerulate v Rusovciach. Ako vedúci výskumu zvyšku bratislavského Podhradia mohol pred jeho zbúraním dokončiť dokumentačné práce, ktoré začal s pomocou študentov fakulty architektúry vykonávať už v roku 1949. Zdokumentoval aj dnes už neexistujúce historické domy a ulice v Pezinku a Karlovej Vsi.

Dielo a ocenenia Je autorom niekoľkých kníh, viac ako tisícky obrazov, kresieb a litografií. V rokoch 1952 – 1957 bol členom redakčnej rady časopisu Pamiatky a múzeá.

V júni 2007 bol ocenený in memoriam cenou mesta Ústí nad Orlicí (rodné Kerhartice sú súčasťou tohto mesta).

Od roku 1991 nesie jeho meno ulica v Bratislavskej Petržalke.

Roku 2025 mu prezident Peter Pellegrini udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Referencie

Literatúra

Bencová, J.: Geometrizovaná zdanlivosť v Pifflových textoch o baroku, Zvláštny osud práce. In: Projekt, roč. 49, 2007, č. 5-6, s. 88-91. ISSN 1335-2180 Droppová, Z.: Zabudnutý záchranca. In: Reality 13, 2007, 12-14. Kvasnicová, M.: Príbeh profesora Piffla. In: Týždeň č. 34/2007. Minaroviech-Ratimorská, J.: Konferencia pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Alfreda Piffla (1907 – 1972). In: Informátor SAS (Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV), roč. XVIII (2007), č. 1-2, s. 8-9. Mrňa, Ľ.: Architekt Alfréd Piffl. In: Pamiatky a múzeá, roč. 41, 1992, č. 3, s. 42-43. Piffl, A.: Nález keramiky na Primaciálnom námestí v Bratislave. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1, 1952, č. 1, s. 64. Piffl, A.: K nálezu keramiky na Primaciálnom námestí v Bratislave. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1, 1952, č. 2, s. 63-65. Piffl, A.: K rekonštrukcii kostola v Bíni. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1, 1952, č. 4, s. 55-57. Piffl, A.: Výskum Bratislavského hradu. In: Pamiatky a múzeá, roč. 3, 1954, č. 4, s. 179-180. Piffl, A.: Mestská rezervácia v Banskej Štiavnici. In: Pamiatky a múzeá, roč. 6, 1957, č. 1, s. 29-32. Piffl, A.: Zápas s ruinami (autentické materiály z pozostalosti autora). In: Pamiatky a múzeá, roč. 42, 1993, č. 5, s. 19-21. Piffl, A.: Dva roky prác na Bratislavskom hrade. In: Pamiatky a múzeá, roč. 42, 1993, č. 5, s. 22-23. Piffl, A.: Zápas o Bratislavský hrad, denník 1948 - 1972. Bratislava : Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, 2007. ISBN 8089218407 Pohaničová, J.: Alfréd Piffl - architekt s dušou pamiatkára. In: Pamiatky a múzeá, č. 2, 2007, s. 57-61. Pohaničová, Jana: Život s pamiatkami, alebo ... Architekt Alfred Piffl - komplexný prístup. In: Projekt, roč. 49, 2007, č. 5-6, s. 92-101. ISSN 1335-2180 Porubská, L.: Uplynulo sto rokov od narodenia Alfreda Piffla. In: Informátor Archívu Pamiatkového úradu SR, rok 2007, číslo 36, s. 1. Porubská, L.: Alfred Piffl a pamiatková obnova vo svetle dokumentov Archívu PÚ SR. In: Informátor Archívu Pamiatkového úradu SR, rok 2007, číslo 36, s. 2-6. Profesor Alfred Piffl, Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie pri príležitosti storočnice narodenia, Bratislava 13. júna 2007. Bratislava : FA STU v Bratislave, 2008. ISBN 978-80-227-2973-4 PIFFL, Alfréd. In:

Iné projekty

Externé odkazy Baláž, A.: Ako český architekt zachránil náš hradný palác. Zápas o Bratislavský hrad, Denník 1948-1972 - Alfred Piffl, Recenzia. Knižná revue 2007/13. Kvasnicová, M.: Príbeh profesora Piffla. Týždeň č. 34/2007. Pohaničová, J.: Alfréd Piffl - architekt s dušou pamiatkára. Pamiatky a Múzeá 2, 2007, s. 57-61. Porubská, L.: Uplynulo sto rokov od narodenia Alfreda Piffla. Informátor Archívu Pamiatkového úradu SR, rok 2007, číslo 36, s. 1. Porubská, L.: Alfred Piffl a pamiatková obnova vo svetle dokumentov Archívu PÚ SR. Informátor Archívu Pamiatkového úradu SR, rok 2007, číslo 36, s. 2-6. Minaroviech-Ratimorská, J.: Konferencia pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Alfreda Piffla (1907 – 1972). Informátor SAS (Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV), roč. XVIII (2007), č. 1-2, s. 8-9.

Kategória:Českí architekti Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického Kategória:Slovenské osobnosti českého pôvodu Kategória:Dekani Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Kategória:Osobnosti s ulicami Kategória:Laureáti Pribinovho kríža I. triedy Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica