thumb|Vyšívaný obal stanov Matice slovenskej z roku 1863
Matica slovenská (skr. MS) je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Historické založenie MS bolo na prvom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 4. augusta 1863. V roku 1875 uhorská vláda Maticu zakázala a jej činnosť bola obnovená 1. januára 1919. V súčasnosti sa riadi Zákonom o Matici slovenskej č. 68/1997 a Stanovami Matice slovenskej. V súčasnosti má 505 miestnych odborov, 15 vedeckých a záujmových odborov a 240 folklórnych súborov.
Matica slovenská sa zároveň podieľa na rozvoji slovenskej vedy, kultúry, umenia i školstva a všetkých foriem duchovného a spoločenského života, ktoré upevňujú národné sebauvedomenie, najmä v radoch slovenskej inteligencie, študentstva a mládeže.Stanovy Matice slovenskej, schválené na Sneme Matice slovenskej 12. 10. 2019, s účinnosťou od 1. 1. 2020, https://matica.sk/wp-content/uploads/2020/01/STANOVY-MS.pdf Osobitú spoluprácu udržuje a rozvíja s maticami slovanských národov a maticami slovenskými pôsobiacimi mimo územia Slovenska.
Matica slovenská pravidelne organizuje konferencie, semináre, kolokviá a prednášky, podieľa sa tiež na osadzovaní a odhaľovaní pamätných tabúľ a búst k historickým udalostiam a významným osobnostiam slovenskej kultúry. Zamestnanci sa tiež podieľajú na tvorbe historických filmových dokumentov a zapájajú sa do rôznorodej osvetovej činnosti.
Zameranie a poslanie Matice slovenskej Matica slovenská chce prehlbovať u svojich členov pozitívny vzťah k svojej vlasti, domovine svojich predkov, a tak upevňovať národnú hrdosť a vlastenectvo; národne aktivizovať a zjednocovať všetkých občanov a to bez rozdielu národnosti, náboženského vyznania, politickej príslušnosti vrátane slovenských komunít v zahraničí v záujme upevňovania slovenskej štátnosti.
Poslaním Matice je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenska, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.
Cieľ Matice slovenskej Pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život. Spolupracuje s detskými i mládežníckymi organizáciami a, samozrejme, aj s krajanmi v zahraničí predovšetkým v osvetovej i kultúrnej oblasti, ale i v oblasti voľnočasových aktivít pre deti a mládež.
Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v Tatranskej Lesnej. Každé tri roky organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta. Absolvujú rôzne športové podujatia, divadelné, folklórne a hudobné predstavenia, ale navštívia aj kultúrne pamiatky Slovenska. Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v Nemecku v roku 1980. Prvý festival na slovenskej pôde bol v roku 1992 v Martine. 8. ročník sa uskutočnil 4. až 10. júla 2001 v Michalovciach, od 1. do 6. júla 2007 vo Vysokých Tatrách, 4. až 8. júla 2013 v Košiciach.
Pracoviská Matice slovenskej Archív Matice slovenskej Členské ústredie Matice slovenskej Finančno-ekonomický útvar Matice slovenskej Informačné ústredie Matice slovenskejnáhľad|Vedecká a osvetová činnosť Matice slovenskej – konferencie, semináre, kolokviá a prednášky, oficiálne video Krajanské múzeum Matice slovenskej Magazín Slovensko Požičovňa kostýmov a krojov Matice slovenskej Sekretariát predsedu a správcu Matice slovenskej Vedné ústredie Matice slovenskej Slovenský literárny ústav Matice slovenskej Slovenský historický ústav Matice slovenskej Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej Redakcia Slovenských pohľadov Redakcia Slovenských národných novín Technicko-investičný útvar Matice slovenskej Vydavateľstvo Matice slovenskejnáhľad|Busty a pamätné tabule odhalené Maticou slovenskou náhľad|Historické dokumenty Matice slovenskej vytvorené Informačným ústredím Matice slovenskej, oficiálne video
Sídla Matice slovenskej náhľad|Druhá budova Matice slovenskej náhľad|Súčasná, druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926 náhľad|Slávnostné otvorenie druhej budovy Matice slovenskej
1. budova
Pôvodná budova bola postavená v rokoch 18641865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je . Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1962 je národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926), ktorá bola pôvodne umiestnená pred 2. budovou Matice slovenskej. V súčasnosti tu je umiestnená stála expozícia Slovenského národného literárneho múzea. náhľad|Druhá budova Matice slovenskej v Martine
2. budova Druhá budova Matice slovenskej postavená v rokoch 19241926 je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Bola postavená podľa projektu Jána Palkoviča. Zastavaná plocha je . Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964) zo zváranej ocele. V tejto budove je súčasné sídlo Matice slovenskej.
V areáli sa do konca roka 2022 odhalilo celkovo sedemnásť búst národných dejateľov, ktoré sa osadili v nasledovnom poradí:
2. októbra 2012 – kodifikátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák 2. augusta 2013 – prvý predseda MS Štefan Moyzes, prvý podpredseda MS Karol Kuzmány a čestný podpredseda MS Ján Francisci 1. augusta 2014 – vedúci predstaviteľ národného hnutia 1. polovice 20. storočia a člen výboru MS Andrej Hlinka thumb|Matica slovenska. Pečať. 18487. augusta 2015 – vedúci predstaviteľ slovenského národného hnutia v 19. storočí a kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr a správca MS a spisovateľ Jozef Cíger-Hronský 17. augusta 2016 – spisovateľ a národný dejateľ Svetozár Hurban Vajanský a zakladateľ Slovenskej ligy v Amerike Štefan Furdek 11. augusta 2017 – prvý predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban a zakladateľ MS a Spolku sv. Vojtecha Andrej Ľudovít Radlinský 30. októbra 2018 – predseda MS, Slovenskej národnej strany a Slovenskej národnej rady Matúš Dula 4. augusta 2019 – predseda MS, prvý predseda a prvý generálny dozorca ECAV Ján Vanovič 23. septembra 2020 – doživotný správca MS Jozef Škultéty 4. augusta 2021 – štátnik a politik, čestný člen Matice slovenskej Alexander Dubček 4. októbra 2021 – zakladateľ a predseda Svetového kongresu Slovákov, člen Zahraničnej Matice slovenskej Štefan Boleslav Roman 7. júna 2022 – ideológ národného hnutia a zakladateľ Matice slovenskej Štefan Marko Daxner
náhľad|Tretia budova Matice slovenskej
3. budova
Tretia budova Matice slovenskej postavená v rokoch 19631975. Otvoril ju slávnostne vtedajší predseda Vladimir Mináč. Odovzdaná do užívania bola 31. augusta 1975, čím sa tretia matičná budova stala novým moderným a kultúrne polyfunkčným matičným sídlom. Po prijatí knižničného zákona č. 183 z mája 2000 sa Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej odčlenila od materskej inštitúcie a od 1. júla 2000 sa stala samostatnou právnickou osobou, ktorá získala sídlo na Hostihore. Na základe zákona bola vyňatá z matičnej štruktúry, okrem tretej, aj prvá historická budova Matice slovenskej. Tretia budova sa stala sídlom Slovenskej národnej knižnice a matičné pôsobisko sa vrátilo do druhej matičnej budovy.
DejinyHistória Matice slovenskej [online]. Martin : Matica slovenská, [cit. 2020-03-02]. Dostupné online. náhľad|Pamätná tabuľa na 1. budove MS náhľad|Matiční výtečníci, zakladatelia Matice slovenskej
Slovenská Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať a na jeho zveľaďovaní pracovať“
1861 V dňoch 6. a 7. júna na zhromaždení v Martine bola v prijatom Memorande národa slovenského aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku. Zároveň sa ustanovil prípravný výbor, ktorý vypracoval stanovy Matice slovenskej. Na schválenie ich predložil 1. augusta 1861 ich predložil na schválenie Uhorskej kráľovskej miestodržitelskej rade. 1863 Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta 1863, po tom čo cisár František Josef I. koncom mája potvrdil stanovy spolku. Za prvého predsedu bol zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes, za podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány.
1865 Národnú svetlicu, prvú budovu Matice slovenskej, slávnostne otvorili 8. augusta; bola financovaná z celonárodných grajciarových zbierok. Za krátke obdobie činnosti rozvinula MS rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska. Vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty. Dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom, ako boli Matica srbská (1826), Matica česká (1831), Matica chorvátska (1842), Matica moravská (1849).
1875 Uhorská vláda (uznesením ministra vnútra Koloman Tisza č. 125 zo 6. apríla) zakázala činnosť Matice slovenskej po 12 rokoch jej existencie. 12 novembra 1875 bola Matica rozpustená a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE), čo bol vládny pomaďarčovací spolkov založený 20. novembra 1883 Belom Grünwaldom. Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné. Pokračovali v nej však iné martinské spolky s celonárodnou pôsobnosťou, najmä Živena (1869), Kníhtlačiarsky účastinársky spolok (1870), Slovenský spevokol (1872) a Muzeálna slovenská spoločnosť (1893).
1919 Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československa 1. januára. 1919 na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. „Oživotvorujúce“ valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív. 1922 Matica slovenská začala opäť vydávať časopis Slovenské pohľady, neskôr aj časopis pre deti Slniečko. 1932 Valné zhromaždenie 12. mája výrazne ovplyvnilo ďalšie smerovanie Matice slovenskej. Sústredila sa na národný program, zintenzívnila vedeckú a rozvinula bohatú vydavateľskú činnosť (okrem kníh začala vydávať aj časopis Slovensko, určený pre členskú základňu). 1941 Na pôde Matice slovenskej vznikol spolok Slovenská národná knižnica, jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadávať, získavať a uchovávať slovacikálne tlačené dokumenty. 1943 Matica slovenská založila v Martine modernú tlačiareň Neografia.
1945