Prof. Ing. arch. Jozef Lacko, CSc. (* 19. január 1917, Zvolen – † 9. september 1978, Bratislava) bol významný slovenský architekt a pedagóg. Patrí medzi kľúčové osobnosti slovenskej architektúry 20. storočia.
Život Jozef Lacko sa narodil 19. januára 1917 vo Zvolene v početnej rodine železničiara. Základnú a strednú školu absolvoval vo svojom rodisku. V roku 1936 zmaturoval na reálnom gymnáziu vo Zvolene. V rokoch 1936 - 1938 študoval na ČVUT (vtedy VUT) v Prahe, odbor architektúra a pozemné staviteľstvo. V roku 1936 z dôvodu zatvorenia českých vysokých škôl pokračoval v štúdiu na Nemeckej vysokej škole technickej (vtedy HT v Prahe), ktoré úspešne ukončil v roku 1941. Počas štúdia v Prahe sa na budovaní jeho architektonického profilu podieľal aj známy bratislavský profesor Franz Wimmer.
Vďaka vynikajúcim študijným výsledkom mal otvorenú cestu k profesorovi Emilovi Bellušovi na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. V období rokov 1941 – 1948 tu pôsobil ako asistent na Ústave pozemného staviteľstva. V prvých rokoch praxe spolupracoval hlavne s Emilom Bellušom, čo malo výrazný vplyv na jeho tvorivú osobnosť. Ako mladý absolvent nemal veľkú šancu dostať sa k architektonickej činnosti, z tohto dôvodu sa zúčastňoval mnohých architektonických súťaží, ktoré mu poskytli priestor na to, aby v krátkom čase presvedčil o svojom talente.
V roku 1950 sa architekt oženil a s manželkou Máriou, vychovali spolu adoptívnu dcéru Danielu. O rok neskôr ako člen česko-slovenskej delegácie architektov navštívil Sovietsky zväz. Cieľom mesačnej návštevy bolo osvojenie si princípov socialistického realizmu v architektúre a ich aplikovanie. Po návrate sa naďalej venoval pedagogickej činnosti na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave, kde v rokoch 1953-1962 zastával post docenta Katedry architektonickej tvorby. Počas rokov 1964-1969 bol vedúcim Katedry architektonickej tvorby Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave. V roku 1960 sa mu dostalo uznania v podobe Ceny mesta Bratislava a v roku 1962 sa stal laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda za Teoretické ústavy Lekárskej fakulty UK.
V tom istom roku mu bol udelený profesorský titul v odbore architektonickej tvorby a typológie. O dva roky neskôr sa stal podpredsedom Zväzu architektov ČSSR a predsedom Zväzu slovenských architektov. Na týchto postoch zotrval do roku 1969. Roku 1967 sa stal nositeľom Štátneho vyznamenania za zásluhy o výstavbu. O štyri roky neskôr v roku 1971 musel z dôvodu previerok opustiť SVŠT a našiel si nové miesto v Projektovej organizácii spoločenských stavieb v Bratislave. V roku 1972 viedol ateliér v Štátnom projektovom a typizačnom ústave v Bratislave, v rovnakom roku sa začali realizačné práce na Moste SNP, ktorý bol postavený podľa jeho návrhu. Zomrel 9. septembra 1978 v Bratislave, kde je aj pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí.
Tvorba Architektonická tvorba Jeho tvorba je časovo vymedzená obdobím od konca druhej svetovej vojny až po koniec 70. rokov 20.storočia. O odráža problematiku socialistickej architektúry a krátke obdobie intermezza v 60. rokoch. Kríza sociálnych ideálov, ktorá je spôsobená vojnou a ideológiou totalitného zriadenia sa pretavuje do myslenia a tvorivého prístupu architekta.
Prvé Lackove návrhy sa nesú duchu predvojnového funkcionalizmu so zreteľným vplyvom Emila Belluša. Ďalšia tvorba nesie znaky neskorého funkcionalizmu a neskôr socialistického realizmu, no v jeho prácach cítiť snahu o vymanenie sa z unifikovanej a kolektivistickej tvorby a hľadanie vlastnej interpretácie myšlienky socializmu.
Tieto snahy sa prejavili hlavne v Lackovom prístupe k problematike obytných budov. Zaoberal sa analyzovaním primárnych ľudských potrieb, získané poznatky sa potom snažil adaptovať do koncepcie moderného bytu. Jeho prínos v tejto oblasti spočíva v skvalitnení funkčno-prevádzkových vzťahov v obytnom priestore, pričom zohľadňuje nároky na premenlivosť, elasticitu a variabilitu. Hodnotným znakom Lackovej tvorby je citlivosť, s ktorou pristupuje k osádzaniu svojich stavieb do existujúceho urbanistického prostredia.
V neskorších rokoch cítiť v jeho tvorbe výrazný záujem o inovatívne tendencie a snahu o udržanie kroku s dobou, či už konceptuálne alebo technologicky.
Jozef Lacko patril k veľmi pracovitým a tvorivým architektom a uznávaným pedagógom, ktorý si napriek úspechom zachoval ľudský prístup a skromnosť.
Pamätníková tvorba Dôležitou súčasťou Lackovho diela je pamätníková tvorba. Lackov tvorivý prístup a jeho práca s architektonickým tvarom a materiálom harmonizuje so sochárskym dielom a necháva ho vyniknúť. Na mnohých návrhoch spolupracoval s výtvarníkmi - sochármi, najčastejšie s Jánom Kulichom.
Diela Výber zo súťažných návrhov 1942 - 12 triedna ľudová škola, Bratislava - Trnávka, spolupráca: I. Knapo 1945 - Radnica v Nových Zámkoch, 1. a 2.cena 1947 - Prevádzková budova Poverníctva dopravy, Dostojevského rad, Bratislava, 1.cena 1949 - Klinické mesto, Bratislava, spolupráca: V. Karfík, J. Medvecký, odmena 1953 - Pamätník sovietskej armády na Slavíne, spolupráca: D. Kuzma, M. Škorupa, 4.cena 1955 - Podhradie v Bratislave, spolupráca: M. Škorupa, 2.cena 1955 - Krematórium v Bratislave, spolupráca: M. Škorupa, najvyššia odmena 1957 - Kamenné námestie v Bratislave, 2.cena 1957 - Dom umenia v Piešťanoch, spolupráca: L. Kušnír, J. Červen, 1.odmena 1959 - Centrum Berlína, NDR, spolupráca: Š. Svetko 1960 - Gottwaldovo námestie v Bratislave, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, T. Baník, 1.odmena 1960 - SND v Bratislave, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň 1961 - Stavebná fakulta, Námestie slobody, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, najvyššie ohodnotenie 1962 - Predstaničný priestor a staničná budova v Sofii, Bulharsko, 2.cena 1964 - Komplex československej televízie, Mlynská dolina, Bratislava, spolupráca: J.Antal, L. Kušnír, I. Slameň, 2.cena 1971 - Súťaž na Center Pompidou, Beaubourgh, Paríž, Francúzsko, spolupráca: A. Mikuláš, B. Somora
Realizované diela náhľad|Nový most 1942 - Nájomný bytový komplex, Banská Bystrica 1943 - Rodinné domy v Modre, Žarnovici, Zvolene, Piešťanoch, Bratislave 1944 - Bytový dom na Lermontovej ulici (Güntherovej), Bratislava 1944/45 - Hydropedologické laboratóriá, Trnavská, Ondavská ulica, Bratislava,spolupráca: J. Knapo 1945/60 - Rodinné domy pre rôznych stavebníkov 1949 - Prístavba poštovej budovy v Nitre a bytový dom v Nitre 1950 - Bytový trojdom VŠLD, Zvolen 1950 - Bytový komplex Krížna ulica, Benkovo námestie, Bratislava, spolupráca:M. Škorupa, A. Cibulka 1950 - Bytový dvoj dom medzi Krížnou a Záhradníckou ulicou, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa, A. Cibulka 1950 - Radnica v Nových Zámkoch 1950 - Šesťtriedna ľudová škola, Martin – Priekopa 1950 - Telocvičňa s príslušenstvom v Nitre 1950 - Budova Poverníctva dopravy, Dostojevského rad, Bratislava, spolupráca: J.Štefanec 1951 - Prevádzková budova Dopravného podniku, Rožňavská ulica, Bratislava 1951 - Otvorená plaváreň 3x50, Zvolen 1951 - Prijímacia železničná budova, Čierna pri Čope, spolupráca: A. Klaučo 1954 - Rekonštrukcia Pistoriovho paláca na Leninovo múzeum, Štefánikova ulica, Bratislava, spolupráca: K. Rosmányi st. 1954 - Garáže pre SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa 1954 - Sklady pre dekorácie SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa 1955 - Bytový dom. Laurinská – Nedbalova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa 1955 - Bytový dom pre mliekarenské družstvo, Bartoškova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa 1955 - Prevádzková budova pre SLOVZAK, v Harmónii 1955/58 - Provizórium Vysokej školy lesníckej a drevárskej, Zvolen, spolupráca: J. Knapo 1956 - Adaptácia synagógy na telocvičňu s príslušenstvom v Seredi 1959 - Staničná budova vo Zvolene, Železničná stanica Zvolen osobná stanica 1959 - Umelecko-dekoračné dielne SND, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa 1959/60 - Výskumný ústav lesného hospodárstva ČSAV vo Zvolene 1960 - Teoretické ústavy Lekárskej fakulty, Sasinkova ulica, Bratislava, spolupráca: M. Škorupa 1961 - Rekreačná chata na Bielej Skale, Pezinok 1961 - Dom kultúry SČSP, Nám. Ľ. Štúra, Bratislava – rekonštrukcia, spolupráca: L.Kušnír, I. Slameň, V. Malcer 1963 - Kotolňa VŠLD, Zvolen 1967 - Pamätník Ľ. Štúra vo Zvolene, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, J. Kulich 1970 - Rodinný dom, Bratislava – Karlova Ves 1971 - Most SNP – Nový most v Bratislave, Nábrežie generála Svobodu, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, A. Tesár a kol. 1971 - Dom slovenských spisovateľov, Laurinská ulica, Bratislava 1971 - Rodinný dom Ing. M. Polonca, Brečtanova 7, Bratislava 1972 - Presscentrum – tlačový kombinát a ČTK, Pribinova ulica, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň, O. Dóra, J. Kozák 1972 - Stvárnenie rybného námestia a trafostanica pri Dóme sv. Martina, Bratislava, spolupráca: L. Kušnír, I. Slameň 1972 - Monoblok filmových ateliérov Koliba, Bratislava, spolupráca: I. Slameň, M. Drábek, C. Rovňák, B. Somora 1972 - Filmovacia dvojhala filmových ateliérov Koliba, Bratislava, spolupráca: I. Slameň, M. Drábek, C. Rovňák, B. Somora 1973 - Architektonické riešenie Pamätníka Ľudových milícii, Bratislava, Račianske mýto, spolupráca: J. Kulich 1974 - Pavilón APN, Nábrežie generála Svobodu, Bratislava, spolupráca: C. Rovňák, B.Somora 1974 - Internát Pravdy, Medená ulica, Bratislava, spolupráca: C. Rovňák, B.Somora 1974 - Projekt rodinného domu S. Somolányiho, Fialkové údolie č.10, Bratislava 1974 - Projekt rodinného domu prof. Vítězslava Balhara, Tomašov 1975 - Administratívna budova Omnia 2, Dunajská ulica, Bratislava, spolupráca: B. Somora 1975 - Projekt rodinného domu Ing. J. Kuklicu, Žalmanova 10, Bratislava 1975 - Projekt rodinného domu MUDr. L. Terena, Radvanská 56, Bratislava 1975 - Projekt rodinného domu Dr. P. Strapku, Košťany nad Turcom 1976 - Radová zástavba rodinných domov ul. Mošovského – Hummelova, Bratislava 1976 - Experimentálne zdravotné stredisko, Pusté Úľany 1977 - Bytový dom v Dunajskej Strede 1977 - Rekreačné zariadenie krajskej prokuratúry, Krpáčovo, spolupráca: I. Ďuriak 1977 - Rekreačné zariadenie CKM Junior, Krpáčovo, spolupráca: I. Ďuriak 1978 - Ubytovňa Slovnaft, Bratislava, spolupráca: J. Adámek 1978 - Rodinný dom na Gorazdovej ulici, Bratislava 1978 - Projekt rodinného domu, Kráľovské údolie 25, Bratislava
Publikačná a pedagogická činnosť Architekt sa okrem projekčnej a pedagogickej činnosti venoval aj publikačnej činnosti, ktorá zahrňovala príspevky do odborných časopisov, štúdie, odborné články, skriptá a učebnice.
Zaoberal sa najmä problematikou bývania a typológie obytných stavieb, recenzoval novovznikajúce stavby, písal odborné články a referáty. Bol členom redakčnej rady a vedeckým redaktorom Stavebného náučného slovníka a v rokoch 1959-1964 aj členom redakčného kruhu časopisu Projekt.
Výber zo spomínaných publikácií: Typológia obytných stavieb, dočasná učebnica, Vyd. SVTL Bratislava, 1. vyd. 1951, 2.vyd.1956 Zahraničná bytová výstavba; In: Projekt 1957 Referát pre I. zjazd Zväzu slovenských architektov v Bratislave. In: Projekt 1959 Dispozičné prvky obytných budov II., dočasná učebnica. Vyd. SVTL Bratislava 1960 Experimentálna bytová výstavba v Bratislave. In: Projekt 1961,č. 11-12, s. 242-243 Stavebnícky náučný slovník ( V. zväzok, heslá z typológie obytných budov ). SVTL Bratislava 1963-6 Slovník súčasného slovenského umenia ( LO = heslá z architektúry). Vyd. SFVU Bratislava 1967 Pamätník SNP v Banskej Bystrici (recenzia). In: Projekt 1969,č. 11-12, s. 206
Spolupráca Architekt mal tímového ducha, na návrhoch a projektoch rád spolupracoval s inými architektmi (J. Knapo, M. Škorupa, A. Cibulka, Ján Štefanec, A. Klaučo, K. Rosmányi st., L. Kušnír, I. Slameň, V. Malcer, O. Dóra, M. Drábek, C. Rovňák, J. Antal, Branislav Somora, I. Ďuriak, J. Adámek a mnohí ďalší) študentmi architektúry a tiež z odborníkmi z iných profesií – statici (A. Tesár, J. Kozák), výtvarníci, sochári (Ján Kulich).
Citáty