Bedřich Smetana (* 2. marec 1824, Litomyšl– † 12. máj 1884, PrahaMatriční záznam o úmrtí a pohřbu) bol český hudobný skladateľ, tvorca českej národnej hudby.
Životopis Detstvo a mladosť (1824 – 1843) thumb|left|Barbora Smetanová, matka B. Smetanu Narodil sa v pomerne zámožnej rodine. Jeho otec František Smetana mal rád hudbu, nadšene amatérsky pestoval komornú hudbuHolzknecht, s. 11. a syna Bedřicha zasvätil do jej tajov už v štyroch rokoch, neskôr ho ale zveril do starostlivosti obchodníka Jana Chmelíka, ktorý riadil hudobné produkcie pre grófa Valdštejna. Smetana sa učil hrať na husliach a neskôr na klavíri. Svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval v Litomyšli v šiestich rokoch.Holzknecht, s. 11 – 12. Ešte v Litomyšli začal komponovať i jednoduché kúsky, prvá dochovaná skladba – nedokončený kvapík D dur – však vznikla až v Jindřichovom Hradci.Holzknecht, s. 12, 19.
V roku 1835 skončil Františkovi Smetanovi nájom jindřichohradeckého pivovaru a podarilo sa mu v dražbe výhodne kúpiť svobodnický statok Růžkovy Lhotice so zámočkom, pivovarom a hostincom.Holzknecht, s. 21. Presťahoval sa tam i s rodinou, Bedřich tu však trávil len školské prázdniny.
Štúdium bolo často prerušované a málo úspešné; začal v Jindřichovom Hradci, ale v polovici druhého ročníka mal – možno v dôsledku choroby – samé nedostatočné a školu opustil.Holzknecht, s. 20. V školskom roku 1835/36 nastúpil do gymnázia v Jihlave, ale ani tu sa mu nedarilo a navyše mal depresie; nakoniec uprosil otca, aby ho odtiaľ ešte pred koncom školského roka odviedol.Holzknecht, s. 21 – 23. V nasledujúcom roku nastúpil na odporúčanie svojho bratranca, premonštráta Dr. Josefa Františka Smetanu (1801 – 1861), do rádového gymnázia v Nemeckom Brode, kde sa mu páčilo viac a kde sa zoznámil o. i. s Karolom Havlíčkom.Holzknecht, s. 23 – 27. Hudobné vzdelávanie obmedzoval na hru na klavíri u profesora P. Šindeláře a prázdninové lekcie u čechtického učiteľa Jana Syrového.Holzknecht, s. 25 – 26, 34 – 35. thumb|František Smetana, otec B. Smetanu Od jesenného semestra 1839 prešiel rad Smetanových priateľov z Německého Brodu na Akademické gymnázium Štěpánská v Prahe a chlapec presvedčil otca, aby mu vybavil prestup.Holzknecht, s. 35 – 36. V Prahe, plnej kultúrnych podnetov – z nich veľký význam mala pre Smetanu najmä séria koncertov Franza Liszta v marci 1840 – sa však začal čoskoro viac venovať hudbe ako štúdiu.Holzknecht, s. 38 – 39. Oznámil riaditeľovi Josefovi Jungmannovi, že z gymnázia vystupuje a hodlá sa venovať hudbe.Holzknecht, s. 39. Smetanov otec, ktorý s tým prirodzene nesúhlasil, ho odviezol z Prahy a od nasledujúceho školského roka ho zapísal do premonštrátskeho gymnázia v Plzni na ktorom pôsobil ako profesor F. J. Smetana.Holzknecht, s. 39 – 42. Pod ochranou a dohľadom svojho o 23 rokov staršieho bratanca tam Bedřich štúdiá predsa len dokončil (6. augusta 1843).Holzknecht, s. 60.
V Plzni sa dospievajúci Smetana pod patronáciou svojho profesora humanitných predmetov, hudbymilovného Gustava Beera, živo zapojil do spoločenského života, hral na návštevách, v salónoch a k tancu a aj sám rád tancoval. Holzknecht, s. 46 – 49. Podľa svojho denníka v tom čase prežil aj niekoľko citových vzplanutí, prvé k svojej sesternici Aloisii Smetanovej ešte cez prázdniny pred plzenským pobytom, ktoré trávil u strýka v Novom Městě nad Metují. Aloisii (Louise) venoval Louisinu polku (Louisen-Polka), ktorá je jeho prvou, v úplnosti dochovanou skladbou.Holzknecht, s. 41 – 42, 55. Od mája 1842 sa však datuje dlhodobý vzťah ku Kateřine Kolářovej, dcére otcovho priateľa a talentovanej klaviristke.Holzknecht, s. 49 – 52. V Plzni Smetana skomponoval rad ďalších drobných klavírnych skladieb, väčšinou tanečných (polky, kvapíky, štvorylky), z ktorých najmä Louisina polka, Jiřinková polka (podľa jiřinkových slavností v Českej Skalici) a polka Ze studentského života dosiahli už v svojej dobe značnú popularitu.Holzknecht, s. 55 – 56. Pokúšal sa však i o prvé orchestrálne skladby (Menuet B dur a Galop bajadérok z roku 1842) a o náročnejšie klavírne kusy (tri impromptus 1841 – 1842). Po dokončení štúdii sa vzoprel prianiu otca, aby sa stal úradníkom, či pokračoval v štúdiách na univerzite, a odišiel do Prahy s úmyslom venovať sa výhradne hudbe.Holzknecht, s. 61 – 62. Do denníka si vtedy zapísal: „S pomocou Božou budem raz v technike Lisztom, v komponovaní Mozartom.“ Prvý pražský pobyt (1843 – 1856) Finančná situácia otca sa zhoršila, Smetana nemohol počítať s jeho podporou, a tak sa vynorila pred ním starosť o živobytie.Holzknecht, s. 63 – 64.Holzknecht, s. 70. V roku 1844 sa mu však podarilo získať miesto učiteľa hudby v rodine grófa Leopolda Thuna.Holzknecht, s. 66. V tejto funkcii nadviazal veľa užitočných kontaktov medzi aristokraciou i hudobníkmi a rodina Thunových zostala po celý život jeho podporovateľkou. S grófskou rodinou býval v ich pražskej rezidencii a sprevádzal ich i na vidiecke sídla (zámok Bon Repos pri Nových Benátkach, Ronšperk).Holzknecht, s. 66, 72. Navyše ho jeho budúca svokra zoznámila s Josephom Prokschom, ktorý ho vyučoval súkromne kompozíciu.Holzknecht, s. 65 – 69. Proksch bol vynikajúci učiteľ a jeho ústav bol najuznávanejší v Prahe.Holzknecht, s. 67. a tak Smetana začal systematicky študovať hudbu. V roku 1847 štúdium u Prokscha aj vyučovanie u Thunov ukončil.Holzknecht, s. 73 – 74.
Smetana sa chcel uplatniť ako klavírny virtuóz, to mu malo poslúžiť najmä na získanie peňazí a slávy k tomu, aby sa mohol stať kapelníkom, dirigentom alebo učiteľom, či dokonca vytvoriť vlastný orchester. Jeho plánovaná koncertná cesta po západočeských kúpeľných mestách sa však skončila fiaskom: plzenský koncert bol slušne navštívený, ale v Chebe sa zišli len štyria diváci a vystúpenia v Mariánských Lázních, Františkových Lázních a Karlovych Varoch musel odvolať.Holzknecht, s. 74. Rozhodol sa teda založiť v Prahe hudobný ústav (klavírnu školu) a 24. januára 1848 podal zemskému guberniu žiadosť o povolenie.
Pri pražských nepokojoch v júni 1848 sa Smetana, ktorý udržiaval styky s radikálnymi demokratmi, nechal strhnúť k účasti na barikádovom boji.Holzknecht, s. 80. Zložil aj dva príležitostné pochody, Pochod Národní gardy a Pochod studentské legie, ktoré sa stali jeho prvými skladbami vydanými tlačou,OTTLOVÁ, Marta. Smetana, Bedřich [Friedrich]. Grove …, Kapitola 2 At the beginnings of a musical career, 1848–56 ako i revolučnú Píseň svobody („Válka, válka! Prapor vlaje“) na slová J. J. Kolára. Po porážke povstania nakrátko ušiel k rodičom do Obříství, kde ho zastihlo priaznivé vybavenie žiadosti, a s finančnou podporou rodičov a známych mohol od 8. augusta 1848 otvoriť hudobný ústav (klavírnu školu) na Staromestskom námestí.Holzknecht, s. 81. thumb|left|Smetanova prvá manželka Kateřina Kolářová V dobe príprav na otvorenie Smetana prvýkrát nadviazal kontakt so svojim vzorom Franzom Lisztom. Zaslal mu s venovaním svoje Six morceaux caractéristiques so žiadosťou a zariadenie ich publikácie a o pôžičku 400 zlatých. Liszt venovanie prijal, pôžičku odmietol a po osobnom zoznámení so Smetanom zariadil i vydanie skladieb v Lipsku u Friedricha Kistnera ako Smetanov Opus 1.Holzknecht, s. 74 – 78.
Škola zo začiatku značne prosperovala a získala si dobré meno žiackymi koncertmiHabánová, s. 86., okrem toho získal Smetana rad súkromných žiačok v aristokratických kruhoch a krátko bol zamestnaný pre klavírne predohrávky u cisára Ferdinanda I.Holzknecht, s. 81 – 83. Dobrú majetkovú situáciu mohol využiť na založenie rodiny. 29. augusta 1849 sa oženil so svojou dávnou láskou Kateřinou Otiliiou Kolářovou (* 1827) a mali čoskoro štyri dcéry.Holzknecht, s. 82, 84, 423, 427. Ďalej pomerne úspešne vystupoval ako klavirista a na koncertoch komornej hudby. Vyznamenal sa účinkovaním pri Beethovenových (1854) a Mozartových (1856) slávnostiach. František Škroup prvýkrát dirigoval jeho Slavnostní předehru D dur.Holzknecht, s. 83 – 84. Smetana pokračoval v komponovaní virtuóznych klavírnych kusov jednotlivých i radených do voľných cyklov (Svatební scény 1849, Lístky do památníku, Črty), niektoré z nich poslal na posúdenie Lisztovi a Kláre Schumannovej.Holzknecht, s. 88 – 92. Jeho špecialitou sa stávali polky, oproti tým z plzenského obdobia umelecky štylizované do koncertnej podoby (Tři salonní polky, Tři poetické polky). Usiloval sa o pozdvihnutie polky na umelecký žáner tak, ako to urobil Chopin s mazurkou a polonézou.Holzknecht, s. 92 – 94, 126 – 127. V rokoch 1853 – 1854 zložil aj svoju jedinú symfóniu, Triumfální symfonii (ku koncu života ju revidoval a premenoval na Slavnostní), určenú k sobášu cisára Františka Jozefa I. Venovanie však nebolo prijaté a symfónia sa tiež vcelku nikdy nepresadila; najviac sa hrala samostatne 3. veta Scherzo, ktorá ako jediná neobsahuje citáciu rakúskej cisárskej hymny. Pri jej prvom verejnom prevedení 28. januára 1855 sa Smetana prvýkrát predstavil ako dirigent.
V polovici 50. rokov Smetanov rodinný život zasiahli vážne rany. Tri z jeho štyroch dcér – Gabriela, Bedřiška a Kateřina – zomreli a nažive zostala len Žofia.Holzknecht, s. 84. Smrť hudobne najtalentovanejšej dcéry Bedřišky otca veľmi zasiahla a na jej pamiatku skomponoval svoju dosiaľ najmodernejšiu a najvýznamnejšiu skladbu, Klavírní trio g moll (1855).Habánová, s. 88. Ale i jeho manželku tieto tragédie zdrvili, navyše sa u nej začala prejavovať tuberkulóza a zmena povahy viedla k manželským nezhodám.Holzknecht, s. 84, 95.
V Göteborgu (1856 – 1861) thumb|Smetana počas pobytu v Göteborgu Rodinné straty a problémy i nespokojnosť s prostým vyučovaním, nemožnosť získať v Prahe významnejšie hudobné postavenie, znižujúce sa príjmy z hudobnej školy i politicky ťaživá situácia prispeli k tomu, že Smetana využil príležitosť, ktorú mu sprostredkoval pražský klavírny virtuóz Alexander Dreyschock. Tomu bolo na turné v severských krajinách ponúknuté vedenie Filharmonickej spoločnosti (Harmoniska sällskapet) v Göteborgu. Dreyschock odmietol, odporučil však na toto miesto Smetanu a ten 11. októbra 1856 odcestoval do Švédska.Holzknecht, s. 95 – 96. Najprv usporiadal na skúšku dva klavírne koncerty, už 12. novembra bol prijatý za dirigenta Filharmonickej spoločnosti; súčasne sa stal vyhľadávaným učiteľom hry na klavíri pre miestne slečny a dámy a vôbec významnou osobnosťou göteborskej spoločnosti.Holzknecht, s. 96 – 102.
Göteborg bolo otvorené a prosperujúce, ale z kultúrneho hľadiska v porovnaní s Prahou provinčné mesto.Holzknecht, s. 99 – 102, 110.OTTLOVÁ, Marta. Smetana, Bedřich [Friedrich]. Grove…, Kapitola 3 In search of recognition abroad: Sweden, 1856 – 61 Orchester a zbor, ktoré tu mal Smetana k dispozícii boli len amatérske, a miestny hudobný vkus bol veľmi konzervatívny.Holzknecht, s. 99. Pre Smetanu však bolo miestne pôsobenie veľmi prínosné: získaval skúsenosti ako kapelník a zbormajster po umeleckej i praktickej stránke a mal – s nutnými ohľadmi na záľuby obecenstva – voľnú ruku v dramaturgii, navyše poberal pomerne vysoký plat vo Filharmonickej spoločnosti i honoráre za klavírne hodiny.Habánová, s. 88 – 90. Uvádzal tu klasikov (Händla, Haydna, Mozarta, Beethovena), i súčasných skladateľov: Mendelssohna, Schumanna, Liszta, Chopina, Berlioza, Wagnera, Gadeho, Verdiho, Rubinsteina i niektoré vlastné skladby.Holzknecht, s. 99, 106.
S moderným hudobným vývojom udržiaval Smetana styk najmä prostredníctvom Liszta. Pri návšteve u neho vo Weimare v septembri 1857 počul prvý raz Lisztovu Faustovskú symfóniu a bol novým žánrom symfonickej básne fascinovaný.OTTLOVÁ, Marta. Smetana, Bedřich [Friedrich]. Grove…, Kapitola 3 In search of recognition abroad: Sweden, 1856 – 61Holzknecht, s. 103.
Počas svojho pobytu vo Švédsku skomponoval postupne tri symfonické básne: Richard III. na námet tragédie Williama Shakespeara, potom Valdštejnov tábor inšpirovaný prvým dielom Schillerovej valdštejnskej trilógie a nakoniec Hakon Jarl na základe eposu dánskeho básnika Adama Oehlenschlägera.Holzknecht, s. 105 – 115, 128 – 130. thumb|left|Plagát k rozlúčkovému koncertu v Göteborgu 19. marca 1861