Johann Gottfried von Herder (* 25. august 1744† 18. december 1803) bol nemecký filozof, generálny superintendent vo Weimare.
Proti Kantovej kritike rozumu staval svoju fyziológiu poznávacích schopností a učenie o prvotnosti jazyka oproti rozumu.
Herderova filozofia dejín je založená na úvahe, že vývoj nie je náhodný, že prebieha zákonite. Naše dejiny sú súčasťou dejín celej slnečnej sústavy. Neznamenajú popretie prírody, ale jej pokračovanie. Človek je produktom prírody; zostáva s ňou spätý aj vtedy, keď sa v dôsledku vzniku štátu od nej odlučuje. Od prírody človeka odlíšila vzpriamená postava a funkčnosť rúk. Ľudský rod sa stále vyvíja k lepšiemu. Násilie pritom ustupuje miernosti. Dejiny sú tak procesom sebavytvárania človeka. Dôležitú úlohu v nich hrá humanita, ktorá je hlavným obsahom Kristovho učenia.
Vývoj národov určuje ich odlišný charakter a duch. Túto zákonitosť opísal obrazne Herder ako otáčajúce sa kolo dejín. Na jeho vrchole boli pred stáročiami Rimania. Po ich poklese sa na toto miesto sa teraz dostávajú Germáni, ktorým patrí blízka budúcnosť. Aj tých však po čase vystriedajú Slovania.
Dielo Abhandlung über den Ursprung der Sprache (nem.; Pojednanie o pôvode reči), 1772 (2. vyd. 1789) Auch eine Philosophie der Geschichte zur Bildung der Menschheit, 1774 Stimmen der Völker in Liedern, 1778-79 Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit, 4 Tle., 1784-1791 Briefe zur Bef"rderung der Humanität, 1793-1797 Verstand und Erfahrung, Vernunft und Sprache, eine Metakritik zur kritik der reinen Vernunft, 1799
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Kategória:Nemeckí filozofi Kategória:Superintendenti Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach