Wi-Fi (alebo Wi-fi, WiFi, Wifi, wifi) je súbor štandardov umožňujúci elektrickým zariadeniam pripojiť sa na bezdrôtovú lokálnu sieť LAN (WLAN) v súčasnosti založených na špecifikácii IEEE 802.11. Wi-Fi bolo navrhnuté pre bezdrôtové zariadenia ale dnes sa najčastejšie používa na pripojenie k internetu. Umožňuje osobe so zariadením s bezdrôtovým adaptérom (PC, notebook, PDA, mobil) pripojenie k internetu v blízkosti prístupového bodu (access point). Oblasť pokrytá Wi-Fi signálom sa nazýva hotspot.
Len adaptéry certifikované Wi-Fi Alliance môžu používať oficiálne logo Wi-Fi.
Názov Wi-Fi je slovná hračka k „Hi-Fi“ (high fidelity – „vysoká vernosť“), čo by sa dalo interpretovať ako skratka wireless fidelity – „bezdrôtová vernosť“. Názov však v skutočnosti skratkou nie je a vznikol len ako marketingová náhrada pre "IEEE 802.11 štandard". Wi-Fi Alliance, ktorá je držiteľom ochrannej značky Wi-Fi, ju definuje ako "WLAN založenú na IEEE 802.11 štandardoch", čo s bezdrôtovou vernosťou nemá nič spoločné.
História Wi-Fi bolo vynájdené v roku 1991 vo firme NCR Corporation / AT&T (neskôr Lucent & Agere Systems) v meste Nieuwegein, Holandsko. Prvé bezdrôtové produkty (pôvodne určené pre pokladničné systémy) prišli na trh pod názvom WaveLAN s rýchlosťami 1 Mbps/2 Mbps. Vic Hayes (vynálezca Wi-Fi, nazývaný „otec Wi-Fi“) sa so svojím tímom podieľal na návrhu štandardov IEEE 802.11b, 802.11a a 802.11g. V roku 2003 Vic odišiel z Agere Systems do dôchodku. Agere Systems bol pod silným tlakom konkurencie, hoci ich produkty boli špičkovej kvality, zákazníci požadovali lacnejšie Wi-Fi riešenia. Chipset 802.11abg all-in-one od Agere (kódové označenie: WARP) nikdy neuspel na trhu. Agere Systems sa rozhodli opustiť Wi-Fi trh na konci roka 2004. Veľkú zásluhu na masovom rozšírení Wi-Fi nesie firma Apple, ktorá ako prvá predstavila v roku 2001 svoj iBook G3 s Wi-Fi.
Ako funguje Typická Wi-Fi zostava obsahuje jeden alebo viac prístupových bodov (AP z anglického slovného spojenia „access point“) a jedného alebo viacerých klientov. AP vysiela svoj SSID (Service Set Identifier, sieťové meno) prostredníctvom paketov nazývaných beacons (signály, majáky), ktoré sú vysielané väčšinou každých 100 ms rýchlosťou 1 Mbps (najnižšia rýchlosť Wi-Fi). To zaručuje, že klient prijímajúci signál z AP, môže komunikovať rýchlosťou aspoň 1 Mbps. Na základe nastavení (napr. podľa SSID) sa klient môže rozhodnúť, či sa k AP pripojí. Ak sú napr. v dosahu klienta dva prístupové body s rovnakým SSID, klient sa podľa sily signálu môže rozhodnúť, ku ktorému AP sa pripojí. Wi-Fi štandard ponecháva pripojovacie kritériá a roaming (prechod medzi hotspotmi) úplne na klienta. Toto je sila Wi-Fi, ale zároveň to znamená, že jeden bezdrôtový adaptér môže dosiahnuť podstatne lepší výkon ako druhý. Vo Windows XP existuje vlastnosť nazývaná nulová konfigurácia (zero configuration), ktorá umožňuje používateľovi vidieť všetky dostupné siete a pripojiť sa ku ktorejkoľvek z nich „za behu“. V budúcnosti budú bezdrôtové adaptéry viac riadené operačným systémom. Hoci sa Wi-Fi prenáša vzduchom, má rovnaké vlastnosti ako neprepínaný ethernet. Dokonca sa môžu objaviť aj kolízie podobne ako v neprepínaných ethernetových sieťach. 802.11 používa ako metódu prístupu na médium povinne DCF (CSMA/CA).
WiFi kontra štandardy mobilných telefónov Existujú predpovede, že Wi-Fi a súvisiace technológie nahradia mobilné telefónne siete (napr. GSM). Tomu bránia najmä: chýbajúci roaming a autentifikačné funkcie (pozri 802.1x, SIM karty a RADIUS), malá šírka prenosového pásma a obmedzený dosah Wi-Fi. Je pravdepodobnejšie, že WiMax bude konkurovať ďalším mobilným telefónnym protokolom ako sú GSM, UMTS alebo CDMA. Wi-Fi je však ideálny na VoIP aplikácie v podnikových sieťach LAN alebo v prostredí SOHO (small office / home office). Hoci sa prvé zariadenia objavili už koncom 90-tych rokov, trh explodoval v roku 2005. Firmy Zyxell, UT Starcomm, Samsung, Sony Ericsson, Nokia, Hitachi a ďalšie ponúkajú VoIP Wi-Fi telefóny za dostupné ceny.
V roku 2005 začali poskytovatelia prístupu do internetu poskytovať svojim zákazníkom VoIP služby. Pretože je telefonovanie cez VoIP lacné, veľmi často zadarmo, trh s VoIP službami bude akcelerovať. Začínajú sa objavovať GSM telefóny s integrovanými Wi-Fi a VoIP schopnosťami. Jedného dňa možno nahradia klasické telefóny.
Otázka, či bude Wi-Fi konkurovať mobilnej telefónii, sa zdá byť nesprávne položená. Trhu budú dominovať zariadenia zodpovedajúce viacerým štandardom. Čisté Wi-Fi telefóny majú veľmi obmedzený dosah, vybudovanie globálnej siete by bolo príliš drahé. Preto sú vhodné len pre lokálne siete ako sú firemné siete.
Komerčné WiFi Komerčné Wi-Fi služby sú dostupné na miestach ako internetové kaviarne, reštaurácie a letiská na celom svete (nazývané Wi-Fi-kaviarne), hoci pokrytie je v porovnaní s mobilnými telefónmi nesúvislé:
Ozone a OzoneParis Vo Francúzsku v septembri 2003 Ozone začal budovať sieť OzoneParis v meste svetiel. Cieľ: vybudovať bezdrôtovú metropolitnú sieť s úplným Wi-Fi pokrytím Paríža. WiSE Technologies poskytuje komerčné hotspoty na letiskách, univerzitách a v nezávislých kaviarňach v USA; T-Mobile poskytuje hotspoty v mnohých kaviarňach Starbucks v USA a Veľkej Británii; Pacific Century Cyberworks poskytuje hotspoty v kaviarňach Pacific v Hongkongu; pobočka Columbia Rural Electric Association poskytuje 2,4 GHz Wi-Fi službu v oblasti s rozlohou 3,700 mi² () v okresoch Walla Walla County, Washington, Columbia County, Washington a Umatilla County, Oregon; Ďalší veľkí poskytovatelia hotspotov v USA sú Boingo Company, Wayport a iPass; Indický poskytovateľ prístupu do internetu Sify vybudoval 120 prístupových bodov v Bangalúre. Išlo o hotely, obchodné strediská a vládne budovy. Vex poskytuje veľkú sieť hotspotov v Brazílii. Telefónica spustila svoje služby v novej a rastúcej sieti v štáte São Paulo. Na Slovensku buduje Wi-Fi sieť spoločnosť iHOTSPOT ZONE, a. s.
Bezplatné WiFi Zatiaľ, čo komerčné služby sa pokúšajú využiť existujúce obchodné modely vo Wi-Fi, mnoho skupín, komunít, miest a jednotlivcov vybudovali bezplatné Wi-Fi siete, pričom často dodržiavajú všeobecnú prepojovaciu dohodu, aby sa siete dali otvorene zdieľať. Bezplatné wireless mesh networks sa často považujú za budúcnosť internetu.
Mnohé obce a mestá sa spojili s lokálnymi komunitnými skupinami, aby pomohli rozšíriť bezplatné Wi-Fi siete. Niektoré komunitné skupiny vybudovali svoje Wi-Fi siete len vďaka dobrovoľným príspevkom a individuálnemu úsiliu. Pre viac informácií pozri bezdrôtová komunitná sieť, kde sa nachádza aj zoznam bezplatných Wi-Fi sietí, ktoré sa dajú nájsť na celom svete.
OLSR je jeden z protokolov používaný na vybudovanie bezplatných sietí. Niektoré siete používajú statické smerovanie, iné sa úplne spoliehajú na OSPF. Väčšina sietí využíva open source softvér alebo dokonca zverejňujú svoje nastavenia pod open source licenciou.
Niektoré menšie krajiny či obce a mestá už poskytujú bezplatné Wi-Fi hotspoty a internetový Wi-Fi prístup pre svojich obyvateľov. Medzi príklady patria Tonžské kráľovstvo alebo Estónsko, ktoré už vybudovali vo svojich krajinách veľké množstvo bezplatných Wi-Fi hotspotov.
Viacero univerzít poskytuje bezplatný WiFi prístup do internetu pre svojich študentov, návštevníkov a kohokoľvek v kampuse. Podobne niektoré komerčné firmy ako napr. Panera Bread poskytujú bezplatný Wi-Fi prístup svojim sponzorom. McDonald's Corporation tiež poskytuje Wi-Fi prístup nazývaný 'McInternet'. Spustil ho najprv vo svojej vlajkovej lodi v Oak Brook, Illinois a teraz je dostupný vo viacerých pobočkách v Londýne.
Ešte existuje tretia podkategória sietí, ktoré vybudovali niektoré komunity (napr. univerzity), kde sa služba poskytuje bezplatne členom a hosťom komunity (napr. študentom), pričom firmám a jednotlivcom zvonku sa prenajíma za peniaze. Príkladom takej služby je Sparknet vo Fínsku. Sparknet podporuje aj OpenSparknet – projekt, v ktorom môžu ľudia svoj vlastný prístupový bod začleniť do Sparknetu výmenou za niektoré výhody.
Zabezpečenie WiFi Problémom WiFi v súčasnosti je jeho nekontrolované masové rozšírenie. Komerční operátori poskytujú štandardne smerovače so vstavaným WiFi, pričom v drvivej väčšine prípadov je Wifi v zariadení (nastavené od výrobcu) povolené a nezaheslované. Neznalí používatelia prístroj nedokážu patrične nastaviť a stačí im, keď pripoja internet do svojho stolného počítača. To že je tam ešte aktívna anténa už ich pozornosti ujde. Poskytujú tak prístup k svojim počítačom a internetu každému v dosahu WiFi. Signál prechádza stenami budov a ak účastník má zariadenie na vyššom poschodí je signál zachytiteľný až do kilometra. Na sídliskách preto nie je problém nájsť desiatky nezabezpečených WiFi sietí.
Každé WiFi zariadenie poskytuje možnosť nastaviť rôzny stupeň ochrany.
802.11 ŠTANDARD WEP (Wired Equivalent Privacy) Je to pôvodné zabezpečenie WiFi siete a je súčasťou IEEE 802.11 od roku 1999. Cieľom WEP bolo zabezpečiť rovnakú ochranu aká bola dostupná pri drôtových sieťach. Vzhľadom na to, že sa všetky informácie v bezdrôtových sieťach prenášajú vzduchom, je ľahké ich odpočúvať. Nie je totiž nutné sa fyzicky pripojiť drôtom k sieti.
WEP používa symetrickú streamovanú šifru RC4 pre utajenie informácii a pre overenie ich správnosti používa metódu CRC-32 kontrolného súčtu. Podstatou RC4 je, že sa odosielaná správa šifruje podľa nejakého kľúča (obvykle slova alebo nejakej sekvencie znakov), na cieľovom bode sa táto správa pomocou kľúča dešifruje. Takzvaný 64bitový WEP používa 40bitový kľúč, ku ktorému je pripojený 24bitový inicializačný vektor a dohromady tak tvorí 64bitový RC4 kľúč. 128bitový WEP používa 104 bitový kľúč, ku ktorému je pripojený 24bitový inicializačný vektor a dohromady tak tvorí 128bitový RC4 kľúč. V súčasnosti sa používa hlavne 128bitový až 256bitový WEP. Čím je dlhší, tým je lepší pretože sťažuje prácu crackerom. Teraz, keď sa na chvíľu zastavíme nad číslami, zistíme, že pre šifrovanie kľúča sa v skutočnosti nepoužíva dĺžka bitov, ktorá je uvedená na obale od zariadenia ale až 24bitov ostáva na inicializačný vektor.
Tento typ kódovania je už považovaný za zastaraný. V roku 2005 skupina z FBI uskutočnila ukážku ako sa dá prelomiť WEP ochrana pomocou verejne dostupných nástrojov za 3 minúty. WEP ochrana je lepšia ako žiadna, hoci všeobecne nie je tak zaistená ako viac prepracovaná WPA-PSK.
WPA (Wi-Fi Protected Access) WPA 1 Je softvérové – firmvérové vylepšenie WEP. Keďže ide len o zmenu firmvéru, všetky bežné WLAN zariadenia pracujúce s WEP môžu byť jednoducho aktualizované, to znamená, že nie je potrebné kupovať nové zariadenia. WPA vytvorila Wi-Fi Alliance. Hlavnou výhodou WPA bolo prijatie mechanizmov zo vtedy vznikajúceho štandardu 802.11i – šifrovanie komunikácie a riadenie prístupu do bezdrôtovej siete. Do tejto ochrany bol pridaný TKIP šifrovací algoritmus, ktorý zabezpečil veľké zlepšenie bezpečnosti prenosu. WPA Enterprise (WPA) Využíva RADIUS (Remote Authentication Dial In User Service) – užívateľská vytáčaná služba pre vzdialenú autentizáciu. (pozri EAP) Autentizačná metóda je 801.2 X/EAP so šifrovacím algoritmom TKIP alebo RC4. WPA PSK (WPA Personal) Používa zdieľaný kľúč PSK (Pre-shared key), ktorý sa skladá z frázy od 8 do 63 znakov. Táto fráza sa potom šifruje TKIP algoritmom. Autentizačná metóda PSK so šifrovacou metódou TKIP, šifra je len RC4.
Aj napriek týmto výhodám sa o WPA a TKIP uvažovalo iba ako o dočasnom riešení, ktoré bolo užitočné do príchodu štandardu 802.11i. Operačný systém Windows XP pridal podporu WPA v apríli roku 2003, v tom istom mesiaci boli certifikované prvé zariadenia používajúce WPA. WPA tiež poskytuje základnú podporu pre AES-CCMP algoritmus, ktorý je preferovaný v štandarde 802.11i a v ochrane WPA2.
802.11i ŠTANDARD Najnovší a najlepší spôsob ochrany WLAN je štandard 802.11 RSN. Žiaľ, tento štandard ktorý využíva metódu ochrany WPA2 vyžaduje najnovší hardware, na rozdiel od staršej verzie WPA1.