Dušan Hájek (* 21. júl 1946, Bratislava) je slovenský hráč na bicie nástroje a v súčasnosti filmový manažér. Najviac sa preslávil ako bubeník skupín Collegium Musicum, Modus, Limit a Banket.
Hudobná kariéra Začínal v skupine Galaxia, ktorá sa rozpadla hneď po ukončení strednej školy. Neskôr nastúpil k skupine Phantoms (viedol ju Marián Slovák, so skupinou nahral skladby Hodiny v kuchyni a Práve mám narodeninyPERNÝ, Lukáš. Dušan Hájek, nedocenený a najlepší slovenský bubeník má 80, jeho bicie znejú aj v najznámejších hitoch. In: blog Pravda, 2026, skupina zanikla po odchode gitaristu Eperjesiho do skupiny The BeatmenŠUHAJDA, Dodo, JURÍK, Ľuboš. Slovenský bigbít, Slovart, 2008) a po jej rozpade prešiel do Blues Five (skupinu viedol Peter Lipa, v skupine hrali Fedor Letňan a budúci člen Collegium Musicum Rasťo Vacho; na 2. Československom beatovom festivale v Prahe v roku 1968 získali ocenenie ako Objav roka). V skupine The Soulmen hral len krátkodobo, z dôvodu štúdií.
Na Slovensku je Dušan Hájek najviac známy ako bubeník skupiny Collegium Musicum, do ktorej nastúpil v roku 1969. S Mariánom Vargom sa zoznámil, keď hral s Prúdmi na záskok za bubeníka Vladimíra Mallého na podujatí Večer pre dvoch Lasicom a Satinským. Kompozične sa podieľal na skladbe Ulica plná plášťov do dažďa na ktorej hosťuje aj Pavel Váně z Progress Organisation. Časopis Melodie und Rhythmus (F. H. Gress) o jeho hraní písal takto: „ Aj Dušan Hájek zjednodcuje expresívnu virtuozitu s vysokým zmyslom pre tón. Trio, ktoré charakterizuje až neuveriteľná presnosť (každopádne na organe a bicích), doplňuje Fedor Frešo, ktorý obohacuje výrazovú paletu aj vokálne.“ JASLOVSKÝ, Marián. COLLEGIUM MUSICUM, Slovart, 2007 Na albume Collegium Musicum Live sa nachádza jeho bubenícke sólo v skladbe „Monumento“. V roku 1975 zo skupiny odišiel a vrátil sa až o dva roky neskôr. Medzitým si zahral napr. s Karolom Konárikom či Vladom Hroncom.ŠPANKO, Patrik. Rozhovor s Dušanom Hájekom Po dokončení albumu Continuo opäť odišiel zo skupiny. V roku 1978 sa stal bubeníkom skupiny Modus (s Modusom koncertoval tiež vo Vietname, ZSSR, NDR a Laose). Po odchode Žbirku a Lučeniča z Modusu, Hájek spoluzaložil skupinu Limit.
V roku 1984 bol členom Lipa-Andršt Blues Band (hral tu na bluesovom albume Škrtni, co se nehodí) ako aj členom skupiny Banket, kde vymenil akustické bicie za elektronické, čím zmenil svoj charakteristický zvuk. Jeho bicie znejú na ich debutovom albume elektronického rocku - Bioelektrovízia. Do projektu ho zavolal Martin Karvaš, používal tu tiež automatické bicie dohrávané živými breakmi.
V roku 1986 sa stal členom skupiny Midi, s ktorou o rok neskôr (1987) nahral debutový album Robo Grigorov – Midi a v roku 1988 album "Nohy".
V roku 1997 hral opäť s Collegium Musicum na comebackovom turné, v pôvodnej zostave z roku 1973. Spolu s comebackom vyšiel aj živý album Collegium Musicum 97, ktorý obsahuje záznam z koncertnej haly Bratislava-Pasienky. Hral v PKO, so skupinou Collegium Musicum na akcii Legendy 60 a naposledy na koncerte k 70. narodeninám Mariána Vargu s názvom Marián Varga 70, 19. apríla 2017.
Po skončení hudobnej kariéry sa venoval filmovému menežmentu, konkrétne pôsobil v Saturn Entertainment, filmovej distribučnej spoločností, ktorá distribuovala filmy ako Piráti Karibiku, Avengers či Hviezdne vojny.
V roku 2026 mu udelil Kulturologicko-filozofický odbor čestné uznanie za celoživotný prínos pre slovenskú hudobnú kultúru s európskym a svetovým presahom.
Hudobné nástroje Dušan Hájek používal vo svojich začiatkoch zostavu bicích Amati. Tie si kúpil v Komárne na pôžičku od vlastnej matky a na žiadosť manažéra Phantoms Petra Tuschera. Neskôr si zakúpil bicie značky Rogers, ktoré boli obohatené o množstvo perkusií, charakteristické pre štýl jeho hry. Po odchode zo skupiny Collegium Musicum hral na priesvitných plastových bicích značky Ludwig. V osemdesiatych rokoch hral na elektronických bicích. Jeho hra je charakteristická používaním prídavným tomov značky Amati a množstvom rozličných perkusií ako napríklad wood block, triangel, malý gong a ďalšie. Hájekov perfekcionizmus je cítiť aj z kvality jeho hrania na bicie, ktoré bolo inšpirované jazzom.
Inšpiroval sa skupinami Manfred Mann a Blood, Sweet & Tears.
Referencie
Literatúra
Externé odkazy Dušan Hájek na webe Hudobného centra Dušan Hájek na Last.fm
Kategória:Slovenskí džezoví bubeníci Kategória:Slovenskí rockoví bubeníci Kategória:Slovenskí popoví bubeníci Kategória:Slovenskí bluesoví bubeníci Kategória:Prúdy (skupina) Kategória:Collegium Musicum
Kategória:Osobnosti z Bratislavy